Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Čo sa myslí mestskými bránami, ktoré sa často spomínajú v biblických správach?

V biblických časoch mala väčšina miest ochranné hradby. Vnútri mnohých vstupných brán bolo otvorené priestranstvo, kam prichádzali ľudia, aby sa stretli s druhými, obchodovali a podelili sa o najnovšie správy. Bolo to miesto, kde sa ohlasovali verejné oznamy a kde proroci mohli oznamovať svoje posolstvá. (Jeremiáš 17:19, 20) V knihe The Land and the Book sa uvádza, že „skoro všetky verejné transakcie sa uskutočňovali buď priamo v mestských bránach, alebo blízko nich“. Mestské brány v starovekom Izraeli boli akýmisi centrami spoločenského diania.

Napríklad o Abrahámovi čítame, že zakúpil od Efrona miesto na rodinné pohrebisko „pred očami synov Cheta medzi všetkými, ktorí vstupovali do brány jeho mesta“. (1. Mojžišova 23:7–18) A Boáz požiadal desať starších mužov z Betlehema, aby sa posadili do mestskej brány, a v súlade so zákonom o levirátnom manželstve im predložil záležitosti týkajúce sa Rút a dedičstva po jej zosnulom manželovi. (Rút 4:1, 2) Keď starší muži mesta vykonávali úlohu sudcov, obyčajne sedeli v mestskej bráne, kde im ľudia predkladali svoje prípady a kde vynášali rozhodnutia a vykonávali rozsudky. (5. Mojžišova 21:19)

Kde sa nachádzal Ofir, o ktorom sa Biblia zmieňuje ako o zdroji zlata výnimočnej kvality?

O „zlate z Ofira“ sa ako o ‚rýdzom zlate‘ prvýkrát píše v biblickej knihe Jób. (Jób 28:15, 16) Asi 600 rokov po tom, čo žil Jób, kráľ Dávid daroval časť svojho „ofirského zlata“ na výstavbu Jehovovho chrámu v Jeruzaleme. A zlato z Ofira dal doviezť aj jeho syn Šalamún. (1. Paralipomenon 29:3, 4; 1. Kráľov 9:28)

Podľa Písiem Šalamún dal v Ecjon-gebere na pobreží Červeného mora postaviť flotilu lodí, ktorá priviezla zlato z Ofira. (1. Kráľov 9:26) Učenci sa domnievajú, že Ecjon-geber sa nachádzal na najsevernejšom mieste Akabského zálivu, niekde v oblasti dnešného Elatu a Akaby. Odtiaľ sa lode mohli dostať na ktorékoľvek miesto na pobreží Červeného mora, ako aj do vzdialenejších stredísk obchodu na pobreží Afriky alebo Indie. To všetko sú miesta, kde mohol podľa niektorých ležať Ofir. Iní si zase myslia, že Ofir sa nachádzal v Arábii, kde sa našli staroveké zlaté bane a kde sú ložiská zlata, v ktorých sa ťaží ešte aj dnes.

V súvislosti s otázkou, či Šalamúnove zlaté bane boli iba legendou, ako si to niektorí myslia, egyptológ Kenneth A. Kitchen píše: „Samotný Ofir nie je mýtus. Na jednom hebrejskom ostrakóne [hlinenom črepe] pravdepodobne z ôsmeho storočia [pred n. l.] je jasne vyrytý krátky účtovný záznam: ‚Ofirské zlato pre Bet-choron — 30 šeklov.‘ Podľa tohto nápisu je Ofir skutočným miestom, odkiaľ pochádzalo zlato, rovnako ako je to v prípade zmienok o ‚amauskom zlate‘, ‚puntskom zlate‘ alebo ‚kušskom zlate‘ v egyptských textoch — všetky tieto názvy sú odvodené buď od názvu krajiny, z ktorej zlato pochádzalo, alebo od typu či kvality zlata z danej krajiny.“

[Obrázok na strane 15]

Abrahám prišiel do mestskej brány, aby kúpil pozemok

[Obrázok na strane 15]

Hebrejský ostrakón, na ktorom sa spomína Ofir

[Prameň ilustrácie]

Collection of Israel Antiquities Authority, Photo © The Israel Museum, Jerusalem