Vdovy a vdovci — čo potrebujú? Ako im môžete pomôcť?

V tlmene osvetlenej kuchyni malého bytu Jeanne bezmyšlienkovito prestiera na stôl. Musí predsa niečo zjesť. Zrazu jej zrak padne na dva taniere, ktoré ležia pred ňou... a rozplače sa. Zo zvyku prestrela pre dvoch! Pritom od smrti jej drahého manžela prešli už dva roky.

TEN, kto to nezažil, nemôže pochopiť, akú veľkú bolesť prežíva človek, ktorý prišiel o manželského partnera. Myseľ človeka sa tejto hroznej realite prispôsobuje len veľmi pomaly. Beryl, ktorá má 72 rokov, sa nedokázala zmieriť s náhlou smrťou svojho manžela. „Akoby to nebola pravda,“ hovorí. „Nemohla som uveriť tomu, že sa už neobjaví vo dverách.“

Je zaujímavé, že ľudia, ktorým amputovali končatinu, ju niekedy napriek tomu „cítia“. Podobne aj ovdovení manželskí partneri zdrvení žiaľom niekedy „vidia“ milovaného človeka v dave ľudí alebo sa pristihnú pri tom, že mu niečo povedia, hoci on už tam nie je.

Priatelia a príbuzní ovdoveného človeka často nevedia, ako reagovať, keď vidia, ako sa trápi. Viete o niekom, komu zomrel manželský partner? Ak áno, ako mu môžete byť oporou? Čo by ste mali vedieť, aby ste mohli vdove alebo vdovcovi pomôcť prekonať toto ťažké obdobie? Ako takémuto človeku môžete pomôcť, aby postupne opäť získal chuť do života?

Čo nerobiť

Priateľov a príbuzných môže trápiť, že ich blízky človek trpí, a s dobrým úmyslom sa môžu snažiť skrátiť obdobie jeho žiaľu. Ale jeden výskumník, ktorý uskutočnil prieskum medzi 700 vdovami a vdovcami, napísal: „Neexistuje nejaká ‚správna‘ dĺžka obdobia zármutku.“ Teda nebráňte mu žialiť. Doprajte  mu čas, aby mohol dať svojmu žiaľu voľný priechod. (1. Mojžišova 37:34, 35; Jób 10:1)

Hoci môže byť užitočné, keď ovdovenému človeku pomôžete vybaviť formality okolo pohrebu, nemyslite si, že to musíte vziať celé do vlastných rúk. Paul, 49-ročný vdovec, hovorí: „Bolo veľmi pekné, že tí, ktorí mi úprimne ponúkli praktickú pomoc, mi ponechali možnosť rozhodovať o veciach, ktoré boli pre mňa dôležité. To, že som sa mohol postarať o to, aby na pohrebe mojej manželky všetko dobre prebehlo, pre mňa veľa znamenalo. Cítil som, že to je to posledné, čo môžem urobiť, aby som si uctil jej pamiatku.“

Určitá pomoc je však nepochybne vítaná. Eileen, 68-ročná vdova, hovorí: „Vybaviť pohreb a úradné záležitosti bolo ťažké, lebo som nedokázala jasne myslieť. Našťastie mi pomohli môj syn s nevestou.“

Ľudia sa tiež často zdráhajú hovoriť o zomrelom človeku. Beryl, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Moji priatelia boli pre mňa veľkou oporou. Ale mnohí z nich sa vedome snažili nehovoriť o mojom manželovi Johnovi. Akoby nikdy neexistoval. To ma trochu zraňovalo.“ Časom sa bude ovdovený človek možno chcieť otvorene rozprávať o svojom zosnulom manželskom partnerovi. Spomínate si v súvislosti s jeho druhom na nejaký láskavý skutok alebo zábavnú historku? Prekonajte obavy a skúste mu o tom porozprávať. Keď vycítite, že by to bolo vhodné, povedzte mu, čo ste si na jeho manželskom partnerovi cenili alebo prečo konkrétne vám chýba. To môže trúchliacemu človeku pomôcť uvedomiť si, že aj pre iných je to bolestná strata. (Rimanom 12:15)

Keď sa snažíte trúchliacemu človeku pomáhať, vyvarujte sa toho, že by ste ho zasypali radami. Dajte si tiež pozor, aby ste ho nenútili do nejakých rýchlych rozhodnutí. * Snažte sa použiť rozlišovaciu schopnosť a uvažujte: ‚Aké praktické kroky môžem urobiť, aby som  pomohol priateľovi alebo príbuznému prežiť jednu z najťažších životných situácií?‘

Čo môžete robiť

Niekoľko dní bezprostredne po smrti manželského partnera si vdova alebo vdovec pravdepodobne ocení praktickú pomoc. Mohli by ste takémuto človeku navariť či ubytovať jeho príbuzných, ktorí za ním prišli, alebo mu robiť spoločnosť?

Uvedomte si tiež, že muži sa so žiaľom a osamelosťou môžu vyrovnávať inak ako ženy. Napríklad v niektorých častiach sveta sa viac než polovica vdovcov ožení do 18 mesiacov po smrti svojej manželky. V prípade vdov sa to stáva zriedka. Prečo ten rozdiel?

V rozpore so všeobecne rozšíreným názorom sa muži nie vždy znovu oženia preto, aby boli uspokojené ich fyzické alebo sexuálne potreby. V skutočnosti je to tým, že muži majú sklon zdôverovať sa výhradne svojej manželke, a preto keď ju stratia, doľahne na nich extrémna samota. To čiastočne vysvetľuje, prečo mnohí vdovci vidia v novom manželstve jediný spôsob, ako riešiť svoju osamelosť, a to aj napriek riziku, že sa do nového vzťahu vrhnú prirýchlo. V porovnaní s nimi si vdovy často skôr dokážu nájsť emocionálnu podporu, a to aj napriek tomu, že na ne manželovi priatelia niekedy zabudnú. Vdovy sa teda zrejme dokážu lepšie vyrovnávať s bolesťou vyplývajúcou z osamelosti.

Či už je váš priateľ alebo príbuzný muž, alebo žena, čo môžete urobiť pre to, aby sa necítil taký osamelý? Helen, 49-ročná vdova, hovorí: „Mnohí majú dobrý úmysel, ale neujmú sa iniciatívy. Často povedia: ‚Keby si niečo potrebovala, len mi daj vedieť.‘ Ale veľmi som si ocenila, keď niekto jednoducho povedal: ‚Idem na nákup. Nechceš ísť so mnou?‘“ Paul, ktorého manželka zomrela na rakovinu, vysvetľuje, prečo si veľmi cenil, keď ho niekto niekam zavolal. Hovorí: „Niekedy nemáte chuť komunikovať s ľuďmi ani hovoriť o svojej situácii. Ale keď strávite večer v spoločnosti priateľov, hneď sa cítite lepšie; necítite takú samotu. Uvedomíte si, že ľuďom na vás záleží, a potom je všetko ľahšie.“ *

Kedy je empatia zvlášť potrebná

Helen si uvedomila, že emocionálnu podporu najviac potrebovala vtedy, keď sa väčšina jej priateľov a príbuzných vrátila do bežného  života. „Priatelia a rodina sú tu pre vás zo začiatku,“ hovorí, „ale potom sa ich život vráti do normálnych koľají. Váš však nie.“ Skutoční priatelia si to uvedomujú a myslia na to, aby pri svojom ovdovenom priateľovi stáli aj naďalej.

Vdova alebo vdovec môžu potrebovať spoločnosť zvlášť v určité dni, napríklad na výročie sobáša alebo smrti ich manželského partnera. Eileen, ktorú sme už citovali, hovorí, že jej dospelý syn sa jej snaží vyplniť prázdnotu, ktorú cíti v deň, keď mali mať s manželom výročie sobáša. Spomína: „Každý rok ma môj syn Kevin vezme na celý deň niekam von a dáme si spolu obed. Je to taký deň len pre nás dvoch.“ Možno by bolo dobré niekam si poznačiť obdobia, ktoré sú pre vášho ovdoveného priateľa alebo príbuzného najťažšie. Potom by ste si mohli zariadiť veci tak, aby ste s ním v tento náročný deň mohli byť, alebo by ste o to mohli poprosiť niekoho iného. (Príslovia 17:17)

Niektorí zistili, že útechu im môžu poskytnúť aj ľudia, ktorí takisto prišli o manželského partnera. Annie, ktorá je vdovou osem rokov, hovorí, ako jej pomohla spoločnosť inej vdovy: „Veľmi na mňa zapôsobilo jej odhodlanie. Povzbudilo ma to nevzdávať sa a ísť ďalej.“

Je to tak. Keď ovdovený človek prekoná prvotné obdobie žiaľu, môže byť pre iných príkladom a vlievať im nádej. Dve vdovy spomenuté v Biblii, mladá žena Rút a jej svokra Noema, mali veľký úžitok zo vzájomnej podpory. Táto dojímavá správa ukazuje, ako im záujem, ktorý si navzájom prejavovali, pomohol prekonať žiaľ a zvládnuť náročnú situáciu, v ktorej sa ocitli. (Rút 1:15–17; 3:1; 4:14, 15)

Čas uzdravovania

Aby mohol ovdovený človek opäť začať žiť plnohodnotnejším životom, potrebuje nájsť vyrovnanosť medzi spomínaním na milovaného druha a starostlivosťou o seba. Múdry kráľ Šalamún uznal, že je „čas plakať“. Ale povedal tiež, že je potrebný aj „čas uzdravovať“. (Kazateľ 3:3, 4)

Paul, ktorého sme už spomínali, znázorňuje, aké ťažké je prekonávať sklon žiť v minulosti. Hovorí: „S manželkou sme boli ako dva mladé stromčeky, ktoré rástli navzájom prepletené. Ale potom jeden z nich odumrel a bol vyťatý a ten druhý bez neho zrazu vyzeral pokrútený. Bol to veľmi čudný pocit, zostať takto sám.“ Niektorí z vernosti zosnulému manželskému partnerovi odmietajú opustiť minulosť, nežiť spomienkami. Iní sa obávajú, že keby si dopriali niečo príjemné, rovnalo by sa to zrade, a tak odmietajú pozvania ísť niekam von alebo sa stretnúť s inými ľuďmi. Ako sa dá pomôcť vdovám a vdovcom, aby sa pozvoľna zotavili a dokázali ísť ďalej?

Prvým krokom by mohlo byť pomôcť takýmto ľuďom, aby dokázali vyjadriť svoje pocity. Herbert, ktorý ovdovel pred šiestimi rokmi, hovorí: „Zvlášť som si cenil chvíle, keď človek, ktorý ku mne prišiel na návštevu, ticho sedel a počúval, keď som nostalgicky spomínal alebo keď som sa snažil vyjadriť slovami to, o čom som v tej chvíli premýšľal. Viem, že nie vždy som bol najpríjemnejším spoločníkom, ale bol som veľmi vďačný za prejavenú empatiu.“ Paulovi zvlášť pomáhala iniciatíva jedného jeho zrelého priateľa, ktorý sa ho pravidelne pýtal, ako to citovo zvláda. Paul hovorí: „Veľmi mi pomáhal jeho láskavý a úprimný prístup a často som mu dokázal povedať, ako sa momentálne cítim.“ ​(Príslovia 18:24)

Tým, že ovdovený človek dostane zo seba rozporuplné pocity ako ľútosť, pocit viny alebo hnevu, urobí dôležitý krok smerom k tomu,  aby sa s novou situáciou zmieril. Vidno to aj z príkladu Dávida. Vďaka tomu, že si vylial srdce pred tým najlepším Priateľom, ktorému sa človek môže zdôveriť, pred Jehovom Bohom, našiel silu ‚vstať‘ a prijať smutnú skutočnosť, že jeho synček zomrel. (2. Samuelova 12:19–23)

Hoci spočiatku je to ťažké, časom sa ovdovený človek bude musieť vrátiť do bežného života. Môžete naňho pamätať pri vašich každodenných činnostiach, napríklad keď idete na nákup alebo keď sa večer idete prejsť? Mohli by ste ho poprosiť, aby vám s niečím pomohol? To je ďalší spôsob, ako ho dostať z izolácie. Napríklad mohol by vám dohliadnuť na deti alebo vám ukázať, ako pripravuje nejakú svoju špecialitu? Mohol by vám pomôcť niečo opraviť? Okrem toho, že to preňho môžu byť podnetné činnosti, uistí ho to o tom, že jeho život má stále zmysel.

Keď ovdovený človek opäť začne komunikovať so svojím okolím a začne hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch, môže postupne znovu nadobudnúť chuť do života a dokonca si dať nové ciele. Tak to bolo aj v prípade Yonette, 44-ročnej vdovy a matky. Spomína si: „Vrátiť sa ku každodenným činnostiam bolo nesmierne ťažké. Zvládať domáce práce, viesť rozpočet a starať sa o tri deti bolo skutočne náročné.“ Časom sa však Yonette podarilo usporiadať si život a lepšie komunikovať so svojimi deťmi. Naučila sa tiež prijímať pomoc blízkych priateľov.

„Život je stále vzácny dar“

Ak chcú priatelia a rodina pomôcť ovdovenému človeku účinne, musia byť realistickí. Mesiace, ba dokonca roky sa u vdovy alebo vdovca môžu striedať obdobia relatívnej vyrovnanosti s obdobiami depresie. Je to tak, ‚rana srdca‘ ovdoveného človeka môže byť veľmi veľká. (1. Kráľov 8:38, 39)

Zvlášť v tých náročných obdobiach môže ovdovený človek potrebovať jemne postrčiť správnym smerom, aby nežil mimo reality a neutiahol sa do izolácie. Vďaka takejto podpore mohli dať mnohé vdovy a vdovci svojmu životu nový smer. Claude, 60-ročný vdovec, ktorý žije v Afrike a teraz väčšinu svojho voľného času venuje zvestovaniu dobrého posolstva, hovorí: „Aj keď človek zažije niečo také bolestné, ako je strata manželského partnera, život je stále vzácny dar.“

Keď človeku zomrie milovaný manželský druh, jeho život už nie je taký ako predtým. No aj napriek tomu majú ovdovení ľudia stále čo rozdávať druhým. (Kazateľ 11:7, 8)

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Skutoční priatelia myslia na to, aby pri svojom ovdovenom priateľovi stáli aj naďalej

[Rámček/obrázok na strane 12]

 Vzácna pamiatka alebo zbytočné jatrenie rán?

„Nechala som si veľa manželových osobných vecí,“ hovorí Helen, ktorej zomrel manžel len pred niekoľkými rokmi. „Zisťujem, že s týmito vecami sa mi s plynúcim časom stále viac vynárajú krásne spomienky. Nechcela som dať všetko okamžite preč, lebo pocity sa časom môžu veľmi zmeniť.“

Naproti tomu Claude, ktorý prišiel o manželku pred piatimi rokmi, hovorí: „Pokiaľ ide o mňa, nepotrebujem byť obklopený jej osobnými vecami, aby som na ňu nezabudol. Myslím si, že to, že som dal preč jej osobné veci, mi pomohlo prijať skutočnosť takú, aká je, a pomohlo mi to lepšie zvládnuť obdobie žiaľu.“

Tieto vyjadrenia ukazujú, že pokiaľ ide o to, čo urobiť s vecami po zosnulom manželskom partnerovi, ovdovení ľudia sa môžu rozhodnúť rôzne. Rozumní priatelia a príbuzní sa preto nebudú snažiť vnucovať ovdovenému človeku svoj názor na túto vec. (Galaťanom 6:2, 5)

[Obrázky na strane 9]

V ktoré dni v roku by mohla byť vaša pomoc zvlášť vítaná?

[Obrázok na strane 9]

Vezmite ich niekam von

[Obrázky na strane 10]

Pamätajte na vdovy a vdovcov pri bežných i oddychových činnostiach