Čo Ježiš učil o Bohu
Čo Ježiš učil o Bohu
„Jediný, kto skutočne pozná Otca, je Syn. Ale Syn chce povedať o Otcovi druhým, aby ho aj oni mohli spoznať.“ (LUKÁŠ 10:22, CONTEMPORARY ENGLISH VERSION)
BOŽÍ prvorodený Syn prežil vo svojej predľudskej existencii po boku svojho Otca nespočetné veky. (Kolosanom 1:15) Tak mohol spoznať jeho myšlienky, pocity a spôsob konania. Keď neskôr prišiel na zem ako človek Ježiš, túžil učiť druhých pravdu o svojom Otcovi. A tak keď sa započúvame do jeho slov, môžeme sa o Bohu veľa dozvedieť.
Božie meno Božie meno, Jehova, bolo pre Ježiša nanajvýš dôležité. Boží milovaný Syn chcel, aby aj druhí poznali meno jeho Otca a používali ho. Samotné Ježišovo meno znamená „Jehova je záchrana“. Večer pred svojou smrťou mohol Ježiš v modlitbe Jehovovi povedať: „Oznámil som im tvoje meno.“ (Ján 17:26) Nemalo by nás prekvapovať, že Ježiš používal Božie meno a oznamoval ho druhým. Veď ako by mohli jeho poslucháči pochopiť pravdu o jeho Otcovi, keby nepoznali ani len jeho meno a jeho význam? *
Božia veľká láska Ježiš raz v modlitbe Bohu povedal: „Otče, [ty] si ma miloval pred založením sveta.“ (Ján 17:24) Keďže Ježiš v nebi videl, ako Boh prejavuje svoju lásku, potom, keď bol na zemi, sa túto lásku v jej mnohých nádherných podobách snažil ukázať ľuďom.
Ježiš ukázal, že Jehovova láska je dostupná všetkým. Povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Grécke slovo preložené ako „svet“ sa nevzťahuje na „zem“. V tom zmysle, v akom je tu použité, sa vzťahuje na ľudí — na celé ľudstvo. Boh má k ľudskej rodine takú veľkú lásku, že dal svojho najdrahšieho Syna, aby ľudia, ktorí v neho uveria, mohli byť oslobodení zo zovretia hriechu a smrti a mať vyhliadku na večný život. Ani si nedokážeme celkom predstaviť šírku alebo hĺbku takej veľkej lásky. (Rimanom 8:38, 39)
Ježiš uistil svojich poslucháčov o niečom, čo môže veľmi povzbudiť aj nás: Jehova svojich ctiteľov hlboko miluje ako jednotlivcov. Ježiš učil, že Jehova je ako pastier, pre ktorého je každá z jeho ovečiek jedinečná a drahocenná. (Matúš 18:12–14) Povedal tiež, že ani jeden vrabec nepadne na zem bez toho, aby o tom Jehova nevedel. A dodal: „Vám sú sčítané i všetky vlasy na hlave.“ (Matúš 10:29–31) Ak si Jehova dokáže všimnúť, že v nejakom hniezde chýba jeden vrabček, o čo skôr si všíma každého zo svojich ctiteľov a stará sa oňho! Ak Jehova dokáže spočítať všetky vlasy na našej hlave a ani jeden z nich neunikne jeho pozornosti, môže byť potom v našom živote niečo — čokoľvek, čo potrebujeme, s čím bojujeme alebo čoho sa bojíme —, o čom by nevedel?
Nebeský Otec Ako sme sa zmienili už v predchádzajúcom článku, Ježiš je Boží jednosplodený Syn. Nie div, že ako milovaný Syn oslovoval Jehovu najčastejšie slovom „Otec“ a tak o ňom aj hovoril. Ježiš označil Lukáš 2:49) Slovo „Otec“ sa v evanjeliách objavuje takmer 190-krát. Ježiš hovoril o Jehovovi ako o „vašom Otcovi“, „našom Otcovi“ i „svojom Otcovi“. (Matúš 5:16; 6:9; 7:21) Tým, že toto pomenovanie používal tak voľne, ukázal, že vrúcny a dôverný vzťah k Jehovovi môžu mať aj hriešni a nedokonalí ľudia.
Jehovu za „svojho Otca“ už v prvom svojom výroku, ktorý bol zaznamenaný a ktorý vyslovil v chráme, keď mal iba dvanásť rokov. (Milosrdný a ochotný odpúšťať Ježiš vedel, že nedokonalí ľudia potrebujú Jehovovo milosrdenstvo v hojnej miere. Vo svojom podobenstve o márnotratnom synovi prirovnal Jehovu k súcitnému a odpúšťajúcemu otcovi, ktorý s otvorenou náručou prijíma kajúcneho syna, ktorý sa k nemu vrátil. (Lukáš 15:11–32) Ježišove slová nás tak uisťujú o tom, že Jehova si všíma akúkoľvek zmenu v srdci hriešneho človeka, na základe ktorej by mu mohol prejaviť milosrdenstvo. Jehova túži odpustiť kajúcnemu hriešnikovi. Ježiš vysvetlil: „Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“ (Lukáš 15:7) Kto by sa necítil priťahovaný k takému milosrdnému Bohu?
Vypočúva modlitby Ježiš predtým než prišiel na zem, bol v nebi svedkom toho, že Jehova je Boh, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘, a že modlitby jeho verných ctiteľov mu prinášajú potešenie. (Žalm 65:2) Preto počas svojej služby učil svojich poslucháčov, ako sa majú modliť a o čo. Radil im: „Nehovorte znovu a znovu to isté.“ Nabádal ich, aby sa modlili, nech sa ‚deje Božia vôľa ako v nebi, tak i na zemi‘. Môžeme sa tiež modliť o jedlo na každý deň, o to, aby nám Boh odpustil naše hriechy, a o to, aby sme dokázali odolať pokušeniu. (Matúš 6:5–13) Ježiš učil, že Jehova na modlitby svojich služobníkov reaguje ako otec na prosby svojho dieťaťa a úprimné modlitby vyslovené vo viere vypočúva. (Matúš 7:7–11)
Ježiš sa rozhodne snažil učiť pravdu o Jehovovi a o tom, akým je Bohom. Ale v súvislosti s Jehovom nadšene hovoril ešte o niečom inom — o prostriedku, ktorým Jehova spôsobí celosvetové zmeny, aby uskutočnil svoje predsavzatie, ktoré má so zemou a s ľuďmi. Tento prostriedok bol ústrednou témou jeho zvestovania.
[Poznámka pod čiarou]
^ 4. ods. Meno Jehova sa v pôvodnom texte Biblie nachádza asi sedemtisíckrát. Význam tohto mena je obsiahnutý v slovách: „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.“ (2. Mojžišova 3:14) Boh sa môže stať čímkoľvek, čo považuje za potrebné na to, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Toto meno je teda zárukou, že Boh vždy dodrží svoje slovo, a že čokoľvek sľúbi, to sa aj splní.