Priblížte sa k Bohu

‚Budeš si počínať vo vernej oddanosti‘

2. SAMUELOVA 22:26

LEN málo vecí nás zraní viac, než keď nás sklame alebo zradí niekto, komu sme dôverovali. Takéto sklamania sú v dnešnom nelojálnom svete úplne bežné. (2. Timotejovi 3:1–5) Existuje vôbec niekto, pri kom môžeme mať istotu, že nás nikdy nezradí? Zamyslime sa nad skúsenosťou Dávida, kráľa starovekého Izraela.

Dávid zažil v živote tie najhoršie prípady zrady, aké si len vieme predstaviť. Nespravodlivými okolnosťami bol prinútený žiť ako utečenec a prenasledoval ho žiarlivý Saul, prvý izraelský kráľ. Vo vlastnej domácnosti zažil zradu, keď mu jeho manželka Míchal prestala byť oddaná a „začala ním v srdci pohŕdať“. (2. Samuelova 6:16) Z jeho dôverného radcu Achitofela sa stal zradca, ktorý sa pridal k vzbure proti nemu. Kto bol vodcom tohto sprisahania? Nikto iný než Abšalóm, Dávidov vlastný syn! Prišiel Dávid po takýchto skúsenostiach k záveru, že neexistuje nikto, kto by bol bezvýhradne verný a oddaný?

Odpoveď nachádzame v Dávidových slovách zaznamenaných v 2. Samuelovej 22:26. Tento muž s neochvejnou vierou v poetickej piesni povedal o Jehovovi Bohu: „Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ Dávid si bol istý, že nech by sa akokoľvek sklamal v ľuďoch, Jehova mu vždy bude verne oddaný.

Pozrime sa teraz na Dávidove slová bližšie. Hebrejské slovo preložené ako „počínať [si] vo vernej oddanosti“ sa dá preložiť aj ako „počínať si v milujúcej láskavosti“. Teda skutočná verná oddanosť vychádza z lásky. Jehova s láskou lipne k tým, ktorí sú mu verne oddaní. *

Všimnite si tiež, že verná oddanosť je viac než len pocit; je to aktívna, nie pasívna vlastnosť. Jehova si počína vo vernej oddanosti, o čom sa Dávid osobne presvedčil. V tých najťažších chvíľach života tohto verného kráľa Jehova konal v jeho prospech, lojálne ho chránil a viedol. Dávid si s vďačnosťou uvedomoval, že to bol Jehova, kto ho „oslobodil z dlane všetkých jeho nepriateľov“. (2. Samuelova 22:1)

Ako nás môžu Dávidove slová povzbudiť? Jehova je stály, nemení sa. (Jakub 1:17) Zostáva verný svojim normám a sľubom. V inom žalme Dávid napísal: „Jehova... neopustí svojich verne oddaných.“ ​(Žalm 37:28)

Jehova si cení našu vernú oddanosť. Cení si, keď ho oddane poslúchame, a nabáda nás, aby sme ho napodobňovali v prejavovaní vernej oddanosti aj pri zaobchádzaní s druhými. (Efezanom 4:24; 5:1) Keď prejavujeme vernú oddanosť, môžeme mať dôveru, že Jehova nás nikdy neopustí. Nech by nás iní ľudia akokoľvek sklamali, môžeme sa spoľahnúť, že Jehova bude verne konať v náš prospech a pomôže nám zvládnuť akékoľvek ťažkosti, s ktorými sa možno stretneme. Necítite túžbu priblížiť sa k Jehovovi, Tomu, ktorý je „verne oddaný“? (Zjavenie 16:5)

[Poznámka pod čiarou]