POKIAĽ ide o modlitbu, mnohé náboženské tradície sa sústreďujú na vonkajšiu stránku, ako je poloha tela, voľba slov a rituál. Biblia nám však pomáha zamerať sa na dôležitejšie stránky otázky „Ako by sme sa mali modliť?“

Modlitby Božích verných služobníkov, ktoré opisuje Biblia, boli vyslovené na rôznych miestach a v rôznej polohe. Títo ľudia sa modlili v duchu alebo nahlas, podľa okolností. Pri modlitbe sa pozerali do neba alebo boli sklonení. Nepoužívali pri tom sochy, ružence ani modlitebné knižky. Modlili sa zo srdca a vlastnými slovami. Vďaka čomu ich Boh vypočul?

Ako sme spomenuli v predchádzajúcom článku, adresovali svoje modlitby výlučne jednému Bohu, Jehovovi. Je tu však aj ďalší dôležitý činiteľ. V 1. Jána 5:14 čítame: „Toto je tá dôvera, ktorú máme v neho, že nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ Naše modlitby musia byť v súlade s Božou vôľou. Čo to znamená?

Aby sme sa mohli modliť v súlade s Božou vôľou, musíme vedieť, aká je Božia vôľa. Na to je nevyhnutne potrebné štúdium Biblie. Znamená to však, že ak nebudeme odborníkmi na Bibliu, Boh nás odmietne počúvať? Nie. Ale očakáva od nás, že sa budeme zaujímať, aká je jeho vôľa, snažiť sa jej porozumieť a konať v súlade s ňou. (Matúš 7:21–23) A potom by sme sa mali modliť v súlade s tým, čo sa dozvedáme.

Keď spoznávame Jehovu a jeho vôľu, silnie naša viera — a to je ďalší dôležitý činiteľ, pokiaľ ide o modlitbu. Ježiš povedal: „Ak budete mať vieru, dostanete všetko, o čo budete prosiť v modlitbe.“ ​(Matúš 21:22) Viera nie je ľahkovernosť. Mať vieru znamená veriť v niečo, čo síce nemôžeme vidieť, ale môžeme to doložiť spoľahlivými dôkazmi. (Hebrejom 11:1) Biblia obsahuje množstvo dôkazov o tom, že Jehova, hoci ho nevidíme, je skutočný, že je hoden našej úplnej dôvery a že je ochotný vypočúvať modlitby tých, ktorí v neho veria. Okrem toho vždy môžeme prosiť o silnejšiu vieru, veď Jehova nám ochotne dá, čo potrebujeme. (Lukáš 17:5; Jakub 1:17)

Pokiaľ ide o spôsob, akým by sme sa mali modliť, existuje ešte jeden významný činiteľ.  Ježiš povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6) Teda Ježiš je prostredník, cez ktorého sa môžeme približovať k nášmu Otcovi, Jehovovi. Preto Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby sa modlili v jeho mene. (Ján 14:13; 15:16) To neznamená, že by sme sa mali modliť k Ježišovi. Mali by sme sa modliť v mene Ježiša, čím dávame najavo, že si uvedomujeme, že práve vďaka Ježišovi máme prístup k nášmu dokonalému a svätému Otcovi.

Ježiša raz jeho najbližší nasledovníci prosili: „Pane, nauč nás modliť sa.“ ​(Lukáš 11:1) Zjavne nemali na mysli základné veci, o ktorých sme tu práve hovorili. Išlo im o obsah modlitby — vlastne sa pýtali: ‚O čo by sme sa mali modliť?‘