Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je to naozaj podvod?

Je to naozaj podvod?

Je to naozaj podvod?

„Stačí, ak trochu upravíš správu o nehode, a bude to v poriadku.“

„Daňový úrad nemusí o všetkom vedieť.“

„Hlavne aby ťa neprichytili.“

„Prečo platiť, keď to môžeš mať zadarmo?“

S TAKÝMITO vyjadreniami sa môžete stretnúť, keď si pýtate radu napríklad v nejakej finančnej záležitosti. Zdá sa, že niektorí ľudia sa vedia „vynájsť“ v každej situácii. Je však otázne, či sú takéto riešenia aj poctivé.

Nepoctivosť je dnes taká bežná, že ľudia často luhanie, podvádzanie a kradnutie považujú za prijateľný spôsob, ako sa vyhnúť trestu, ako zarobiť peniaze alebo ako si zaistiť kariérny postup. Významné osobnosti spoločenského života v tomto ohľade často nedávajú práve najlepší príklad. V jednej európskej krajine prípady podvodov a sprenevery vzrástli od roku 2005 do roku 2006 o vyše 85 percent. A do toho ešte neboli zahrnuté mnohé menšie prípady nepoctivosti, ktoré niektorí ľudia označujú za „malé prehrešky“. Asi nebolo veľkým prekvapením, keď sa zistilo, že vedúce osobnosti z politických i podnikateľských kruhov v tejto krajine boli zapletené do škandálu, pri ktorom vyšlo najavo, že na to, aby sa v kariérnom rebríčku dostali vyššie, použili sfalšované diplomy.

Napriek všeobecne rozšírenej nepoctivosti však mnohí ľudia túžia robiť to, čo je správne. Pravdepodobne k nim patríte aj vy. Z lásky k Bohu možno chcete robiť to, čo je správne v jeho očiach. (1. Jána 5:3) Možno to cítite tak ako apoštol Pavol, ktorý napísal: „Veríme, že máme poctivé svedomie, pretože si prajeme správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebrejom 13:18) Preto vás pozývame bližšie preskúmať niektoré situácie, ktoré môžu byť skúškou pre človeka, ktorý túži „správať sa vo všetkom poctivo“. Budeme tiež uvažovať o biblických zásadách, ktoré vám v takýchto situáciách môžu pomôcť.

Kto to zaplatí?

Mladá žena menom Lisa * spôsobila pri jazde autom dopravnú nehodu, pri ktorej sa zrazila s iným autom. Nikomu sa nič nestalo, ale obe autá boli poškodené. V krajine, kde Lisa žije, platia mladí vodiči za poistenie vozidla vysoké sumy a po každej nehode výška poistného rastie. Keďže sa s Lisou viezol aj jej starší bratranec Gregor, jeden priateľ jej radí, aby v správe o nehode uviedla, že šoféroval Gregor. Tak by sa Lisa vyhla vyššiemu poistnému. Zdá sa to ako šikovné riešenie. Ako by sa mala Lisa zachovať?

Poisťovne používajú poistné platené poistencami na to, aby pri nehode vyplatili náhradu škody. Teda ak Lisa dá na radu svojho priateľa, v istom zmysle prinúti ostatných poistencov, aby zaplatili za nehodu, ktorú spôsobila ona, vyšším poistným. Nielenže by v správe klamala, ale okradla by aj iných. Rovnako by to bolo aj vtedy, keby uviedla nepravdivé informácie s cieľom dostať od poisťovne viac, než jej patrí.

Proti takémuto nepoctivému konaniu môžu byť silným odstrašujúcim prostriedkom peňažné pokuty. Ale závažnejší dôvod, prečo sa vyhýbať nepoctivosti, nachádzame v Božom Slove. Jedno z desiatich prikázaní znie: „Nebudeš kradnúť.“ ​(2. Mojžišova 20:15) Toto prikázanie zopakoval apoštol Pavol kresťanom, keď povedal: „Zlodej nech už nekradne.“ ​(Efezanom 4:28) Keď budete v záležitostiach týkajúcich sa poistenia poslúchať Božie Slovo, uchráni vás to od konania, ktoré Boh odsudzuje. Dáte tým tiež najavo svoju lásku a úctu k Božiemu zákonu a k svojmu blížnemu. (Žalm 119:97)

„Cézarove veci cézarovi“

Peter je podnikateľ. Jeho účtovník mu navrhuje, aby si znížil výšku dane tak, že uvedie „nákup“ drahého počítačového vybavenia. Takýto nákup je vo sfére podnikania, v ktorej podniká Peter, úplne bežný. Hoci Peter tento nákup neuskutočnil, úrady takýto výdavok pravdepodobne nebudú prešetrovať a Peter tak ušetrí značné peniaze na dani. Ako sa zachová? Čo by mu mohlo pomôcť rozhodnúť sa?

Apoštol Pavol povedal kresťanom v prvom storočí: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam... Dávajte každému, čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň; poplatok tomu, kto vyžaduje poplatok.“ ​(Rimanom 13:1, 7) Ľudia, ktorí túžia získať Božie schválenie, platia všetky dane, ktoré vyžadujú „vrchnosti“. Na druhej strane ak zákony krajiny umožňujú určitým jednotlivcom alebo firmám uplatniť si nárok na zníženie dane, je úplne v poriadku, ak to človek využije, pokiaľ spĺňa zákonné požiadavky.

Uvažujme o inej situácii, ktorá sa týka platenia daní. David pracuje v jednej firme ako stolár. Jeho priatelia a známi ho občas požiadajú, aby im urobil skrinky a iný nábytok, a on to urobí mimo pracovného času. Ponúkajú mu viac, než zarobí vo svojom riadnom zamestnaní, ale očakávajú, že im za svoju prácu nevystaví faktúru a nechá si zaplatiť na ruku. Tak nebude existovať doklad o jeho práci a nebude sa musieť odviesť daň. Mnohí ľudia si myslia, že takýto postup je v poriadku, lebo obe strany z toho majú úžitok. Ale Davidovi záleží na tom, aby sa páčil Bohu. Ako by sa mal preto zachovať v tejto situácii?

Aj keby človeka pri takomto konaní neprichytili, faktom ostáva, že neplatí dane, na ktoré má štát právo. Ježiš prikázal: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Matúš 22:17–21) Ježiš to povedal, aby poopravil názor svojich poslucháčov na platenie daní. „Cézar“, ako Ježiš označil vládne autority, považuje výber daní za svoje právo. Preto nasledovníci Krista považujú platenie daní za svoju biblickú povinnosť.

Podvádzanie pri skúškach

Marta, ktorá študuje na strednej škole, sa pripravuje na maturitu. Keďže to, či v budúcnosti dostane dobrú prácu, závisí od jej maturitného vysvedčenia, trávi nad knihami celé hodiny. Niektorí jej spolužiaci sa pripravujú tiež — ale trochu inak. Na skúške budú používať pagery, programovateľné kalkulačky a mobilné telefóny, aby uspeli. Mala by aj Marta podvádzať tak ako „každý“, aby dosiahla dobré výsledky?

Keďže podvádzanie je také rozšírené, mnohí si myslia, že na ňom nie je nič zlé. „Hlavne aby ťa neprichytili,“ hovoria. Tak by však praví kresťania uvažovať nemali. Aj keby si učiteľ nevšimol, že niekto podvádza, je tu Niekto, kto to určite vidí. Jehova Boh vie o všetkom, čo robíme, a bude nás za to volať na zodpovednosť. Pavol napísal: „Niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ ​(Hebrejom 4:13) Keď si uvedomujeme, že Boh si nás všíma, lebo mu záleží na tom, aby sme robili to, čo je správne, je to silná motivácia, aby sme pri skúškach nepodvádzali.

Ako sa zachováte?

Lisa, Gregor, Peter, David a Marta si uvedomili závažnosť situácie, v ktorej sa ocitli. Rozhodli sa konať poctivo, a tak si zachovať čisté svedomie a mravnú bezúhonnosť. Ako sa v podobnej situácii zachováte vy?

Vaši spolupracovníci, spolužiaci a iní ľudia z vášho okolia možno nevidia nič zlé na luhaní, podvádzaní či kradnutí. Možno sa vám dokonca posmievajú, aby vás prinútili konať tak, ako konajú oni. Čo vám môže pomôcť rozhodnúť sa správne napriek tlaku konať nepoctivo?

Pamätajte na to, že ak budete konať v súlade s Božou vôľou, povedie to k tomu, že budete mať čisté svedomie a tiež Božie schválenie a jeho priazeň. Kráľ Dávid napísal: „Ó, Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane? Kto bude prebývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto chodí bezúhonne a koná spravodlivosť a hovorí pravdu vo svojom srdci... Ten, kto toto robí, nebude sa nikdy potácať.“ ​(Žalm 15:1–5) Čisté svedomie a priateľstvo s nebeským Bohom je oveľa cennejšie než akékoľvek hmotné výhody dosiahnuté nepoctivosťou.

[Poznámka pod čiarou]

^ 10. ods. Niektoré mená boli zmenené.

[Zvýraznený text na strane 12]

„Zlodej nech už nekradne.“

Úcta k Božiemu zákonu a láska k blížnemu nás vedie k tomu, že sme v záležitostiach týkajúcich sa poistenia poctiví

[Zvýraznený text na strane 12]

„Dávajte každému, čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň.“

Keďže chceme získať Božie schválenie, platíme všetky dane, ktoré vyžaduje zákon

[Zvýraznený text na strane 13]

„Všetko je... odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.

Aj keby si učiteľ nevšimol, že podvádzame, chceme si zachovať čisté svedomie pred Bohom

[Rámček/obrázky na strane 14]

Krádež, ktorú „nikto“ nevidí

Váš priateľ si kúpil najnovšiu verziu počítačového programu a vy by ste ju radi mali tiež. Ponúkne vám, že si môžete urobiť kópiu, a tak ušetriť peniaze za softvér. Je to krádež?

Keď si niekto kúpi počítačový softvér, zaväzuje sa, že ho bude používať iba v rámci obmedzení, ktoré sú uvedené v licenčných podmienkach. V licencii je možno stanovené, že vlastník si môže program nainštalovať a používať ho len na jednom počítači. V takom prípade by bolo kopírovanie softvéru pre niekoho iného porušením licenčných podmienok a bolo by to nezákonné. (Rimanom 13:4) Takéto kopírovanie je tiež krádežou, lebo pripravuje vlastníka autorských práv o príjem, na ktorý má právo. (Efezanom 4:28)

Niektorí možno uvažujú: ‚Veď sa to nikto nedozvie.‘ To je možné, ale mali by sme pamätať na Ježišove slová: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Každý z nás si cení, keď za vykonanú prácu dostane riadne zaplatené, a praje si, aby druhí rešpektovali jeho vlastnícke práva. A tak by sme mali aj my zaobchádzať s druhými. Vyhýbame sa krádežiam, ktoré „nikto“ nevidí, napríklad neprisvojujeme si duševné vlastníctvo, * ktoré patrí niekomu inému. (2. Mojžišova 22:7–9)

[Poznámka pod čiarou]

^ 40. ods. K duševnému vlastníctvu patrí materiál chránený autorskými právami, napríklad hudba, knihy alebo softvér, či už je vytlačený na papieri, alebo je v elektronickej forme. Do tejto kategórie spadajú aj ochranné známky, patenty, obchodné tajomstvá a právo na ochranu osobnosti v publikovaných materiáloch.