Naozaj existovala záhrada Eden?

POZNÁTE príbeh o Adamovi a Eve a o záhrade Eden? Tento príbeh poznajú ľudia na celom svete. Nechceli by ste si ho prečítať? Nájdete ho v 1. Mojžišovej 1:26–3:24. Tu je jeho stručný obsah:

Jehova Boh * vytvoril z prachu zeme človeka a dal mu meno Adam. Dal ho do záhrady v oblasti zvanej Eden. Túto záhradu vysadil sám Boh. Bola hojne zavlažovaná a oplývala nádhernými plodonosnými stromami. Uprostred nej bol „strom poznania dobrého a zlého“. Boh ľuďom zakázal jesť z tohto stromu. Povedal im, že ak neposlúchnu, zomrú. Časom Jehova urobil Adamovi spoločníčku — Evu. Vytvoril ju z jedného z Adamových rebier. Boh im dal prácu — starať sa o záhradu. Povedal im tiež, aby sa množili a naplnili zem.

Keď bola Eva sama, prehovoril k nej had a pokúšal ju, aby jedla zo zakázaného ovocia. Tvrdil, že Boh jej klamal a že jej odopiera niečo dobré, niečo, vďaka čomu by bola ako Boh. Eva sa nechala zlákať a zjedla zo zakázaného ovocia. Neskôr sa k nej v neposlušnosti Bohu pridal aj Adam. Viedlo to k tomu, že  Jehova nad Adamom, Evou a hadom vyniesol rozsudok. Potom vyhnal ľudí z rajskej záhrady a k jej vchodu postavil anjelov, aby do nej nikoho nevpustili.

Učenci, intelektuáli a historici kedysi bežne potvrdzovali, že udalosti zaznamenané v biblickej knihe Genezis sú historickou pravdou. Dnes je však populárnejšie o všetkých týchto veciach pochybovať. Ale z čoho vychádzajú pochybnosti o biblickej správe o Adamovi, Eve a o záhrade Eden? Preskúmajme štyri bežné námietky proti tejto správe.

1. Bola záhrada Eden skutočným miestom?

Prečo sú o tom pochybnosti? Určitý podiel má na tom zrejme filozofia. Teológovia celé stáročia uvažovali, že Božia záhrada ešte stále niekde existuje. No cirkvi boli ovplyvnené gréckymi filozofmi, ako boli Platón a Aristoteles, ktorí zastávali názor, že nič na zemi nemôže byť dokonalé. Niečo dokonalé môže byť len v nebi. A tak teológovia prišli k záveru, že pôvodný raj musí byť bližšie k nebu. * Niektorí tvrdili, že táto záhrada sa rozprestierala na vrchole veľmi vysokého vrchu mimo dosahu tejto celkovo upadajúcej planéty, iní že bola na severnom alebo južnom póle a ďalší že sa nachádzala na Mesiaci alebo v jeho blízkosti. Nie div, že predstava o Edene získala nádych fantázie. Niektorí dnešní učenci zavrhujú úvahy o zemepisnej polohe Edenu ako nezmysel a tvrdia, že takéto miesto nikdy neexistovalo.

Biblia však opisuje túto záhradu úplne inak. Z 1. Mojžišovej 2:8–14 sa o tomto mieste dozvedáme niekoľko konkrétnych vecí. Nachádzala sa na východe, v oblasti, ktorá sa volala Eden. Zavlažovala ju rieka, ktorá sa ďalej rozdeľovala na štyri rieky. Každú z nich Biblia pomenúva konkrétnym menom a stručne opisuje ich tok. S týmito podrobnosťami učenci zápasia už dlho. Mnohí z nich prechádzajú túto biblickú pasáž slovo za slovom, len aby našli nejakú stopu, ktorá by ich priviedla na miesto, kde sa kedysi táto záhrada nachádzala. Vychádza im však množstvo protichodných možností. Znamená to teda, že opis Edenu, jeho záhrady a riek je vymyslený alebo mýtický?

Zamyslite sa: Udalosti zo správy o záhrade Eden sa odohrali asi pred 6 000 rokmi. Zapísal ich zjavne Mojžiš, ktorý možno vychádzal z príbehov šírených ústnym podaním alebo dokonca zo skorších záznamov. Mojžiš však túto správu napísal asi 2 500 rokov po tom, čo sa opisované udalosti odohrali. Eden bol vtedy už dávnou minulosťou. Čo myslíte, je možné, aby sa také orientačné body, ako sú rieky, v priebehu stáročí premiestnili či inak zmenili? Zemská kôra je dynamická, je stále v pohybe. Oblasť, kde sa pravdepodobne nachádzal Eden, leží na zemetrasnom páse, ktorý má na svedomí asi 17 percent najväčších zemetrasení na svete. V takýchto oblastiach sú zmeny skôr pravidlom ako výnimkou. Navyše pri potope v Noachových dňoch sa mohla topografia tejto oblasti zmeniť tak, že dnes už  jednoducho nedokážeme zistiť, ako to tam kedysi vyzeralo. *

Niekoľko faktov však predsa len poznáme. Správa v 1. Mojžišovej hovorí o záhrade Eden ako o skutočnom mieste. Dve zo štyroch riek spomenutých v tejto správe — Eufrat a Tigris, čiže Chiddekel — stále existujú a niektoré z ich prameňov sú veľmi blízko seba. Správa sa dokonca zmieňuje o názvoch krajín, cez ktoré tieto rieky tiekli, a o prírodnom bohatstve tejto oblasti. Pre starovekých Izraelitov, ktorí čítali správu v Genezis ako prví, boli uvedené podrobnosti zdrojom informácií.

Dá sa to povedať aj o mýtoch a rozprávkach? Sú zdrojom informácií? Alebo skôr vynechávajú podrobnosti, ktoré by bolo možné ľahko overiť? Rozprávka sa obyčajne začína známym „Kde bolo, tam bolo...“ Naproti tomu historický záznam často uvádza dôležité detaily, ako je to aj v prípade správy o Edene.

2. Naozaj sa dá veriť tomu, že Boh vytvoril Adama z prachu zeme a Evu z jedného z Adamových rebier?

Dnešná veda potvrdzuje, že ľudské telo tvoria rôzne prvky prítomné v zemskej kôre — napríklad vodík, kyslík a uhlík. Ale ako boli tieto prvky pospájané, aby z nich vznikla živá bytosť?

Mnohí vedci zastávajú názor, že život vznikol sám od seba — že na začiatku boli veľmi jednoduché formy života, z ktorých sa postupne, počas miliónov rokov, vyvíjali čoraz zložitejšie formy. Výraz „jednoduché“ však môže byť zavádzajúci, lebo všetko živé — dokonca aj mikroskopické jednobunkové organizmy — je neuveriteľne zložité. Neexistuje žiaden dôkaz, že by niekedy vznikla nejaká forma života náhodou alebo že by to vôbec bolo možné. Všetko živé nesie nezmazateľnú pečať inteligencie oveľa vyššej, než je naša. * (Rimanom 1:20)

Viete si predstaviť, že by ste počúvali nádhernú symfóniu alebo obdivovali majstrovskú maľbu, či žasli nad nejakým výdobytkom techniky a potom by ste tvrdili, že tieto diela nikto nevytvoril? Určite nie! Ale takéto diela sa čo do zložitosti, krásy či dômyselnosti ani zďaleka nepribližujú ľudskému telu. Ako by sme si potom mohli myslieť, že ľudské telo nemalo svojho Tvorcu? Správa v Genezis tiež vysvetľuje, že spomedzi všetkého živého na zemi jedine ľudia boli vytvorení na Boží  obraz. (1. Mojžišova 1:26) A tak len ľudia majú podobne ako Boh túžbu tvoriť, z ktorej sa niekedy zrodia naozaj pôsobivé diela v oblasti hudby, umenia či techniky. Malo by nás prekvapovať, že Boh má oveľa väčšie tvorivé schopnosti ako my?

A prečo by nebolo možné, aby bola žena vytvorená z rebra muža? * Boh to mohol urobiť aj inak, ale tento spôsob vytvorenia ženy mal krásny symbolický význam. Boh chcel, aby muž a žena uzatvorili manželstvo a aby medzi nimi vzniklo blízke puto a stali sa akoby „jedným telom“. (1. Mojžišova 2:24) Nie je spôsob, akým sa muž a žena môžu navzájom dopĺňať a vytvoriť pevný a navzájom obohacujúci zväzok, presvedčivým dôkazom existencie múdreho a milujúceho Stvoriteľa?

Okrem toho moderná genetika uznáva, že všetci ľudia pravdepodobne pochádzajú len z jedného muža a jednej ženy. Teda je správa v Genezis naozaj taká neuveriteľná?

3. Strom poznania a strom života sa javia ako mýtické prvky.

Správa v 1. Mojžišovej netvrdí, že tieto stromy samy osebe mali nejakú zvláštnu alebo nadprirodzenú moc. Boli to skutočné stromy, ktorým dal Jehova symbolický význam.

Nerobia občas niečo podobné aj ľudia? Napríklad sudca môže niekoho varovať, aby sa nedopustil urážky súdu. Nechce tým ochrániť pred znevážením samotnú budovu, v ktorej súd zasadá, ale súdnictvo, ktoré súd predstavuje. Niektorí monarchovia zas používali žezlo a korunu ako symbol svojej moci.

Čo teda predstavovali tie dva stromy? O tom vznikli mnohé zložité teórie. Skutočná odpoveď je síce jednoduchá, ale má hlboký význam. Strom poznania dobrého a zlého predstavoval výsadu, ktorá patrí len Bohu — právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. (Jeremiáš 10:23) Nie div, že kradnúť z tohto stromu bol zločin! Naproti tomu strom života predstavoval dar, ktorý môže dať len Boh — večný život. (Rimanom 6:23)

4. Hovoriaci had patrí skôr do rozprávok.

Je pravda, že tento prvok správy z 1. Mojžišovej môže človeka miasť, najmä ak neberie do úvahy ostatné časti Biblie. V Písmach je  však táto fascinujúca záhada postupne odhalená.

Vďaka komu alebo čomu sa javilo, že had rozpráva? Starovekí Izraeliti mali určité poznatky, vďaka ktorým mohli do značnej miery rozumieť úlohe tohto hada. Vedeli napríklad, že hoci zvieratá nerozprávajú, duchovná bytosť môže spôsobiť zdanie, že zviera hovorí. Mojžiš zapísal aj správu o Balaamovi: Boh poslal anjela, aby spôsobil zdanie, že Balaamova oslica rozpráva ako človek. (4. Mojžišova 22:26–31; 2. Petra 2:15, 16)

Môžu okrem Boha robiť zázraky aj iné duchovné bytosti vrátane tých, ktoré sú jeho nepriateľmi? Mojžiš bol pri tom, keď egyptskí kňazi praktizujúci mágiu zopakovali niektoré zo zázrakov, ktoré urobil Boh, napríklad spôsobili, aby palica vyzerala ako had. Moc konať takéto pôsobivé skutky mohla pochádzať jedine od Božích nepriateľov z duchovnej ríše. (2. Mojžišova 7:8–12)

Mojžiš pod Božím vedením napísal zjavne aj knihu Jób. Táto kniha veľa odhaľuje o Božom hlavnom nepriateľovi, Satanovi, ktorý lživo spochybnil rýdzosť všetkých Jehovových služobníkov. (Jób 1:6–11; 2:4, 5) Usudzovali teda Izraeliti v staroveku, že Satan v Edene vzbudil zdanie, že had rozpráva, aby Evu oklamal a naviedol ju, aby sa obrátila Bohu chrbtom a tým sa vzdala svojej rýdzosti? Vyzerá to tak.

Bol za týmto hovoriacim hadom naozaj Satan? Ježiš neskôr o Satanovi povedal, že je „luhár a otec lži“. (Ján 8:44) „Otec lži“ musí byť niekto, kto vyslovil vôbec prvú lož v histórii. S úplne prvou lžou sa stretávame v slovách, ktoré povedal had Eve. Jeho výrok „Určite nezomriete“ bol v priamom rozpore s Božím varovaním, že ak zjedia zo zakázaného ovocia, zomrú. (1. Mojžišova 3:4) Ježiš očividne vedel, že hada v Edene použil Satan. Úplne sa celá táto záležitosť objasňuje v Zjavení, ktoré dal Ježiš apoštolovi Jánovi a v ktorom Satana označil výrazom „ten prahad“. (Zjavenie 1:1; 12:9)

Je naozaj naivné veriť, že nejaká mocná duchovná osoba mohla použiť hada a vzbudiť zdanie, že rozpráva? Veď aj ľudia dokážu používať také triky, ako je bruchovravectvo, alebo vytvárať presvedčivé špeciálne filmové efekty, hoci majú oveľa menšiu moc než duchovia.

Najpresvedčivejší dôkaz

Nesúhlasíte s tým, že skeptický postoj k správe v Genezis má slabý základ? Existujú presvedčivé dôkazy, že táto správa je historickou pravdou.

Napríklad Ježiš Kristus je nazvaný „verný a pravdivý svedok“. (Zjavenie 3:14) Ako dokonalý človek nikdy neklamal ani žiadnym spôsobom neprekrúcal pravdu. Navyše, ako učil, existoval dlho predtým, než žil tu na zemi  ako človek — žil vedľa svojho Otca, Jehovu, dokonca „skôr ako bol svet“. (Ján 17:5) Teda bol pri tom, keď sa začal život na zemi. Aké svedectvo poskytol tento najdôveryhodnejší svedok?

Ježiš hovoril o Adamovi a Eve ako o skutočných ľuďoch. Zmienil sa o ich manželstve, keď vysvetľoval, že Jehova pôvodne stanovil ako normu monogamiu. (Matúš 19:3–6) Ak títo ľudia nikdy neexistovali a záhrada, v ktorej žili, je len mýtus, potom bol Ježiš buď oklamaný, alebo bol sám klamár. A to predsa nie je možné! Keď sa v záhrade Eden odohrávala spomínaná tragédia, Ježiš bol v nebi a všetko to videl. Aký presvedčivejší dôkaz by sme ešte mohli mať?

Pochybnosti o správe v Genezis v skutočnosti podkopávajú vieru v Ježiša. Ak tejto správe neveríme, nemôžeme pochopiť ani niektoré z najdôležitejších myšlienok a najkrajších sľubov, ktoré obsahuje Biblia. Pozrime sa teraz, prečo je to tak.

[Poznámky pod čiarou]