Biblia mení životy

ČO PODNIETILO zlodeja a bývalého povstalca zmeniť svoj spôsob života? Prečo majsterka bojových umení zmenila svoje životné ciele? Ako bol odmenený otec, ktorý nestratil dôveru vo svojho syna? Prečítajte si životné príbehy týchto ľudí.

„Napriek svojej minulosti som dnes šťastný.“ GARRY P. AMBROCIO

VEK: 47

KRAJINA: FILIPÍNY

PREDTÝM: VOJAK POVSTALECKEJ SKUPINY

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v mestečku Vintar. Rozľahlú údolnú pláň, kde sme bývali, obklopovali zelené kopce s krištáľovo čistými riekami a sviežim vzduchom. Napriek tomuto idylickému prostrediu bol život ťažký. Ľudia nám kradli dobytok a niekoľkokrát sa nám vlámali do domu.

V čase dospievania som s kamarátmi veľa pil a fajčil, a aby som mal peniaze na svoje neresti, kradol som. Dokonca som starej mame ukradol šperky. Vojaci ma podozrievali, že som sa pridal k povstaleckej skupine nazývanej Nová ľudová armáda (NPA), a veľakrát ma surovo zbili. A tak som sa rozhodol, že sa k tej skupine naozaj pripojím. Päť rokov som žil v horách s vojakmi NPA. Bol to ťažký život. Večne sme boli na úteku pred vojakmi. Napokon ma to ustavičné skrývanie sa v horách unavilo, a tak som sa vzdal guvernérovi provincie Ilocos Norte. Zachoval sa ku mne veľmi láskavo, dokonca mi pomohol nájsť si poriadnu prácu. Napriek tomu som sa nedokázal zbaviť svojich zlozvykov, vykrádal som domy a zastrašoval ľudí.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Tam, kde som pracoval, bola zamestnaná aj jedna žena, ktorá sa volala Loida a patrila k Jehovovým svedkom. Cez ňu som sa zoznámil s Jovenciom a on so mnou začal študovať Bibliu. Svojho starého spôsobu života som sa však nevedel vzdať. Cigaretu som zahasil vždy tesne predtým, než prišiel Jovencio na štúdium, a nedokázal som prestať ani s nezákonnou činnosťou. Napokon ma raz polícia prichytila pri čine a strávil som jedenásť mesiacov za mrežami. Vo väzení som sa modlil k Jehovovi a úpenlivo som ho prosil o pomoc. Prosil som ho o odpustenie a o to, aby ma viedol a posilnil svojím svätým duchom.

Po nejakom čase ma do väzenia prišiel pozrieť jeden Jehovov svedok a priniesol mi Bibliu. Prečítal som si ju a pochopil som, že Jehova je milosrdný a milujúci Boh, ktorý odpúšťa previnenia. Uvedomil som si, že Jehova je ku mne milosrdný a dáva mi príležitosť spoznať ho. Prosil som ho o silu zbaviť sa svojich zlozvykov. Veľmi na mňa zapôsobilo to, čo som si  prečítal v Prísloviach 27:11. Mal som pocit, akoby to hovoril Jehova priamo mne. Píše sa tam: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“

Po prepustení z väzenia som obnovil biblické štúdium so svedkami, začal som sa s nimi stretávať na ich zhromaždeniach a uplatňovať biblické zásady vo svojom živote. Napokon sa mi s Jehovovou pomocou podarilo zbaviť svojich zlozvykov a oddal som mu svoj život.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Napriek svojej minulosti som dnes šťastný. Kedysi som bol otrokom nečistých zlozvykov, ale dnes je zo mňa úplne nový človek. (Kolosanom 3:9, 10) Mám výsadu stretávať sa s Jehovovým čistým ľudom a pomáhať aj druhým spoznať nášho všemohúceho Boha, Jehovu.

„Chcela som reprezentovať Brazíliu.“ JULIANA APARECIDA SANTANA ESCUDEIROVÁ

VEK: 31

KRAJINA: BRAZÍLIA

PREDTÝM: MAJSTERKA BOJOVÝCH UMENÍ

MOJA MINULOSŤ: Vyrastala som v Londrine. Hoci v tejto oblasti žili väčšinou chudobní ľudia, bolo to čisté a pokojné miesto. Keď som mala desať, môj starší brat ma povzbudzoval, aby som sa k nemu pridala v cvičení bojového umenia zvaného taekwondo, čo doslova znamená „cesta rúk a nôh“. Otec tým nebol veľmi nadšený, ale neskôr sa s tým zmieril.

Tvrdo som trénovala a vyhrala som mnohé majstrovstvá v taekwonde v brazílskom štáte Paraná. Neskôr som zvíťazila v niekoľkých celoštátnych súťažiach a v roku 1993 som získala titul majsterky Brazílie v taekwonde. Chcela som sa zúčastniť aj medzinárodných majstrovstiev, ale boli sme chudobní a rodičia si nemohli dovoliť zaplatiť mi cestu do zahraničia.

Snívala som o tom, že taekwondo raz zaradia medzi olympijské športy, a napokon sa mi to splnilo. Chcela som reprezentovať Brazíliu na olympiáde, a tak som tvrdo trénovala. Vďaka sponzorskej podpore som mohla súťažiť vo Francúzsku, Vietname, Južnej Kórei, Japonsku a tiež v Juhoamerických hrách. Mojím ďalším snom bolo zúčastniť sa na Panamerických hrách. Podávala som také dobré výkony, že som bola spolu s ďalšími dvomi vybratá súťažiť v týchto hrách, ktoré sa konali v Santo Domingu v Dominikánskej republike v roku 2003.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: V roku 2001 sme sa aj s mojím chlapcom zoznámili s Jehovovými svedkami a začali sme s nimi študovať Bibliu. Spočiatku ma to nijako zvlášť nenadchýnalo. Bola som vždy príliš unavená, než aby som sa dokázala sústrediť, a často som na štúdiu zadriemala. To, čo som sa učila, však aj napriek tomu zapôsobilo na moje srdce, čo sa ukázalo už na nasledujúcej dôležitej súťaži.

Keďže som bola vybratá do družstva, ktoré sa malo zúčastniť Panamerických hier,  majstri taekwonda ma zaradili do kvalifikačného turnaja. Keď som prišla na rad, zostala som nepohnute stáť na žinenke — zrazu som nemala žiadnu motiváciu. Z ničoho nič mi došlo, že kresťan by s druhými nemal bojovať — ani v športe! V mysli mi rezonoval biblický príkaz „milovať svojho blížneho ako samého seba“. (Matúš 19:19) A tak som sa otočila a bez zaváhania som odtiaľ odišla. Ľudia nemohli uveriť vlastným očiam.

Keď som prišla domov, sadla som si a premýšľala som, čo teraz. Siahla som po brožúre, ktorú vydali Jehovovi svedkovia. Hovorila o tom, čo od nás Boh vyžaduje. V nej som si všimla odkaz na Žalm 11:5, kde sa o Jehovovi píše: „Každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí.“ Tieto slová trafili do čierneho. Rozhodla som sa s taekwondom skončiť.

Moji majstri boli nešťastní. Snažili sa ma presvedčiť, aby som zmenila názor. Vraj som najlepšia v krajine a olympijské hry mám už na dosah. Ale ja už som bola rozhodnutá.

V tom čase sme už s priateľom boli zosobášení a on sa spolu so svedkami zapájal do verejnej zvestovateľskej služby. Vracal sa vždy veľmi šťastný a rozprával mi, aké rozhovory mal s ľuďmi v službe. Vedela som, že ak chcem mať rovnakú výsadu, musím urobiť vo svojom živote určité zmeny. Vystúpila som z môjho predošlého náboženstva a napokon som bola spôsobilá stať sa pokrstenou Jehovovou svedkyňou.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Máme šťastné a súdržné manželstvo, lebo sa snažíme uplatňovať biblické zásady. Teším sa, že môžem podporovať manžela, keď pomáha starať sa o zbor, do ktorého patríme. Mohla som bojovať o zlatú medailu a byť slávna. Ale som presvedčená, že tento nespravodlivý svet nemôže ponúknuť nič, čo by sa dalo čo len porovnať s výsadou slúžiť Jehovovi Bohu.

„Otec to so mnou nikdy nevzdal.“ INGO ZIMMERMANN

VEK: 44

KRAJINA: NEMECKO

PREDTÝM: VYHADZOVAČ V TANEČNOM KLUBE

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa do nábožensky rozdelenej domácnosti v baníckom meste Gelsenkirchen. Otec bol Jehovov svedok. Mama však bola proti tomu, aby mňa, môjho brata a moje dve sestry vychovával podľa svojho náboženského presvedčenia. Pracoval desať i viac hodín denne ako vodič nákladného auta. Často začínal už o druhej alebo o tretej ráno. Vždy však dbal na to, aby nás po duchovnej stránke nezanedbával. No ja som si jeho úsilie vôbec necenil.

Keď som mal pätnásť, náboženské zhromaždenia, na ktoré ma brával so sebou, ma začali nudiť a vzoprel som sa. O rok som sa prihlásil do boxerského klubu. Nasledujúce dva roky som žil životom, ktorý otca privádzal do zúfalstva. V osemnástich som sa odsťahoval z domu.

Šport bol mojou vášňou. Trénoval som až šesťkrát do týždňa — najprv box a potom vzpieranie. Víkendy som trávil s kamarátmi  v tanečných kluboch. Raz som sa pobil s jedným hrozivo vyzerajúcim chlapíkom, ale hravo som ho zložil. Všimol si to majiteľ klubu a okamžite mi ponúkol miesto vyhadzovača. Plat bol dobrý, tak som to prijal.

Víkend čo víkend som stál pri vchode do klubu a rozhodoval som o tom, kto smie vojsť a kto nie. Do klubu sa zmestilo aj tisíc ľudí, a tak som mal stále čo robiť. Bitky tu boli na dennom poriadku. Ohrozovali ma zbraňami i rozbitými fľašami. Stávalo sa, že tí, ktorým som nedovolil vojsť do klubu alebo ktorých som odtiaľ vyhodil, si ma počkali vonku a chceli sa mi pomstiť. Mal som dvadsať a myslel som si, že som nepremožiteľný. V skutočnosti som však mal nezvládnuteľnú povahu — bol som agresívny, namyslený, ambiciózny a tvrdohlavý.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Otec to so mnou nikdy nevzdal. Zariadil, aby mi na moju adresu pravidelne chodili časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! * Kopili sa mi však v izbe — neprečítané. Potom som si jedného dňa niektoré z nich prelistoval. Články, v ktorých sa písalo o konci súčasného politického, ekonomického a náboženského systému, ma podnietili zavolať sestre. Ona a jej manžel boli Jehovovými svedkami. Navrhli mi, že so mnou budú študovať Bibliu, a ja som súhlasil.

Zásada v Galaťanom 6:7 ma podnietila urobiť vo svojom živote určité zmeny. Z osobnej skúsenosti som vedel, že čokoľvek poviem, urobím alebo pre čo sa rozhodnem dnes, bude mať vplyv na môj život zajtra. Veľmi ma tiež povzbudilo pozvanie v Izaiášovi 1:18: „‚Tak poďte a napravme veci medzi nami,‘ hovorí Jehova. ‚I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh.‘“ Tento text mi už na začiatku môjho štúdia pomohol pochopiť, že sa nemusím cítiť nehodný Jehovovej lásky a že sa nemusím obávať toho, že Jehova ma už nemôže prijať.

Za šesť mesiacov som vo svojom živote urobil obrovské zmeny, ale bol to boj. Musel som zanechať skazené prostredie, v ktorom som sa pohyboval, i drsných spoločníkov, s ktorými som sa stretával. A tak som svojim priateľom začal hovoriť o tom, že študujem Bibliu, a rozprával som im, čo som sa učil. Začali sa mi vyhýbať a volali ma kňaz. Sestra mi pomohla nájsť si inú, vhodnejšiu prácu.

Začal som tiež chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva, do ktorej chodila moja sestra s manželom, hoci to bolo odo mňa 30 kilometrov. Aj bližšie bola jedna sála Kráľovstva, ale mal som obavy, že tam stretnem ľudí, ktorí ma poznali od detstva. Bál som sa tiež zvestovať z domu do domu v oblasti, kde som býval. Čo ak stretnem niekoho, koho som nedávno vyhodil z klubu alebo komu som dal drogy? Potom som však uplatnil to, čo som sa naučil pri tréningu v posilňovni — tie najťažšie cviky sú tie najdôležitejšie. A tak hneď ako som bol spôsobilý zvestovať, zvestoval som, koľko som mohol.

No musel som prekonať aj iný problém — nerád som čítal a študoval. Ale vedel som, že ak si chcem vypestovať silnú vieru, musím sa zdisciplinovať a hlboko premýšľať o pravdách, ktoré sú v Biblii. Uvedomil som si, že ak chcem získať silu, musím vyvinúť úsilie, tak ako pri vzpieraní.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Som nažive! Stále musím držať pod kontrolou svoje slabosti, aby nado mnou nezvíťazili. Ale teraz sa teším zo šťastného rodinného života so svojou manželkou, ktorá má nádhernú kresťanskú osobnosť. Medzi Jehovovými svedkami som si našiel skutočných priateľov, ktorým môžem úplne dôverovať. Otec pred piatimi rokmi zomrel, ale ešte predtým zažil radosť z toho, že jeho syn sa vrátil.

[Poznámka pod čiarou]