Je Božie Kráľovstvo stav srdca?

„Božie Kráľovstvo prichádza cez počúvajúce srdce,“ hovorí pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Jesus of Nazareth (Ježiš Nazaretský). Presne takto si Božie Kráľovstvo mnohí predstavujú — ako zmenu, ku ktorej dochádza vnútri človeka, keď prijme Ježiša Krista a rozvíja si vieru. Je teda Božie Kráľovstvo nejaká osobná premena, je ‚len vo vašom srdci‘?

JEŽIŠOVMU srdcu bolo Kráľovstvo naozaj blízke. Ako uznal pápež Benedikt XVI., Kráľovstvo stálo „v centre Ježišovho hlásania“. Väčšinu svojej relatívne krátkej služby strávil Ježiš tým, že prechádzal krajinou a „zvestoval dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 4:23) Svojím učením a zázrakmi, ktoré robil, jasne ukázal, že Kráľovstvo neznamená to, že niekto prijme Boha a poslúcha ho. Súvisí s vládou, súdom a večnými požehnaniami.

Vláda a súd

Počas posledných dní Ježišovej služby prišla za Ježišom pri jednej príležitosti matka jeho blízkych učeníkov Jakuba a Jána a povedala mu: „Daj slovo, aby sa títo moji dvaja synovia posadili jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici v tvojom kráľovstve.“ ​(Matúš 20:21) Očividne nehovorila o niečom v srdci svojich synov. Chápala, že Kráľovstvo bude znamenať vládnutie s Ježišom, a chcela, aby s Ježišom vládli aj jej synovia. Ježiš sľúbil svojim jedenástim verným apoštolom, že budú v jeho Kráľovstve a že s ním budú ‚sedieť na trónoch‘ a ‚súdiť‘. (Lukáš 22:30) Ježišovi nasledovníci teda chápali, že jeho Kráľovstvo má byť skutočnou vládou.

A čo ostatní ľudia v Ježišových dňoch? Chápali Kráľovstvo len ako nejakú osobnú premenu alebo čakali niečo viac? Keď Ježiš krátko pred Pesachom 33 n. l. vchádzal do Jeruzalema na osliatku, vítal ho zástup ľudí a niektorí volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!“ ​(Matúš 21:9) Prečo o to prosili? Nepochybne v Ježišovi spoznali sľúbeného Mesiáša, ktorému dá Boh večné Kráľovstvo, „trón jeho otca Dávida“. Túžili po záchrane, pokoji a spravodlivosti, ktoré toto Kráľovstvo prinesie. (Lukáš 1:32; Zechariáš 9:9)

Večné požehnania

Aj ľudia, ktorí zdanlivo nemali záujem o to, čo Ježiš zvestoval, vedeli, čo učil o Kráľovstve. Keď Ježiš zomieral, zločinec, ktorý visel vedľa neho, ho prosil: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Aká bola Ježišova odpoveď? „Budeš so mnou v raji,“ uistil zomierajúceho muža. (Lukáš 23:42, 43)

Tento lupič očividne veril, že Ježiš po svojom vzkriesení vojde do Kráľovstva, čiže dostane Kráľovstvo. Ježiš nielenže bude mať moc vzkriesiť tohto muža a pomôcť mu zmeniť sa — a s ním aj miliónom ďalších —, ale bude po tom aj túžiť. Áno, Ježiš ako oprávnený Vládca v duchovnej ríši prinesie prostredníctvom Kráľovstva večné požehnania ľudstvu na celej zemi. (Ján 5:28, 29)

 Kráľovstvo uprostred nich

Ale nepovedal Ježiš: „Božie kráľovstvo je uprostred vás“? Áno, tieto jeho slová sú napísané v Lukášovi 17:21. Niektoré preklady Biblie na tomto mieste uvádzajú „Kráľovstvo Božie je vo vás“ a ďalšie zase „Božie kráľovstvo je medzi vami“. (Pozri napríklad Preklad Štefana Porúbčana a Katolícky preklad.) Čo Ježiš myslel týmito slovami?

Z kontextu sa dozvedáme, že Ježiš tieto slová adresoval nepriateľsky naladenej náboženskej skupine Židov, nazývanej farizeji. Títo ľudia mali svoje vlastné predstavy o Mesiášovi a jeho Kráľovstve. Podľa nich mal Mesiáš prísť „s nebeskými oblakmi“ ako slávny Kráľ, aby oslobodil Židov z područia Rimanov a obnovil kráľovstvo Izraela. (Daniel 7:13, 14) Ježiš však poukázal na to, že sa mýlia, keď im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, aby sa dalo spozorovať.“ A potom dodal: „Hľa, Božie kráľovstvo je uprostred vás.“ ​(Lukáš 17:20, 21)

Aj keď Ježiš vyučoval o Kráľovstve a robil zázraky, ktoré jasne svedčili o tom, že on je sľúbeným Kráľom tohto Kráľovstva, farizeji, ktorí nemali čisté srdce a úprimnú vieru, sa len stále viac utvrdzovali v odpore proti nemu. Spochybňovali jeho tvrdenia a dôkazy o jeho totožnosti. A tak im predostrel fakty: Kráľovstvo, zastúpené ustanoveným Kráľom, je ‚uprostred nich‘. Neupozorňoval ich na niečo, čo by bolo v ich vnútri. * Ježiš a jeho učeníci stáli pred nimi. A tak im povedal: „Božie kráľovstvo je tu s vami.“ ​(Lukáš 17:21, Contemporary English Version)

Kráľovstvo blízke vášmu srdcu

Aj keď Božie Kráľovstvo nie je v srdci hriešnych ľudí, malo by byť nášmu srdcu blízke. Ježiš sa svojím vyučovaním a mocnými skutkami snažil rozvíjať u svojich poslucháčov úprimnú vieru v spravodlivú vládu, ktorá prinesie pravý mier a bezpečie. Chcel, aby mali takú vieru, ktorá by zmenila ich život k lepšiemu. Učil ich modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:9, 10) Na mnohých Ježišových poslucháčov jeho slová zapôsobili a nadobudli vieru, ktorá ich podnietila nasledovať Ježiša v úsilí o požehnania Božieho Kráľovstva.

Chceli by ste mať takúto vieru? Čo pre to musíte urobiť? Spomeňte si na úvodné slová Ježišovej slávnej Kázne na vrchu: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Matúš 5:3) Nechceli by ste prijať ponuku študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, ktorí vám dali tento časopis? Tak získate nádej, nielen nádej na nejakú osobnú premenu, ale nádej na spravodlivú vládu — Kráľovstvo, ktoré všetkým ľuďom prinesie mier a bezpečie.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Bolo Božie Kráľovstvo v srdci Ježišových zarytých odporcov, ktorí ho chceli zabiť?