Naši čitatelia sa pýtajú...

Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na medzináboženský dialóg?

▪ World Christian Encyclopedia uvádza, že „na celom svete existuje [asi] 10 000 rôznych náboženstiev“. Keďže konflikty medzi nimi viedli k nevýslovnému utrpeniu, myšlienka medzináboženského dialógu dodáva mnohým veriacim nádej. Dúfajú, že takéto snahy prinesú rozdelenému svetu pokoj a jednotu.

Biblia podporuje jednotu. Apoštol Pavol prirovnal kresťanský zbor k ľudskému telu, ktoré sa skladá z mnohých údov a je „harmonicky spojené a utvorené, aby spolupracovalo“. (Efezanom 4:16) Podobne aj apoštol Peter nabádal spolukresťanov: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie.“ ​(1. Petra 3:8)

Raní kresťania žili vo svete mnohých kultúr a náboženstiev. Keď však Pavol písal o úzkom kontakte s ľuďmi, ktorí nevyznávali kresťanstvo, opýtal sa: „Aký má podiel veriaci s neveriacim?“ Potom kresťanov vyzval: „Vyjdite spomedzi nich.“ ​(2. Korinťanom 6:15, 17) Pavol teda očividne nebol za myšlienku medzináboženského dialógu. Prečo?

Tento apoštol vysvetlil, že duchovné spoločenstvo medzi pravým kresťanom a človekom, ktorý nie je kresťanom, je nerovné spriahnutie, niečo, čo nemôže dobre fungovať. (2. Korinťanom 6:14) Mohla by tým len utrpieť viera kresťana. Pavol sa o spolukresťanov obával tak, ako sa otec obáva o svoje dieťa, keď vie, že niektoré deti v susedstve sa nesprávajú pekne. Keďže mu záleží na jeho dieťati, múdro mu určuje, s kým sa môže hrať. To sa okoliu nemusí páčiť. Za takýchto okolností však oddelenosť znamená pre jeho dieťa ochranu pred zlým vplyvom. A podobne si uvedomoval Pavol, že keď kresťania zostanú oddelení od iných náboženstiev, uchráni ich to pred ich škodlivými zvykmi.

Takýmto postojom Pavol napodobňoval Ježiša. Hoci Ježiš dal najväčší príklad v tom, ako podporovať pokoj medzi ľuďmi, nesnažil sa spájať rôzne učenia. Počas jeho pozemskej služby pôsobili mnohé náboženské skupiny, ako napríklad saduceji a farizeji. Tieto náboženské skupiny spojili svoje sily proti Ježišovi a dokonca zosnovali plán, ako ho zabiť. Ježiš nariadil svojim nasledovníkom, „aby sa mali na pozore pred učením farizejov a saducejov“. (Matúš 16:12)

A čo dnes? Je varovanie Biblie pred snahou o spoluprácu rôznych náboženstiev platné aj v našich dňoch? Áno, je. Rôzne vierovyznania sa nedajú spojiť nejakým medzináboženským dialógom, rovnako ako sa nemôže olej spojiť s vodou jednoducho tak, že ich dáme spolu do jedného hrnca. Napríklad keď sa ľudia rôznych náboženstiev zídu a spoločne sa modlia o mier, ku ktorému bohu sa modlia? K trojjedinému Bohu kresťanstva? K hinduistickému Brahmovi? K Buddhovi? Alebo k niekomu inému?

Prorok Micheáš predpovedal, že „v konečnej časti dní“ ľudia zo všetkých národov povedia: „Poďte a vystúpme na Jehovov vrch a k domu Jakobovho Boha; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ ​(Micheáš 4:1–4) To povedie k pokoju a jednote v celosvetovom rozsahu, nie však vďaka tomu, že sa nejako spoja všetky vierovyznania, ale vďaka tomu, že všetci ľudia prijmú jednu pravú vieru.

[Obrázok na strane 27]

Predstavitelia rôznych náboženstiev na konferencii o medzináboženskom dialógu, 2008

[Prameň ilustrácie]

REUTERS/​Andreas Manolis