Prečo neprijali Mesiáša?

KEĎ bol Ježiš na zemi, zástupy boli fascinované tým, čo hovoril, a žasli nad zázrakmi, ktoré robil. Viedlo to k tomu, že mnohí ‚v neho uverili‘ a prijali ho ako predpovedaného Mesiáša, čiže Krista. Uvažovali: „Keď príde Kristus, bude azda konať viac znamení, ako robil tento?“ ​(Ján 7:31)

Napriek ohromujúcim dôkazom, ktoré svedčili v prospech Ježišovej totožnosti Mesiáša, väčšina ľudí, ktorí ho videli a počuli, v neho neuverila. Žiaľ, aj niektorí z tých, ktorí v neho spočiatku uverili, ho neskôr zavrhli. Prečo toľkí ľudia napriek presvedčivým dôkazom neuznali Ježiša ako Mesiáša? Pouvažujme teraz o dôvodoch, prečo ho neprijali, a pritom sa skúsme zamyslieť: ‚Hrozí aj mne, že urobím podobnú chybu?‘

Nenaplnené očakávania

V čase Ježišovho narodenia mnohí Židia očakávali, že sa objaví Mesiáš. Keď rodičia priniesli malého Ježiša do chrámu, boli tam ľudia ‚čakajúci oslobodenie Jeruzalema‘ prostredníctvom sľúbeného Mesiáša. (Lukáš 2:38) Keď neskôr ľudia pozorovali mocné skutky Jána Krstiteľa, mnohí uvažovali: „Je to azda Kristus?“ ​(Lukáš 3:15) Čo však Židia v prvom storočí očakávali od Mesiáša?

Medzi Židmi v tých dňoch bola rozšírená predstava, že keď príde Mesiáš, oslobodí  ich spod rímskeho útlaku a obnoví pozemské kráľovstvo Izraela. Predtým než Ježiš začal svoju službu, objavilo sa viacero charizmatických vodcov, ktorí podnecovali k násilnému odporu voči existujúcej politickej moci. Činy týchto mužov pravdepodobne ovplyvnili to, čo ľudia očakávali od Mesiáša.

Ježiš sa od takýchto falošných Mesiášov výrazne odlišoval. Nepodnecoval k násiliu, ale učil svojich poslucháčov, aby milovali svojich nepriateľov a podriaďovali sa ustanovenej autorite. (Matúš 5:41–44) Keď ho ľudia chceli urobiť kráľom, nedovolil im to. Učil, že jeho kráľovstvo „nie je časťou tohto sveta“. (Ján 6:15; 18:36) Napriek tomu ľudí stále veľmi silne ovplyvňovali vopred vytvorené predstavy o Mesiášovi.

Ján Krstiteľ osobne videl a počul zázračný dôkaz, ktorý potvrdzoval, že Ježiš je Boží Syn. No keď bol vo väzení, poslal za Ježišom svojich učeníkov, aby sa ho opýtali: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“ ​(Matúš 11:3) Ján možno uvažoval, či je Ježiš naozaj tým sľúbeným Osloboditeľom, ktorý splní očakávania Židov.

Pre Ježišových apoštolov bolo ťažké pochopiť, že Ježiš bude zabitý a potom vzkriesený. Raz, keď Ježiš vysvetľoval, že Mesiáš bude musieť trpieť a zomrieť, Peter ho „vzal nabok a začal ho kárať“. (Marek 8:31, 32) Peter vtedy ešte nedokázal pochopiť, prečo by mal Ježiš ako Mesiáš zomrieť.

Keď Ježiš v roku 33 n. l. krátko pred Pesachom vchádzal do Jeruzalema, vítali ho nadšené zástupy a oslavovali ho ako Kráľa. (Ján 12:12, 13) Ako rýchlo sa však situácia zmenila! Neprešiel ani týždeň, a Ježiš bol zatknutý a popravený. Po jeho smrti dvaja z jeho učeníkov vyjadrili sklamanie: „My sme dúfali, že tento muž je ten, ktorý má oslobodiť Izrael.“ ​(Lukáš 24:21) Predstava, že Mesiáš zriadi pozemské kráľovstvo, pretrvávala medzi učeníkmi dokonca aj po tom, čo bol Ježiš vzkriesený a nejaký čas sa im zjavoval. Pýtali sa ho: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ Mylné predstavy o tom, čo Mesiáš urobí, boli v srdci a mysli Ježišových poslucháčov očividne hlboko zakorenené. (Skutky 1:6)

Po Ježišovom vystúpení do neba a po vyliatí svätého ducha učeníci jasne pochopili, že Mesiáš bude vládnuť ako nebeský Kráľ. (Skutky 2:1–4, 32–36) Apoštoli Peter a Ján smelo ohlasovali, že Ježiš bol vzkriesený, a zázrakmi, ktoré robili, dokazovali, že majú Božiu podporu. (Skutky 3:1–9, 13–15) Vďaka tomu tisíce ľudí v Jeruzaleme uverili v Ježiša. To sa však nepáčilo židovským vodcom. Tak ako predtým odporovali Ježišovi, teraz odporovali jeho apoštolom a učeníkom. Prečo židovskí náboženskí vodcovia tak zúrivo odmietali prijať Ježiša?

Prečo ho neprijali náboženskí vodcovia

V čase, keď Ježiš prišiel na zem, bolo náboženské myslenie a zvyky Židov už značne vzdialené od učenia inšpirovaných Písiem. Náboženskí vodcovia tých dní — saduceji, farizeji a znalci Písma — dodržiavali ľudské tradície, ktorým pripisovali väčšiu dôležitosť než Božiemu písanému Slovu. Opakovane obviňovali Ježiša z porušovania Zákona, lebo zázračne uzdravoval ľudí aj v sabat. Ježiš presvedčivo odhaľoval ich nebiblické náuky, a tým spochybňoval ich autoritu i tvrdenie, že majú Božie schválenie. Na rozdiel od nich Ježiš vyšiel zo skromných pomerov a nechodil do rabínskych škôl. Nie div, že pre týchto pyšných ľudí bolo také ťažké prijať Ježiša ako Mesiáša! To všetko ich privádzalo do takej zúrivosti, že „vyšli  a radili sa proti [Ježišovi], aby ho zničili“. (Matúš 12:1–8, 14; 15:1–9)

Ako však mohli náboženskí vodcovia vysvetliť Ježišovu schopnosť robiť zázraky? Nepopierali, že tie zázraky sa naozaj udiali, ale rúhavo sa snažili podkopať vieru v Ježiša tak, že jeho moc pripísali Satanovi, keď povedali: „Ten nevyháňa démonov inak, len prostredníctvom Belzebuba, vládcu démonov.“ ​(Matúš 12:24)

A bol tu ešte jeden hlboko zakorenený dôvod, prečo tak tvrdošijne odmietali prijať Ježiša ako Mesiáša. Keď Ježiš vzkriesil Lazara, vodcovia viacerých náboženských frakcií sa spolu radili: „Čo máme robiť, keď ten človek robí toľké znamenia? Ak ho necháme tak, všetci uveria v neho, a prídu Rimania a odstránia ako naše miesto, tak aj národ.“ Báli sa, že prídu o svoju moc a postavenie, a tak sa tajne dohodli, že zabijú Ježiša i Lazara! (Ján 11:45–53; 12:9–11)

Predsudky a prenasledovanie zo strany spoločnosti

Židovskí náboženskí vodcovia v prvom storočí vytvorili svojím postojom spoločenskú klímu, v ktorej bol nepriateľom každý, kto prijímal Ježiša ako Mesiáša. Boli pyšní na svoje významné postavenie a znevažovali každého, kto prejavoval vieru v Ježiša. Hovorili: „Či mu uveril niekto z vládcov alebo z farizejov?“ ​(Ján 7:13, 48) Niektorí zo židovských vodcov, napríklad Nikodém či Jozef z Arimatie, sa stali Ježišovými učeníkmi, ale svoju vieru v Ježiša zo strachu tajili. (Ján 3:1, 2; 12:42; 19:38, 39) Židovskí vodcovia sa uzniesli, že „ktokoľvek by [Ježiša] vyznal ako Krista, má byť vylúčený zo synagógy“. (Ján 9:22) Takému človeku sa potom ostatní vyhýbali a opovrhovali ním ako nejakým vyvrheľom.

Odpor voči Ježišovým apoštolom a učeníkom napokon prerástol do krutého prenasledovania. Pre svoje smelé zvestovanie znášali apoštoli útrapy zo strany Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu. (Skutky 5:40) Napríklad proti učeníkovi Štefanovi vzniesli odporcovia falošné obvinenie z rúhania. Sanhedrin ho odsúdil na smrť ukameňovaním. Nato „sa začalo veľké prenasledovanie zboru, ktorý bol v Jeruzaleme. Všetci okrem apoštolov boli rozptýlení po území Judey a Samárie.“ ​(Skutky 6:8–14; 7:54–8:1) Aj Saul, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom, bol zapojený do prenasledovania, ktoré oficiálne podporoval veľkňaz a „zhromaždenie starších“. (Skutky 9:1, 2; 22:4, 5)

Aj napriek takýmto ťažkým podmienkam sa kresťanstvo v rokoch po Ježišovej smrti rýchlo šírilo. Ale hoci v Ježiša uverili tisíce ľudí, kresťania boli v Palestíne v prvom storočí stále iba menšinou. Ak sa niekto verejne hlásil ku Kristovi, riskoval vylúčenie z komunity a dokonca násilné zaobchádzanie.

Poučenie pre nás

Ako sme videli, nesprávne predstavy, tlak zo strany komunity a prenasledovanie zabránili mnohým ľuďom v prvom storočí uveriť v Ježiša. Aj dnes môžu mať mylné predstavy o Ježišovi a jeho učení podobný účinok. Mnohých ľudí napríklad učili, že Božie Kráľovstvo je v ich srdci alebo že príde vďaka ľudským snahám. Iní sú presviedčaní, že problémy ľudstva vyrieši veda a technika, a tak viera v Mesiáša nie je potrebná. Mnohí dnešní kritici tvrdia, že udalosti z Ježišovej  služby, zaznamenané v Biblii, nie sú historicky podložené, čím podkopávajú vieru v Ježiša ako Mesiáša.

Výsledkom takýchto myšlienok a teórií je, že mnohí ľudia buď nerozumejú úlohe Mesiáša, alebo nechápu, prečo by o tejto otázke mali vôbec premýšľať. No tí, ktorí sú ochotní túto vec preskúmať, majú dnes v skutočnosti viac dôkazov o tom, že Ježiš je Mesiáš, než mali ľudia v prvom storočí. Máme k dispozícii Hebrejské Písma (takzvaný Starý zákon), ktoré obsahujú množstvo proroctiev o tom, čo Mesiáš urobí, a tiež štyri biblické evanjeliá so záznamom o tom, ako Ježiš tieto proroctvá naplnil. *

Každý z nás má dostatok dôkazov na to, aby v tejto otázke mohol urobiť informované rozhodnutie. A urobiť toto rozhodnutie je naliehavé. Prečo? Lebo Biblia odhaľuje, že Ježiš ako mesiášsky Kráľ Božieho Kráľovstva čoskoro odstráni všetkých, ktorí ničia zem, a nastolí spravodlivú vládu, ktorá svojim poslušným poddaným umožní žiť navždy v rajských podmienkach na zemi. (Daniel 2:44; Zjavenie 11:15, 18; 21:3–5) Aj vy môžete zažiť tieto nádherné časy, ak už dnes vyviniete úsilie a budete spoznávať Ježiša a prejavovať v neho vieru. Vezmite si k srdcu jeho vlastné slová: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 20]

Spoznali by ste Mesiáša, keby ste žili v prvom storočí?

[Obrázok na strane 21]

Nedovoľte, aby vám vopred vytvorené predstavy zabránili spoznať pravdu o Ježišovi