Naši čitatelia sa pýtajú...

Prečo Boh ponúka ľuďom dar večného života?

▪ Biblia hovorí, že Boh nám ponúka príležitosť získať „večný život“. (Ján 6:40) Čo ho však k tomu vedie? Je to jednoducho otázka spravodlivosti?

Spravodlivosť okrem iného znamená zaobchádzať s druhými podľa toho, čo je správne a čo si zaslúžia. Skutočne si zaslúžime život? Nie. Biblia hovorí: „Niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší.“ ​(Kazateľ 7:20) S hriechom prichádza trest. Boh varoval prvého človeka Adama, že v deň, keď zhreší, určite zomrie. (1. Mojžišova 2:17) Neskôr apoštol Pavol pod inšpiráciou napísal: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“ ​(Rimanom 6:23) Teda ak si všetci Adamovi potomkovia právom zasluhujú smrť, prečo nám Boh ponúka možnosť večného života?

Ponuka večného života je „veľkorysý dar“. Je príkladom toho, kam až siaha a aká veľká je Božia láska a nezaslúžená láskavosť. Biblia hovorí: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu, a je to ako veľkorysý dar, že sú jeho nezaslúženou láskavosťou vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.“ ​(Rimanom 3:23, 24)

Hoci si všetci zaslúžime smrť, Boh sa rozhodol dať večný život tým, ktorí ho milujú. Nie je to nespravodlivé voči tým ostatným? Biblia hovorí: „Čo teda povieme? Je azda u Boha neprávosť? Nech sa to nikdy nestane! Veď Mojžišovi hovorí: ‚Zmilujem sa nad tým, nad kým sa zmilujem, a prejavím súcit tomu, komu prejavím súcit‘... Ktože si ty... že odvrávaš Bohu?“ ​(Rimanom 9:14–20)

V niektorých častiach sveta môže vysoký vládny činiteľ alebo sudca dať milosť zločincovi, ktorý si odpykáva prísny trest. Ak je zjavné, že odsúdenec zmenil svoj postoj a dobre sa správa, sudca či prezident sa možno rozhodne zmierniť alebo úplne zrušiť jeho trest. Takýto krok možno považovať za prejav nezaslúženej láskavosti.

Podobne aj Jehova sa môže rozhodnúť, že niektorých hriešnikov zbaví trestu, ktorý si zaslúžia. Ľuďom, ktorí ho milujú a dodržiavajú jeho normy, môže z lásky darovať večný život. Biblia hovorí: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35)

Jehovovým najväčším prejavom lásky voči nám bolo to, že poslal svojho Syna, aby za nás trpel a zomrel. Ježiš o svojom Otcovi povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16)

Všetci, ktorí milujú Jehovu a konajú jeho vôľu, sú Bohu rovnako prijateľní bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. Preto nádej na večný život je v prvom rade prejavom nezaslúženej láskavosti a tým najväčším skutkom lásky, aký nám Boh mohol prejaviť.

[Zvýraznený text na strane 29]

Je to v prvom rade prejav nezaslúženej láskavosti a ten najväčší skutok lásky