Balzam z Gileádu a jeho liečivé účinky

V PRVEJ Mojžišovej nachádzame známy príbeh o Jozefovi, ktorého jeho bratia predali izmaelským obchodníkom smerujúcim do Egypta. Izmaelská obchodná karavána prichádzala z Gileádu a na ťavách viezla do Egypta okrem iného tovaru aj balzam. (1. Mojžišova 37:25) Táto stručná zmienka naznačuje, že balzam z Gileádu bol v staroveku na Blízkom východe veľmi vzácnym tovarom, ktorý si ľudia cenili pre jeho výnimočné liečivé účinky.

O stáročia neskôr sa však prorok Jeremiáš smutne opýtal: „Či niet v Gileáde nijakého balzamu?“ ​(Jeremiáš 8:22) Čo ho viedlo k tomu, že položil takúto otázku? A čo je vlastne balzam? Existuje nejaký liečivý balzam aj dnes?

 Balzam v biblických časoch

Balzam je všeobecný pojem, ktorý označuje aromatickú, obvykle olejovitú živicovú látku, ktorú vylučujú viaceré rastliny. Balzamový olej, ktorý sa často pridával do kadidla a voňaviek, patril v staroveku na Blízkom východe k luxusnému tovaru. Spomína sa aj medzi prísadami svätého oleja pomazania a kadidla, ktoré sa používali vo svätostánku krátko po tom, čo Izraeliti vyšli z Egypta. (2. Mojžišova 25:6; 35:8) Balzamový olej bol aj medzi drahými darmi, ktoré kráľovná zo Šeby priniesla kráľovi Šalamúnovi. (1. Kráľov 10:2, 10) A skôr ako Ester predstúpila pred perzského kráľa Ahasvera, podstúpila skrášľovaciu kúru, ktorej súčasťou bolo šesťmesačné obdobie masáží „balzamovým olejom“. (Ester 1:1; 2:12)

Balzamový olej sa vyrábal v rôznych častiach Blízkeho východu, no balzam z Gileádu pochádzal zo Zasľúbenej krajiny. Gileád bola oblasť východne od rieky Jordán. Patriarcha Jakob považoval balzam za „najznamenitejšie plody zeme“ a poslal ho do Egypta ako dar. (1. Mojžišova 43:11) Prorok Ezechiel spomína balzam medzi tovarom, ktorý Júda a Izrael vyvážali do Týru. (Ezechiel 27:17) Balzam bol známy pre svoje výnimočné liečebné vlastnosti. V starovekej literatúre sa často spomínajú liečivé a regeneračné účinky tejto látky, najmä v súvislosti s hojením rán.

Balzam pre duchovne chorý národ

Teda prečo sa Jeremiáš opýtal: „Či niet v Gileáde nijakého balzamu?“ Aby sme to pochopili, je potrebné vedieť, v akom stave bol vtedy izraelský národ. Už prorok Izaiáš živo opísal katastrofálny duchovný stav svojho národa slovami: „Od podošvy nohy až po hlavu niet na ňom zdravého miesta. Zranenia a pomliaždeniny a čerstvé podliatiny — neboli vytlačené ani obviazané.“ ​(Izaiáš 1:6) Namiesto toho, aby si národ uvedomil, v akom je žalostnom stave, a snažil sa nájsť na svoj stav nejaký liek, pokračoval v spurnom konaní. Jeremiáš neskôr vo svojej dobe mohol len nariekať: „Zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú teda majú múdrosť?“ Keby sa vrátili k Jehovovi, uzdravil by ich. Veď „či niet v Gileáde nijakého balzamu?“ To bola otázka na zamyslenie. (Jeremiáš 8:9)

Dnešný svet je v mnohých ohľadoch plný ‚zranení a pomliaždenín a čerstvých podliatín‘. Ľudia trpia tým, že je rozšírená chudoba, nespravodlivosť, sebectvo a nedostatok láskavosti, a to všetko preto, lebo ochladla láska k Bohu a k blížnemu. (Matúš 24:12; 2. Timotejovi 3:1–5) Mnohí sa cítia diskriminovaní pre svoj etnický pôvod, rasu alebo vek. Akoby toho nebolo dosť, ich bolesť ešte zväčšujú choroby, hlad, vojny a smrť. Tak ako Jeremiáš, mnohí úprimní veriaci akoby sa pýtali, či ‚v Gileáde niet nijakého balzamu‘ na emocionálne a duchovné rany trpiacich ľudí.

Dobré posolstvo, ktoré lieči

Nad podobnou otázkou uvažovali pokorní ľudia aj v Ježišových dňoch. A dostali odpoveď. Začiatkom roku 30 n. l. prečítal Ježiš v synagóge v Nazarete zo zvitku proroka Izaiáša slová: „Jehova [ma pomazal], aby som oznámil dobré posolstvo miernym. Poslal ma obviazať tých so zlomeným srdcom.“ ​(Izaiáš 61:1) Potom Ježiš vztiahol tieto slová na seba a predstavil sa ako Mesiáš, ktorého poverením je oznamovať ľuďom posolstvo útechy. (Lukáš 4:16–21)

Ježiš počas celej svojej služby horlivo zvestoval dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Matúš 4:17) V Kázni na vrchu sľúbil utrápeným, že ich situácia sa zmení. Povedal: „Šťastní ste vy, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.“ ​(Lukáš 6:21) Tým, že oznamoval posolstvo nádeje — príchod Božieho Kráľovstva —, ‚obväzoval tých so zlomeným srdcom‘.

 „Dobré posolstvo o kráľovstve“ je veľkou útechou aj v našich dňoch. (Matúš 6:10; 9:35) Zamyslite sa napríklad nad Rogerom a Liliane. Keď sa v januári 1961 dozvedeli o Božom sľube večného života, bolo to pre nich ako upokojujúci balzam. „Pri pomyslení na to, čo som sa dozvedela, som od radosti tancovala po kuchyni. Bola som veľmi šťastná!“ spomína si Liliane. Roger, ktorý bol v tom čase už desať rokov čiastočne ochrnutý, dodáva: „Vďaka nádhernej nádeji — nádeji na vzkriesenie a odstránenie všetkej bolesti a chorôb — som pocítil veľkú radosť, radosť zo života.“ ​(Zjavenie 21:4)

V roku 1970 ich zasiahla smrť ich 11-ročného syna. Ale neprepadli zúfalstvu. Osobne pocítili, že Jehova „uzdravuje ľudí so zlomeným srdcom a obväzuje ich boľavé miesta“. (Žalm 147:3) Nádej, ktorú mali, im priniesla útechu. Už takmer 50 rokov im dobré posolstvo o prichádzajúcom Božom Kráľovstve dodáva vnútorný pokoj a spokojnosť.

Uzdravenie, ktoré je pred nami

Teda existuje aj dnes nejaký ‚balzam z Gileádu‘? Áno, aj dnes je ľuďom dostupný duchovný balzam. Útecha a nádej, ktorú prináša dobré posolstvo o Kráľovstve, má moc „obviazať“ skrúšené srdcia. Chceli by ste aj vy pocítiť takéto uzdravenie? Stačí len prijať posolstvo útechy z Božieho Slova a dovoliť, aby vplývalo na váš život. Urobili to už milióny ľudí.

Liečenie týmto balzamom je len predobrazom väčšieho uzdravovania, ktoré má prísť. Rýchlo sa približuje čas, keď Jehova Boh spôsobí „liečenie národov“ s vyhliadkou na večný život. Potom už „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ Áno, ‚balzam v Gileáde‘ ešte stále existuje! (Zjavenie 22:2; Izaiáš 33:24)

[Obrázok na strane 23]

Dobré posolstvo o Božom Kráľovstve i dnes tíši bolesť skrúšených