Hovorenie jazykmi — je to dar od Boha?

„JA TOMU proste nerozumiem,“ hovorí Devon. „Každý týždeň dostávajú mnohí v našej cirkvi svätého ducha a zázračne začnú hovoriť rôznymi jazykmi. Niektorí žijú nemravne. Ja sa snažím žiť čistým životom, ale akokoľvek sa o tento dar svätého ducha modlím, nedostávam ho. Ako je to možné?“

Aj Gabriel sa stretáva s ľuďmi z istej cirkvi, ktorí zdanlivo dostávajú svätého ducha a hovoria jazykmi. Hovorí: „Vadí mi, že kým sa modlím, iní ma pri tom prerušujú hlasnou rečou, ktorej nerozumiem ani ja, ani oni. Nikto z toho nemá úžitok. Nemal by mať každý dar Božieho ducha nejaký účel?“

Z toho, čo povedali Devon a Gabriel, vyplýva zaujímavá otázka: Je hovorenie jazykmi, ku ktorému dochádza v niektorých dnešných cirkvách, naozaj darom od Boha? Ak chceme poznať odpoveď na túto otázku, bude užitočné, keď preskúmame, ako to bolo s týmto darom u kresťanov v prvom storočí.

„Začali hovoriť rôznymi jazykmi“

V Biblii čítame o tom, že niektorým mužom a ženám bola daná schopnosť hovoriť jazykmi, ktoré sa nikdy predtým neučili. Prvý raz sa to stalo v deň Letníc v roku 33 n. l., niekoľko týždňov po smrti Ježiša Krista. V ten deň došlo v Jeruzaleme k tomu, že asi stodvadsiati Ježišovi učeníci „boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi“. Návštevníci z iných krajín „boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť v svojom vlastnom jazyku“. (Skutky 1:15; 2:1–6)

Biblia sa zmieňuje aj o iných Ježišových nasledovníkoch v prvom storočí, ktorí mali túto výnimočnú schopnosť. Napríklad apoštol Pavol dokázal prostredníctvom svätého ducha zázračne hovoriť mnohými jazykmi. (Skutky 19:6; 1. Korinťanom 12:10, 28; 14:18) Ale každý takýto dar Božieho svätého ducha by logicky mal slúžiť nejakému užitočnému účelu. Aký účel malo hovorenie jazykmi v biblických časoch?

Znak Božej podpory

Keď Pavol písal kresťanom v korintskom zbore, kde niektorí zjavne hovorili jazykmi, vysvetlil, že jazyky „sú na znamenie... pre neveriacich“. (1. Korinťanom 14:22) Teda hovorenie jazykmi a ďalšie zázračné schopnosti boli pre pozorovateľov dôkazom, že novovytvorený kresťanský zbor má Božie schválenie  a jeho podporu. Zázračné dary boli ako smerová tabuľa, ktorá ľuďom hľadajúcim pravdu ukazovala, kde v tom čase bolo možné nájsť Boží vyvolený ľud.

Je zaujímavé, že Biblia sa nezmieňuje o tom, že by Ježiš alebo niektorí z predkresťanských prorokov zázračne hovorili jazykmi, ktoré sa predtým neučili. Dar jazykov udelený Ježišovým učeníkom musel mať teda zjavne aj nejaký ďalší účel.

Pomoc pri šírení dobrého posolstva

Ježiš na začiatku svojej služby povedal svojim učeníkom, aby išli s dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve len za Židmi. (Matúš 10:6; 15:24) Preto učeníci zriedkakedy zvestovali v iných oblastiach než v tých, ktoré boli obývané prevažne Židmi. To sa však malo zakrátko zmeniť.

Ježiš krátko po svojom vzkriesení v roku 33 n. l. prikázal svojim nasledovníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ Svojim nasledovníkom tiež povedal, že mu budú svedkami „až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Matúš 28:19; Skutky 1:8) Ak sa malo dobré posolstvo rozšíriť v takej miere, bolo potrebné ovládať okrem hebrejčiny aj mnohé iné jazyky.

Mnohí z týchto raných učeníkov však boli „nevzdelaní a obyčajní ľudia“. (Skutky 4:13) Ako mohli zvestovať v ďalekých krajinách, kde sa hovorilo jazykmi, o ktorých nikdy predtým nepočuli, nieto ešte že by sa ich učili? Prostredníctvom svätého ducha nadobudli niektorí z týchto horlivých zvestovateľov zázračnú schopnosť plynule hovoriť o dobrom posolstve v jazykoch, ktoré sa nikdy predtým neučili.

Teda dar hovorenia jazykmi plnil dve dôležité úlohy. Po prvé, bol znakom Božej podpory. A po druhé, účinne pomáhal kresťanom v prvom storočí plniť si poverenie zvestovať ľuďom, ktorí hovorili rôznymi jazykmi. Plní tieto úlohy hovorenie jazykmi, ku ktorému v mnohých cirkvách dochádza dnes?

Hovorenie jazykmi dnes — znak Božej podpory?

Kde by ste umiestnili smerovú tabuľu, aby si ju všimlo čo najviac ľudí vo vašej komunite? Vnútri nejakej malej budovy? Samozrejme, že nie! Zo záznamu z udalosti, ktorá sa odohrala na Letnice, sa dozvedáme, že „množstvo“ ľudí si všimlo, že učeníci zázračne hovoria jazykmi. Viedlo to k tomu, že k vtedajšiemu kresťanskému zboru „sa pripojilo asi tritisíc duší“. (Skutky 2:5, 6, 41) Ak dnes niekto tvrdí, že hovorí jazykmi, ale robí to za múrmi nejakej cirkevnej budovy, ako si to môžu všimnúť zástupy neveriacich?

Okrem toho Božie Slovo uvádza smilstvo a ďalšie „skutky tela“ ako niečo, čo odporuje pôsobeniu svätého ducha, a dodáva, že „tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo“. (Galaťanom 5:17–21) Keby ste videli, ako ľudia pochybných mravov hovoria jazykmi, právom by vám mohla napadnúť otázka: ‚Nie je v tom rozpor — nie je to dokonca zavádzajúce —, aby Božieho svätého ducha dostal niekto, kto sa neustále dopúšťa konania, ktoré sám Boh vo svojom Slove odsudzuje?‘ Bolo by to ako umiestniť smerovú tabuľu tak, že by usmerňovala dopravu nesprávnym smerom.

Hovorenie jazykmi dnes — pomoc pri šírení dobrého posolstva?

A čo tá druhá úloha, ktorú plnil dar jazykov v prvom storočí? Pomáha hovorenie jazykmi, ku ktorému dnes dochádza v niektorých cirkvách, pri šírení dobrého posolstva? Spomeňme si, že pozorovatelia, ktorí sa zišli v Jeruzaleme na deň Letníc roku 33 n. l., boli z mnohých krajín a jasne rozumeli jazykom, ktorými učeníci zázračne hovorili. Naproti tomu ľuďom, ktorí dnes hovoria jazykmi, zvyčajne nikto nerozumie.

 Hovorenie jazykmi v dnešnej dobe sa očividne značne líši od daru svätého ducha, ktorý bol daný Ježišovým raným nasledovníkom. A nemáme ani nijaký hodnoverný záznam o tom, že by niekto po období apoštolov dostal takúto zázračnú moc. To však čitateľov Biblie vôbec neprekvapuje. O zázračných daroch, napríklad o hovorení jazykmi, vyslovil apoštol Pavol pod inšpiráciou toto proroctvo: „Prestanú.“ ​(1. Korinťanom 13:8) Teda ako môžeme zistiť, kto má dnes svätého ducha?

Kto má dnes naozaj svätého ducha?

Ježiš vedel, že dar jazykov pomerne krátko po vytvorení kresťanského zboru pominie. Krátko pred svojou smrťou sa zmienil o nadčasovom znamení, podľa ktorého bude možné rozoznať jeho pravých nasledovníkov. Povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) V tom istom verši, v ktorom Božie Slovo predpovedá, že zázračný dar jazykov napokon pominie, sú uvedené aj tieto slová: „Láska nikdy nezlyháva.“ ​(1. Korinťanom 13:8)

Láska je uvedená ako prvý z deviatich aspektov „ovocia“, čiže výsledkov pôsobenia Božieho svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23) A tak tí, ktorí naozaj majú Božieho ducha — a teda aj Božiu podporu —, prejavujú skutočnú lásku k Bohu i k druhým ľuďom. Tretím aspektom ovocia ducha je pokoj. Preto ľudia, ktorí dnes majú svätého ducha, sa usilujú o pokoj a zo všetkých síl sa snažia o to, aby medzi nimi neboli predsudky, rasizmus ani násilie.

Spomeňte si tiež na Ježišovo proroctvo zapísané v Skutkoch 1:8. Ježiš predpovedal, že jeho učeníci dostanú moc, aby mu boli svedkami „až do najvzdialenejšej časti zeme“. Naznačil tiež, že toto dielo bude prebiehať „až do konca sveta“. (Matúš 28:20, Slovenský ekumenický preklad) A tak toto medzinárodné zvestovateľské dielo malo byť trvalým poznávacím znakom ľudí, ktorí majú skutočne svätého ducha.

Čo myslíte? U ktorej skupiny ľudí dnes možno vidieť, že na ňu pôsobí svätý duch? Kto prejavuje ovocie ducha, najmä lásku a pokoj, až do tej miery, že za to zažívajú ťažkosti zo strany vlád, lebo na celom svete odmietajú vziať do ruky zbraň? (Izaiáš 2:4) Ktorí ľudia sa snažia vyhýbať skutkom tela, ako je smilstvo, a dokonca vylučujú zo svojich radov tých, ktorí sa takýchto vecí nekajúcne dopúšťajú? (1. Korinťanom 5:11–13) Kto na celej zemi oznamuje dobré posolstvo o tom, že Božie Kráľovstvo je jedinou nádejou ľudstva? (Matúš 24:14)

Vydavatelia tohto časopisu sa neboja povedať, že biblickému opisu ľudí, ktorí majú svätého ducha, zodpovedajú Jehovovi svedkovia. Nechceli by ste ich lepšie spoznať a sami si overiť, či naozaj majú Božiu podporu?