Vedeli ste?

Čo bolo opatrenie paberkovania a kto mal z neho úžitok?

▪ Mojžišovský Zákon zakazoval majiteľom pôdy pozberať zo svojich polí, viníc a olivových hájov úplne všetku úrodu. Keď žali obilie, mali okraje polí nechávať nezožaté. Pri zbere hrozna nemali prehľadávať vetvy, aby pozberali úplne všetky strapce, ani sa nemali vracať, aby pozberali hrozno, ktoré medzitým dozrelo. A keď obíjali konáre olivovníkov, olivy, ktoré nespadli, mali na nich nechať. (3. Mojžišova 19:9, 10; 5. Mojžišova 24:19–21) Tak mohli chudobní, siroty, vdovy a cudzí usadlíci paberkovať — čiže zberať zvyšky úrody.

Zo zákona o paberkovaní mala úžitok celá izraelská spoločnosť. Majiteľov pôdy podnecoval tento zákon k štedrosti, nesebeckosti a spoliehaniu sa na Božie požehnanie. Tých, ktorí paberkovali, povzbudzoval k usilovnosti, lebo paberkovanie bola namáhavá práca. (Rút 2:2–17) Opatrenie paberkovania zaručovalo, že chudobní nebudú hladovať ani sa nestanú bremenom pre spoločnosť. Vďaka tomuto opatreniu nemuseli zažívať poníženie vyplývajúce z toho, že by boli nútení žobrať alebo že by boli odkázaní na milodary.

Prečo Šalamún dovážal drevo na stavbu jeruzalemského chrámu až z Libanonu?

▪ Správa v 1. Kráľov 5:1–10 opisuje dohodu medzi Šalamúnom a týrskym kráľom Chíramom. Podľa tejto dohody mali byť kmene cédrov a borievok pospájané do pltí a po mori mali byť dopravené z Libanonu do Izraela, kde sa mali použiť na stavbu chrámu.

Cédrové drevo bolo v staroveku na Blízkom východe dôležitým obchodným artiklom. V Egypte a Mezopotámii sa trámy alebo drevené obloženie z cédrového dreva často používali pri stavbe chrámov a palácov. Kráľovské archívy, literárne texty a rôzne nápisy potvrdzujú, že cédrové drevo sa dovážalo do rôznych mestských štátov v južnej Mezopotámii, niekedy ako korisť alebo ako tribút. V Egypte sa používalo na stavbu kráľovských člnov, ako aj rakiev a iných pohrebných predmetov.

Cédrové drevo, zvlášť drevo libanonských cédrov, bolo známe svojou pevnosťou, trvácnosťou, krásou a sladkastou vôňou, ale aj odolnosťou proti hmyzu. Teda Šalamún použil na stavbu chrámu tie najlepšie materiály. Z cédrových lesov, ktoré kedysi pokrývali libanonské vrchy, však dnes zostalo už len niekoľko malých hájov.

[Obrázok na strane 15]

Preprava cédrového dreva z Libanonu, asýrsky reliéf zo Sargonovho paláca

[Prameň ilustrácie]

Erich Lessing/​Art Resource, NY