Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo by sa mali deti učiť o Bohu?

Čo by sa mali deti učiť o Bohu?

Čo by sa mali deti učiť o Bohu?

„Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti.“ ​(2. TIMOTEJOVI 3:16)

DETI potrebujú poznať pravdu o Bohu. Odkiaľ sa ju môžu dozvedieť? Z najuznávanejšej náboženskej knihy na svete, z Biblie.

Biblia je ako list od Boha. V tomto liste Boh odhaľuje svoju osobnosť a poskytuje morálne vedenie všetkým svojim pozemským deťom, mladým i starým. Všimnite si niekoľko príkladov toho, čo učí Biblia, a poučenie, ktoré z nich môžu načerpať aj malé deti.

Čo Boh chce, aby sme o ňom vedeli?

Čo učí Biblia: „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ ​(Žalm 83:18)

Aké poučenie z toho vyplýva: Boh nie je nejaká neosobná sila, ale skutočná Osoba, ktorá má svoje meno.

Čo učí Biblia: „Jehova skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ ​(1. Paralipomenon 28:9)

Aké poučenie z toho vyplýva: Jehova Boh sa zaujíma o každého z nás, aj o malé deti. (Žalm 10:14; 146:9) Chce, aby sme sa o ňom učili.

Čo učí Biblia: „Nebudete trápiť... chlapca bez otca. Keby si ho nejako trápil, a keď bude ku mne kričať, bezpochyby počujem jeho krik.“ ​(2. Mojžišova 22:22–24)

Aké poučenie z toho vyplýva: Jehova venuje pozornosť aj modlitbám malých detí. S Bohom sa môžeme rozprávať často a môžeme mu hovoriť o svojich najvnútornejších myšlienkach a pocitoch.

Čo učí Biblia: „Znovu a znovu skúšali Boha a pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela.“ ​(Žalm 78:41)

Aké poučenie z toho vyplýva: Svojou rečou a konaním môžeme ovplyvniť Jehovove pocity, preto by sme mali premýšľať, skôr než niečo povieme alebo urobíme.

Ako by sme sa mali správať k ľuďom, ktorí sú iní ako my?

Čo učí Biblia: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35)

Aké poučenie z toho vyplýva: Ak Boh prijíma ľudí bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, ani my by sme nemali byť zaujatí voči iným len preto, že majú inú farbu pleti alebo iné črty tváre ako my.

Čo učí Biblia: „Vždy [buďte] pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:15)

Aké poučenie z toho vyplýva: Keď s niekým hovoríme o náboženstve, mali by sme svoje názory predkladať s presvedčením, ale zároveň láskavo. Ľuďom, ktorí majú iné náboženské presvedčenie ako my, by sme tiež mali prejavovať úctu.

Ako by sme sa mali správať k členom svojej rodiny?

Čo učí Biblia: „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ ​(Kolosanom 3:20)

Aké poučenie z toho vyplýva: Poslušnosťou môžu deti dokázať nielen to, že majú rady svojich rodičov, ale aj to, že sa chcú páčiť Bohu.

Čo učí Biblia: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kolosanom 3:13)

Aké poučenie z toho vyplýva: Ľudia, vrátane členov našej rodiny, nás môžu občas sklamať. Ale ak chceme, aby nám Boh odpúšťal naše chyby, musíme sa my naučiť odpúšťať druhým. (Matúš 6:14, 15)

Prečo by sme mali byť čestní a láskaví?

Čo učí Biblia: „Keď ste odložili falošnosť, hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ ​(Efezanom 4:25)

Aké poučenie z toho vyplýva: Keď hovoríme pravdu, napodobňujeme Boha a robíme mu radosť. Ak si zvykneme klamať, budeme ako Boží nepriateľ Diabol, ktorý je označený ako „otec lži“. (Ján 8:44; Títovi 1:2)

Čo učí Biblia: „Zaobchádzajte s inými tak, ako by ste chceli, aby oni zaobchádzali s vami.“ ​(Matúš 7:12, „Nový zákon v modernom jazyku“)

Aké poučenie z toho vyplýva: Mali by sme brať ohľad na pocity, názory a potreby členov našej rodiny i ďalších ľudí v našom okolí. Ak sa snažíme vcítiť do situácie iných, je pravdepodobnejšie, že aj oni budú s nami zaobchádzať láskavo. (1. Petra 3:8; Lukáš 6:38)

Ako vidno z uvedených príkladov, keď sa deti učia z Biblie, môže im to pomôcť stať sa úctivými a empatickými dospelými. Ale kto by ich to mal učiť?