Priblížte sa k Bohu

Hľadá v ľuďoch to dobré

1. KRÁĽOV 14:13

„JEHOVA skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok.“ ​(1. Paralipomenon 28:9) Tieto inšpirované slová by nás mali napĺňať vďačnosťou za to, ako veľmi sa o nás Jehova zaujíma. Jehova hľadá v našom srdci to dobré, hoci máme ďaleko od dokonalosti. Jasne to dokazujú jeho slová o Abijahovi, zapísané v 1. Kráľov 14:13.

Abijah žil v domácnosti, ktorá bola skazená. Jeho otec Jeroboám stál na čele odpadlíckej dynastie. * Jehova sa rozhodol, že Jeroboámov dom vyhladí, a to tak dôkladne, „ako [keď] človek odstraňuje hnoj“. (1. Kráľov 14:10) Boh však nariadil, aby Abijah — ktorý bol smrteľne chorý — mal ako jediný člen Jeroboámovej domácnosti dôstojný pohreb. * Prečo? Boh vysvetlil: „V ňom sa v Jeroboámovom dome našlo niečo dobré voči Jehovovi, Bohu Izraela.“ ​(1. Kráľov 14:1, 12, 13) Čo sa z týchto slov dozvedáme o Abijahovi?

V Biblii sa nepíše, že by bol Abijah verným ctiteľom Boha. Ale napriek tomu v ňom bolo niečo dobré. To dobré bolo „voči Jehovovi“, a tak sa to možno týkalo uctievania Jehovu. Rabínski pisatelia sa domnievajú, že Abijah podnikol cestu do jeruzalemského chrámu alebo že odstránil strážcov, ktorých ustanovil jeho otec, aby bránili Izraelitom chodiť do Jeruzalema.

Nech už tým Abijahovým prejavom dobra bolo čokoľvek, bolo to pozoruhodné. Prečo? Po prvé, tento prejav bol úprimný, nefalšovaný. To dobré bolo „v ňom“, teda v jeho srdci. A po druhé, bolo to v jeho rodine niečo výnimočné. U Abijaha sa našlo niečo dobré, hoci žil „v Jeroboámovom dome“. Jeden učenec hovorí: „Ak človek prejavuje dobro napriek tomu, že žije v zlej rodine alebo v zlom prostredí, zaslúži si uznanie.“ Iný učenec hovorí, že Abijahov prejav dobroty bol „zreteľný... ako hviezdy, ktoré sú najjasnejšie, keď je obloha tmavá, alebo ako cédre, ktoré sú najkrajšie, keď sú stromy okolo nich bez listov“.

Čo je však najdôležitejšie, zo slov v 1. Kráľov 14:13 sa dozvedáme niečo úžasné o Jehovovi a o tom, čo v nás hľadá. Spomeňte si, že v Abijahovi sa „našlo“ niečo dobré. Jehova zjavne skúmal Abijahovo srdce, kým v ňom nenašiel aspoň kúsok dobra. V porovnaní so svojou rodinou bol Abijah, ako to vyjadril jeden učenec, ako osamotená perla „v kope okruhliakov“. Jehova si to „niečo dobré“ u Abijaha ocenil a odmenil ho za to tak, že mu ako jedinému z celej tejto skazenej rodiny prejavil určitú mieru milosrdenstva.

Nie je povzbudzujúce vedieť, že Jehova v nás hľadá to dobré a cení si to napriek tomu, že sme nedokonalí? (Žalm 130:3) Keď to vieme, malo by nás to podnecovať približovať sa k Jehovovi, Bohu, ktorý skúma naše srdce, aby v ňom našiel aj ten najmenší kúsok dobra.

[Poznámky pod čiarou]