Vedeli ste?

Čo tým Ježiš myslel, keď Saulovi povedal: „Ťažko ti je vzpierať sa proti ostňom [„bodcom“, Preklad M. Pavlíka]“? (Skutky 26:14)

▪ V biblických časoch roľníci používali bodce, ktorými pri oraní usmerňovali ťažné zvieratá. Išlo o palicu dlhú asi 2,5 metra, ktorá mala na jednom konci ostrý kovový hrot. Ak by sa zviera proti bodcu vzoprelo, ublížilo by si. K druhému koncu palice bola často pripevnená dlátovitá lopatka, ktorou sa dala očistiť radlica pluhu od hliny alebo od rastlinstva.

Bodce niekedy slúžili aj ako zbrane. Izraelský sudca a bojovník Šamgar zabil 600 Filištíncov „bodcom na dobytok“. (Sudcovia 3:31)

Písma sa o tomto nástroji zmieňujú aj v obraznom zmysle. Napríklad kráľ Šalamún napísal, že slová múdreho človeka môžu byť pre jeho druha „ako volské bodce“, lebo ho môžu akoby nejakým štuchnutím podnietiť, aby urobil správne rozhodnutie. (Kazateľ 12:11)

Vzkriesený Ježiš použil podobný slovný obraz, keď Saula, ktorý prenasledoval kresťanov, nabádal, aby sa prestal ‚vzpierať proti bodcom‘. Toto vyjadrenie navodzuje predstavu tvrdohlavého zvieraťa, ktoré odporuje usmerňujúcim štuchancom svojho majiteľa. Saul múdro zareagoval na Ježišovu radu, zmenil svoj spôsob života a stal sa apoštolom Pavlom.

Podľa čoho Židia v prvom storočí určovali čas po západe slnka?

▪ Židia v prvom storočí n. l. mohli za jasného dňa sledovať plynutie času pomocou slnečných hodín. No keď slnko zahalili oblaky alebo keď sa zotmelo, používali klepsydru, čiže vodné hodiny. Takéto hodiny používali okrem Židov aj starovekí Egypťania, Peržania, Gréci a Rimania.

The Jewish Encyclopedia uvádza, že tak Mišna, ako aj Talmud sa o klepsydre zmieňujú „pod rôznymi názvami, možno na odlíšenie rôznych foriem a tvarov; všetky tieto názvy však naznačujú jednu vec: pomalý únik — doslovne kradnutie — vody, kvapka po kvapke, čo je význam gréckeho slova ‚klepsydra‘“.

Ako fungovala klepsydra? Voda vytekala z jednej nádoby cez malú dierku v dne do druhej nádoby. Človek mohol merať plynúci čas tak, že sledoval výšku vodnej hladiny buď v hornej, alebo v spodnej nádobe, pričom na oboch nádobách mohla byť vyznačená časová stupnica.

V rímskych vojenských táboroch slúžili takéto hodiny na určovanie dĺžky jednotlivých nočných hliadok. Striedanie hliadok bolo ohlasované trúbením na trúbke. Každý, kto počul toto trúbenie, vedel, kedy sa každá zo štyroch nočných hliadok začala a kedy sa skončila. (Marek 13:35)