Biblia mení životy

AKO sa jednej matke z Ruska, ktorá sama vychovávala dve deti a bola závislá od drog, podarilo zbaviť závislosti a zlepšiť si vzťah s deťmi? Ako sa bezdomovcovi z Kjóta v Japonsku podarilo získať silu a odvahu, aby prekonal svoje slabosti, ktoré ho priviedli na ulicu? Čo pomohlo austrálskemu honcovi dobytka prestať sa opíjať? Nech nám to povedia sami.

„Pochopila som, že je mojou povinnosťou finančne zabezpečiť seba i deti.“ NELLI BAJMATOVOVÁ

VEK: 45

KRAJINA: RUSKO

PREDTÝM: NARKOMANKA

MOJA MINULOSŤ: Vyrastala som vo Vladikavkaze, hlavnom meste Severného Osetska. Naša rodina bola pomerne bohatá. Ale napriek materiálnemu dostatku som nebola šťastná. Keď som mala 34 rokov, mala som už za sebou dve nevydarené manželstvá, desať rokov som bola závislá od drog a dvakrát som podstúpila liečenie. Hoci som mala dve deti, v tom čase som k nim mala chladný vzťah, a ani vzťahy s priateľmi a rodinou neboli o nič lepšie.

Moja matka sa stala Jehovovou svedkyňou a často som ju počula, ako pre mňa plače a modlí sa k Jehovovi, aby mi pomohol. Hovorila som si: ‚Moja matka je naozaj naivná! Ako by mi Jehova mohol pomôcť?‘ Snažila som sa prestať s drogami, ale sama som na to nedokázala nájsť silu. Raz sa mi podarilo vydržať bez drog dva dni. Potom som pocítila neodolateľnú túžbu ísť von a vzala som to oknom — ale, žiaľ, bola som na poschodí! Zlomila som si ruku a nohu a poranila som si chrbticu. Vyše mesiaca som bola pripútaná na lôžko.

Kým som sa zotavovala, matka sa o mňa starala a nič mi nevyčítala. Chápala, že citovo a duševne som na tom dosť zle. Pri posteli mi však nechala niekoľko čísel časopisu Prebuďte sa! * Postupne som si ich všetky prečítala. Zdali sa mi veľmi zaujímavé a poučné. Potom som sa rozhodla, že so svedkami začnem študovať Bibliu.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Jedna z vecí, ktoré som sa pri štúdiu Biblie naučila, bola zodpovednosť. Pochopila som, že je mojou povinnosťou finančne zabezpečiť seba i deti a že to nemôžem očakávať od matky. Keďže som dlho robila iba to, čo sa mi páčilo, nebolo pre mňa jednoduché zmieriť sa s tým, že by som mala mať stálu prácu.

 Veľmi mi pomohla aj rada z 5. Mojžišovej 6:5–7, podľa ktorej majú rodičia učiť svoje deti o Bohu. Uvedomila som si, že pred Bohom som zodpovedná za to, ako vychovávam svoje deti. To ma podnietilo, aby som s nimi začala tráviť viac času a vytvorila si k nim blízky vzťah.

Cítila som veľkú vďačnosť za to, že sa mi Jehova dal spoznať. Preto som mu oddala svoj život a dala som sa pokrstiť ako Jehovova svedkyňa.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Naučila som sa ovládať svoju výbušnú povahu a vďaka tomu sa zlepšil môj vzťah s matkou. Aj s deťmi mám lepšie vzťahy.

Keď som sa naučila nenávidieť veci, ktoré sa Bohu nepáčia, zbavila som sa mnohých problémov, ktoré spôsoboval môj starý spôsob života. Dnes nachádzam veľkú radosť v tom, že môžem druhým pomáhať, aby spoznali pravdu o našom milujúcom Bohu, Jehovovi.

„Uplatňovanie biblických zásad mi doslova zachránilo život.“ MINORU TAKEDA

VEK: 54

KRAJINA: JAPONSKO

PREDTÝM: ŽIL NA ULICI

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v meste Jamaguči. Vychovával ma otec a stará matka. Matku som nikdy nepoznal. Keď som mal 19 rokov, moja stará matka zomrela a ja som zostal bývať s otcom. Pracoval som ako kuchár a otec mal podobné zamestnanie. Mali sme rôzne pracovné zmeny, a tak sme sa skoro nevideli. Veľa času som trávil v práci a voľný čas pitím s kamarátmi.

Časom ma moja práca začala nudiť. So šéfom som sa často hádal a začal som ešte viac piť. Keď som mal takmer 30 rokov, rozhodol som sa odísť z domu a cestovať. Potom sa mi minuli peniaze, a tak som začal pracovať v herni, kde sa hralo pačinko. Neskôr som stretol jedno dievča, s ktorým som sa oženil, ale vydržalo nám to iba dva a pol roka.

Bol som deprimovaný, nemal som pevnú vôľu a ocitol som sa až po krk v dlhoch. Pred vymáhačmi, ktorých za mnou poslali veritelia, som utiekol a istý čas som býval u otca v rodnom meste. Ale niekoľkokrát som ho oklamal, a tým sa naše vzťahy dosť narušili. Zobral som mu peniaze a chvíľu som sa živil hazardnými hrami. Nakoniec som ostal bez peňazí a nejaký čas som prespával na železničnej stanici. Potom som odišiel do mesta Hakata, neskôr do Himedži a napokon do Kjóta. Niekoľko rokov som žil na ulici.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Jedného dňa v roku 1999 som bol v parku pri rieke Kamogawa v Kjóte, keď ma oslovili dve ženy. Jedna z nich sa ma spýtala: „Chceli by ste študovať Bibliu?“ Súhlasil som. Zrelí kresťania z miestneho zboru Jehovových svedkov so mnou študovali Bibliu a pomohli mi  pochopiť, aké je dôležité uplatňovať jej zásady. Navrhli mi, aby som sa pokúsil nájsť si prácu a bývanie. Aby som im urobil radosť, išiel som na niekoľko pracovných pohovorov, ale, úprimne povedané, veľmi som sa nesnažil. Neskôr som sa však začal modliť o pomoc a hľadanie práce som začal brať vážne. Napokon som si prácu našiel.

Modlitba mi pomohla aj v jednej veľmi ťažkej skúške. Ľudia, od ktorých som si požičal peniaze, ma nakoniec našli a chceli svoje peniaze späť. Bol som pod obrovským tlakom. Ale pri dennom čítaní Biblie som narazil na text z Izaiáša 41:10. Boh v tomto verši sľubuje svojim verným služobníkom: „Ja ti skutočne pomôžem.“ Tento sľub mi dodal silu a odvahu. Aj keď to nebolo jednoduché, nakoniec sa mi podarilo dlh splatiť. V roku 2000 som sa stal spôsobilým, aby som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: To, čo som sa dozvedel z Biblie, ma podnietilo, aby som napravil svoj vzťah s otcom. Odpustil mi, ako som sa predtým správal. Bol veľmi rád, že teraz žijem podľa biblických noriem. Dalo by sa povedať, že uplatňovanie biblických zásad mi doslova zachránilo život.

Dnes som riadne zamestnaný a z hmotnej stránky sa o seba dokážem postarať. (Efezanom 4:28; 2. Tesaloničanom 3:12) V kresťanskom zbore som si tiež našiel pravých priateľov. (Marek 10:29, 30) Z hĺbky srdca som Jehovovi vďačný za to, čo ma naučil.

„Nebolo pre mňa jednoduché zmeniť sa.“ DAVID HUDSON

VEK: 72

KRAJINA: AUSTRÁLIA

PREDTÝM: ČASTO SA OPÍJAL

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa ako jedenáste dieťa do rodiny Willieho a Lucy. Žili sme v domorodej obci Aurukun ďaleko na severe Queenslandu. Aurukun bol postavený na brehoch malebnej rieky Archer neďaleko mora. Rodičia nás učili loviť zver a ryby, čo bolo dôležité na prežitie. V tom čase platilo vládne nariadenie, podľa ktorého sme my domorodci nesmeli sami narábať s vlastnými peniazmi a žiť sme mohli iba na vyhradenom území.

Rodičia sa mi snažili vštepovať dobré vlastnosti, ako najlepšie vedeli, a mňa i mojich súrodencov učili, aby sme mali v úcte starších ľudí v našej obci a aby sme sa delili aj o to málo, čo sme mali. Vďaka tomu sme sa na všetkých starších členov komunity pozerali ako na svoje matky a otcov, tety a ujov.

Keď som mal sedem rokov, zomrel mi otec a presťahovali sme sa do domorodej misie  v Mapoone, ktorý je asi 150 kilometrov severne od Aurukunu. Ako dvanásťročný som sa začal učiť pracovať s koňmi a dobytkom a takmer do svojej päťdesiatky som pracoval ako honec na mnohých dobytkárskych farmách. Bol to drsný život. Často som sa opíjal a narobil som si tým veľa problémov.

Po jednom takom pijanskom záťahu som sa vytackal z hotela a vošiel som do cesty rýchlo idúcemu autu. Nasledujúce dva roky som strávil rehabilitáciami a fyzioterapiou. Zaháňaniu dobytka bol koniec.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Počas liečby mi priateľka priniesla na čítanie niekoľko časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! V detstve som však do školy veľa nechodil, a tak som nevedel dobre čítať. Jedného horúceho dňa sa u mňa zastavil istý 83-ročný pán. Pozval som ho ďalej na pohár chladnej vody. Dal mi nejakú biblickú literatúru a opýtal sa ma, či by mohol prísť opäť a vysvetliť mi, čo sa v nej píše. Nakoniec so mnou začal pravidelne študovať Bibliu. Časom som si uvedomil, že ak sa mám páčiť Bohu, musím na sebe i vo svojom živote urobiť určité zmeny.

Nebolo pre mňa jednoduché zmeniť sa. Ale vďaka tomu, čo ma učila mama, som mal veľkú úctu k starému pánovi, ktorý so mnou študoval Bibliu, i k duchovným pravdám, ktoré mi odovzdával. Napriek tomu som váhal oddať svoj život Bohu. Mal som pocit, že najprv musím vedieť všetko, čo sa píše v Biblii.

Môj pohľad na túto otázku mi nakoniec pomohol zmeniť jeden spolupracovník. Aj on patril k Jehovovým svedkom a povzbudil ma textom z Kolosanom 1:9, 10. V tomto texte sa píše, že by sme mali ďalej „rásť v presnom poznaní Boha“. Tento spolupracovník mi pomohol pochopiť, že stále sa budem učiť nové veci, a tak nie je dôvod, aby ma moje obmedzené poznanie brzdilo.

Zvlášť na mňa zapôsobilo to, čo som zažil, keď som sa začal stretávať s Jehovovými svedkami. Na vlastné oči som mohol vidieť, ako ľudia z rôzneho prostredia a kultúr zjednotene uctievajú Boha. Táto jednota ma úplne presvedčila, že som našiel pravé náboženstvo, a tak som sa v roku 1985 dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Postupne som sa zlepšil v čítaní a teraz každý týždeň venujem mnoho hodín pomoci iným ľuďom — učím ich čítať a študovať Bibliu. Aj priateľka, ktorá mi ako prvá priniesla na čítanie časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!, začala študovať s Jehovovými svedkami, dala sa pokrstiť a stala sa mi milujúcou manželkou. Spolu nachádzame skutočnú radosť v tom, že môžeme domorodcom pomáhať spoznať Jehovu Boha.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

S manželkou nachádzame skutočnú radosť v tom, že môžeme domorodcom pomáhať spoznať Boha