Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Sedem darov dobrej krajiny

Sedem darov dobrej krajiny

Sedem darov dobrej krajiny

V BIBLII je Izrael opísaný ako krajina hôr a údolí, pobrežných plání a náhorných plošín, riek a prameňov. Vďaka rozmanitosti pôdy a klimatických pásiem, od vyprahnutých púští na juhu po zasnežené vrchy na severe, táto krajina prinášala pozoruhodne pestrú úrodu. Keď Mojžiš vykresľoval Izraelitom tú „dobrú krajinu“, ktorá bola pre nich pripravená, hovoril o nej ako o krajine „pšenice a jačmeňa a viniča a fíg a granátových jabĺk... olejnatých olív a medu“, teda spomenul konkrétne sedem poľnohospodárskych produktov. (5. Mojžišova 8:7, 8)

V priebehu dejín sa tieto produkty objavovali na miestnych minciach a poštových známkach ako symbol úrodnosti tejto krajiny. Ako sa tieto produkty dorábali v biblických časoch? Ako ovplyvňovali spôsob života vtedajších ľudí? Pozrime sa.

„Pšenica a jačmeň“ Hoci sa pšenica i jačmeň siali na jeseň, jačmeň dozrieval o mesiac skôr. Snop z prvých plodov úrody jačmeňa sa predkladal v chráme ako obeť Jehovovi počas Sviatku nekvasených chlebov, ktorý sa konal v marci alebo v apríli. Obeť v podobe bochníkov pšeničného chleba sa zas predkladala počas Sviatku týždňov, čiže Letníc, v máji. (3. Mojžišova 23:10, 11, 15–17)

Celé stáročia až donedávna roľníci v Izraeli siali obilniny ručne, rozhadzovaním zrna, ktoré mali v záhybe svojho odevu. Jačmenné zrná jednoducho rozsiali po poli. Pšeničné zrno sa však muselo prikryť zemou. To sa dosiahlo buď tak, že ho do zeme zašliapali ťažné zvieratá, alebo sa pole znova pooralo.

V Biblii sa často spomína sejba, žatva, mlátenie, previevanie a mletie obilia. To všetko si vyžadovalo značnú fyzickú námahu. Každá rodina si denne mlela zožaté obilie na múku a piekla z nej chlieb. To dáva zmysel Ježišovmu pokynu, aby sme sa modlili o „chlieb náš každodenný“. (Matúš 6:11, Katolícky preklad) Chlieb, pripravený z celozrnnej pšeničnej alebo jačmennej múky, bol v biblických časoch hlavnou zložkou stravy. (Izaiáš 55:10)

„Vinič a figy a granátové jablká“ Po tom, ako Mojžiš viedol svoj národ 40 rokov po pustatine, predložil Izraelitom lákavú vyhliadku — jesť plody Zasľúbenej krajiny. Čo pred tými 40 rokmi priniesli izraelskí vyzvedači do tábora v pustatine ako dôkaz plodnosti Zasľúbenej krajiny? „Výhonok so strapcom hrozna“, ktorý bol taký ťažký, že ho museli niesť „na tyči dvaja muži“. Priniesli odtiaľ aj figy a granátové jablká. Aký zážitok to musel byť pre týchto púštnych pútnikov! A to bola iba malá ukážka dobrých vecí, ktoré ich čakali! (4. Mojžišova 13:20, 23)

Vinič potreboval neustálu starostlivosť, aby stále prinášal úrodu — bolo ho treba strihať, zavlažovať a oberať. Dobre udržiavanú vinicu na úbočí bolo možné na prvý pohľad spoznať podľa ochranného múru, podľa starostlivo vytvarovaných terás a podľa prístreška pre strážnika. Izraeliti sa naučili, ako sa treba starať o vinicu, a vedeli, čo by sa stalo, keby ju zanedbali. (Izaiáš 5:1–7)

Po zbere sa hrozno začalo spracúvať. Strapce hrozna sa šliapali v kadi alebo lisovali vo vínnom lise. Hroznová šťava sa buď varila, aby sa z nej získal prírodný cukor, alebo sa nechala kvasiť na víno. Izraelská krajina bola požehnaná ideálnymi podmienkami na pestovanie viniča a výrobu vína. *

Ľudia, ktorí žijú ďaleko od krajín, kde rastú figy, ich možno videli len sušené a lisované. Čerstvo odtrhnutá figa zo stromu chutí úplne inak — je mäkká a šťavnatá. Aby figy vydržali aj nejaký čas po krátkom období zberu, musia sa usušiť na slnku a zabaliť. V Biblii sa často spomínajú ‚koláče lisovaných fíg‘. (1. Samuelova 25:18)

Keď rozrežeme hrubú kožu dozretého granátového jablka, nájdeme v ňom stovky tesne naukladaného „miniovocia“ pripraveného na jedenie alebo na odšťavenie — je to osviežujúca, zdravá a výživná pochúťka. Zobrazenia granátových jabĺk kedysi zdobili obrubu odevu veľkňaza, ako aj stĺpy Šalamúnovho chrámu a z toho vidno, že si ľudia toto ovocie cenili. (2. Mojžišova 39:24; 1. Kráľov 7:20)

„Olivy a med“ V Biblii je takmer 60 zmienok o olivách, ktoré sa cenia ako potravina i ako zdroj oleja. Olivové háje sú ešte stále roztrúsené na väčšine územia Izraela. (5. Mojžišova 28:40) Zber olív v októbri je v mnohých komunitách dodnes rodinnou záležitosťou. Zberači obíjajú konáre olivovníkov a popadané olivy potom pozbierajú. Olivy buď konzervujú a rodina ich spotrebúva po celý rok, alebo ich odvezú do miestneho lisu, aby z nich získali olej. Pri vykopávkach archeológovia našli stovky starovekých lisov rôznych typov. Je fascinujúce pozorovať, ako do nádob steká bledozelený olej, ktorý bude rodina používať po celý rok alebo ho speňaží. Olivový olej sa v minulosti využíval nielen ako potravina, ale slúžil aj na kozmetické účely a ako palivo do olejových lámp.

Med, o ktorom sa zmieňoval Mojžiš, mohol byť včelí med alebo sirup získaný z datlí a hrozna. Sirup z tohto ovocia sa dodnes bežne používa ako sladidlo. Ale med spomenutý v biblických záznamoch o Samsonovi a Jonatánovi bol určite med z plástov divých včiel. (Sudcovia 14:8, 9; 1. Samuelova 14:27) A jeden nedávny nález včelína s viac ako 30 úľmi v Tel Rehove v severnom Izraeli dokazuje, že včely sa tu chovali už za dní Šalamúna.

Ak sa dnes prechádzate po izraelskom trhu, ktorý hrá všetkými farbami — s jeho pekárničkami a stánkami plnými ovocia a zeleniny —, nájdete tu týchto sedem darov vo veľkom množstve a v rôznych podobách. Je to, samozrejme, len niekoľko produktov zo zdanlivo nekonečnej rozmanitosti plodín, ktoré sa tu dopestujú. Moderné poľnohospodárske metódy tu umožňujú pestovať aj rastliny pochádzajúce z iných krajín. Tento úzky pás zeme si vďaka hojnosti, ktorou oplýva, stále zachováva svoju povesť „dobrej krajiny“. (4. Mojžišova 14:7)

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Hroznové bobule sa tiež sušili na hrozienka. (2. Samuelova 6:19)

[Obrázok na strane 11]

Pšenica

[Obrázok na strane 11]

Jačmeň

[Obrázok na strane 12]

Vinič

[Obrázok na stranách 1213]

Figy

[Obrázok na strane 12]

Granátové jablká

[Obrázok na strane 13]

Olivy

[Obrázok na strane 13]

Med