Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — prvá časť

Prečo je dôležité poznať odpoveď a o čom svedčia dôkazy

Toto je prvý z dvoch článkov, ktoré rozoberajú akademické otázky týkajúce sa dátumu zničenia starovekého Jeruzalema. Tieto dva články (druhý bude uverejnený v nasledujúcom čísle Strážnej veže) predkladajú informácie založené na dôkladnom výskume a na svedectve Biblie a dávajú odpoveď na otázky, ktoré znepokojujú niektorých čitateľov.

„Na základe tvrdenia historikov a archeológov sa za rok zničenia Jeruzalema všeobecne považuje rok 586 alebo 587 pred n. l. * Prečo Jehovovi svedkovia tvrdia, že Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n. l.? Aký na to máte podklad?“

TO NAPÍSAL jeden z našich čitateľov. Ale prečo by nás vôbec malo zaujímať, kedy presne babylonský kráľ Nebukadnesar II. (Nabuchodonozor) zničil Jeruzalem? Po prvé preto, lebo táto udalosť znamenala dôležitý zlom v histórii Božieho ľudu. Jeden historik povedal, že táto udalosť viedla ku „katastrofe, naozaj konečnej katastrofe“. Tento rok znamenal zánik chrámu, ktorý bol centrom uctievania Všemohúceho Boha viac než 400 rokov. „Bože,“ nariekal biblický žalmista, „poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem zmenili na rumovisko.“ ​(Žalm 79:1, Slovenský ekumenický preklad) *

A po druhé, keď budeme vedieť, kedy presne sa táto ‚naozaj konečná katastrofa‘ začala, a keď pochopíme, ako sa obnovou pravého uctievania v Jeruzaleme do najmenších detailov splnilo jedno biblické proroctvo, posilníme si dôveru v spoľahlivosť Božieho Slova. Teda prečo Jehovovi svedkovia trvajú na dátume, ktorý sa od všeobecne uznávanej chronológie líši o 20 rokov? Stručne povedané, presvedčili ich o tom dôkazy zo samotnej Biblie.

„Sedemdesiat rokov“ — pre koho?

Roky pred zničením Jeruzalema židovský prorok Jeremiáš uviedol dôležitý kľúč k pochopeniu biblickej chronológie. „Všetkým obyvateľom Jeruzalema“ adresoval varovanie: „Celá táto krajina bude zboreniskom a pustatinou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi.“ ​(Jeremiáš 25:1, 2, 11, Evanjelický preklad) Tento prorok neskôr dodal: „Toto povedal Jehova: ‚V súlade s naplnením sedemdesiatich rokov v Babylone obraciam na vás svoju pozornosť a ja potvrdím svoje dobré slovo voči vám tým, že vás privediem späť na toto miesto.‘“ ​(Jeremiáš 29:10) O akých „sedemdesiat rokov“ tu ide? A ako nám toto časové obdobie pomáha určiť, v ktorom roku bol zničený Jeruzalem?

 Mnohé preklady nehovoria o 70 rokoch „v Babylone“, ale „pre Babylon“. (Katolícky preklad) Niektorí historici preto tvrdia, že toto 70-ročné obdobie sa vzťahuje na Babylonskú ríšu. Podľa mimobiblickej chronológie Babylončania ovládali územie starovekého Judska a Jeruzalema asi 70 rokov, približne od roku 609 pred n. l. do roku 539 pred n. l., keď bolo dobyté ich hlavné mesto Babylon.

Podľa Biblie však malo byť tých 70 rokov obdobím prísneho trestu od Boha. Tento trest bol určený výslovne obyvateľom Judska a Jeruzalema, ktorí sa zmluvne zaviazali, že budú Boha poslúchať. (2. Mojžišova 19:3–6) Keď odmietli odvrátiť sa od svojich zlých ciest, Boh im povedal: „Pošlem... babylonského kráľa Nebúkadnecara... proti tejto krajine, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom.“ ​(Jeremiáš 25:4, 5, 8, 9, SEP) Hoci hnev Babylona mali pocítiť aj okolité národy, zničenie Jeruzalema a 70-ročné vyhnanstvo, ktoré malo nasledovať, označil Jeremiáš ako „trest za previnenie... môjho ľudu“, lebo Jeruzalem sa „ťažko prehrešil“. (Plač Jeremiáša 1:8, EP; 3:42; 4:6)

Teda podľa Biblie bolo tých 70 rokov obdobím trpkého trestu pre Judsko a Boh použil Babylončanov ako nástroj na jeho vykonanie. Boh však Židom povedal: „Keď uplynie plných sedemdesiat rokov... privediem [vás] späť na toto miesto“, čiže na územie Judska a Jeruzalema. (Jeremiáš 29:10, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Kedy sa „sedemdesiat rokov“ začalo?

Inšpirovaný historik Ezdráš, ktorý žil po splnení Jeremiášovho proroctva o sedemdesiatich rokoch, napísal o kráľovi Nebukadnesarovi: „Tých, ktorí unikli meču, odvliekol do zajatia do Babylónie, kde boli otrokmi jemu i jeho synom až po nastolenie perzskej vlády. Aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom, kým krajina ako náhradu nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.“ ​(2. Paralipomenon 36:20, 21, EP)

Tých 70 rokov malo byť teda pre územie Judska a Jeruzalema „dňami odpočinku“. To znamenalo, že krajina nemala byť obrábaná — nemali sa osievať polia ani prerezávať vinice. (3. Mojžišova 25:1–5) Keďže Boží ľud prejavil neposlušnosť a okrem iných hriechov zhrešil pravdepodobne aj tým, že nedodržiaval všetky sabatné roky, jeho krajina mala byť za trest 70 rokov neobrábaná a pustá. (3. Mojžišova 26:27, 32–35, 42, 43)

Kedy sa judská krajina stala spustošenou a neobrábanou? Babylončania pod vedením Nebukadnesara v skutočnosti zaútočili na Jeruzalem dvakrát, s odstupom niekoľkých rokov. Kedy sa teda 70 rokov začalo? Určite nie po Nebukadnesarovom prvom obliehaní Jeruzalema. Prečo nie? Nebukadnesar vtedy odviedol z Jeruzalema do Babylona veľa zajatcov, mnohých však v krajine nechal. Aj samotné mesto nechal stáť. Počas rokov po tomto prvotnom vysídlení žili tí, ktorí boli ponechaní v Judsku, „ponížená trieda ľudu“, z toho, čo dopestovali na pôde svojej krajiny. (2. Kráľov 24:8–17) Potom sa však situácia dramaticky zmenila.

Keď sa Židia vzbúrili, Babylončania znova pritiahli do Jeruzalema. (2. Kráľov 24:20; 25:8–10) Mesto aj s jeho posvätným chrámom zrovnali so zemou a mnohých jeho obyvateľov odviedli ako zajatcov do Babylona. O dva mesiace „sa pobral všetok ľud [ktorý bol ponechaný v krajine], od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov [Babylončanov]“. (2. Kráľov 25:25, 26, Preklad A. Boteka) Až vtedy, v siedmom židovskom mesiaci tišri (september/október) toho roku, sa dalo povedať, že pre judskú krajinu, teraz už spustošenú a neobrábanú, sa začali „dni odpočinku“. Židovským utečencom v Egypte Boh prostredníctvom Jeremiáša povedal: „Videli ste všetko nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem a na všetky Júdove  mestá. Dnes sú zrúcané, bez obyvateľov.“ ​(Jeremiáš 44:1, 2, Preklad A. Boteka) Touto udalosťou sa teda zjavne začalo predpovedané 70-ročné obdobie. Ale v ktorom roku to bolo? Aby sme mohli nájsť odpoveď, potrebujeme zistiť, kedy sa toto obdobie skončilo.

Kedy sa „sedemdesiat rokov“ skončilo?

Prorok Daniel bol v Babylone, keď sa ujala moci Perzská ríša, a vypočítal, kedy sa má 70 rokov skončiť. Napísal: „Ja, Daniel, [som] pochopil z kníh počet rokov, o ktorých hovoril Pán prorokovi Jeremiášovi, že sa totiž má naplniť sedemdesiat rokov, kým bude Jeruzalem v zrúcaninách.“ ​(Daniel 9:1, 2, KP)

A keď Ezdráš uvažoval o Jeremiášových proroctvách, spojil koniec „sedemdesiatich rokov“ s časom, keď „Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť“, že Židia sa môžu vrátiť do svojej domoviny. (2. Paralipomenon 36:21, 22, KP) Kedy boli Židia prepustení? Výnos, ktorý ukončoval ich vyhnanstvo, bol vydaný „v prvom roku perzského kráľa Kýra“. (Pozri rámček  „Kľúčový rok v dejinách“.) A tak sa na jeseň roku 537 pred n. l. Židia vrátili do Jeruzalema, aby obnovili pravé uctievanie. (Ezdráš 1:1–5; 2:1; 3:1–5)

Teda podľa biblickej chronológie bolo 70 rokov doslovným časovým obdobím, ktoré sa skončilo v roku 537 pred n. l. Keď počítame 70 rokov dozadu, dostaneme sa do roku 607 pred n. l., na začiatok tohto obdobia.

No ak dôkazy z inšpirovaných Písiem jasne poukazujú na rok 607 pred n. l. ako na rok zničenia Jeruzalema, prečo potom mnohí  uznávaní odborníci trvajú na roku 587 pred n. l.? Opierajú sa o dva zdroje informácií — o spisy klasických historikov a o Ptolemaiov kánon. Sú tieto zdroje spoľahlivejšie než Písma? Pozrime sa.

Nakoľko presní sú klasickí historici?

Historici, ktorí žili krátko po zničení Jeruzalema, podávajú o novobabylonských kráľoch rôznorodé informácie. * (Pozri rámček  „Novobabylonskí králi“.) Časové zaradenie udalostí založené na chronologických informáciách týchto historikov nesúhlasí s biblickým datovaním. Ale nakoľko spoľahlivé sú ich spisy?

Jedným z historikov, ktorí žili najbližšie k novobabylonskému obdobiu, bol Béróssos, babylonský „kňaz [boha] Béla“. Jeho pôvodné dielo Babyloniaka, ktoré napísal okolo roku 281 pred n. l., sa stratilo a zachovali sa z neho len fragmenty v dielach iných historikov. Béróssos tvrdil, že čerpal „z kníh, ktoré boli veľmi starostlivo uchovávané v Babylone“.¹ Bol Béróssos naozaj presným historikom? Všimnime si jeden príklad.

Béróssos napísal, že asýrsky kráľ Senacherib vystriedal „na tróne [svojho] brata“ a „po ňom jeho syn [Asarhaddon vládol] 8 rokov a potom Sammuges [Šamaš-šum-ukín] 21 rokov“. (III., 2.1, 4) No podľa babylonských historických dokumentov, ktoré boli napísané dávno pred Béróssom, vystriedal Senacherib na tróne svojho otca, Sargona II., nie svojho brata, Asarhaddon vládol 12 rokov, nie 8, a Šamaš-šum-ukín 20 rokov, nie 21. Učenec R. J. van der Spek uznal, že Béróssos bral do úvahy Babylonské kroniky, ale napísal: „To mu nebránilo, aby pridal vlastné dodatky a interpretácie.“²

Ako sa na Béróssa pozerajú iní učenci? „V minulosti bol Béróssos zvyčajne považovaný za historika,“ uvádza S. M. Burstein, ktorý Béróssove diela podrobil dôkladnému výskumu. Prišiel však k záveru: „Keď sa naňho pozeráme z tohto hľadiska, jeho dielo vychádza ako nedostatočné. Už aj tých niekoľko zlomkov z Babyloniaky, ktoré máme dnes k dispozícii, obsahuje viacero prekvapujúcich chýb, pokiaľ ide o zrejmé fakty... Na historika by boli takéto chyby neprípustné, ale potom to znamená, že Béróssovým zámerom nebolo predložiť historické fakty.“³

Teda čo si myslíte, keď zoberiete do úvahy uvedené skutočnosti? Mali by sa Béróssove výpočty považovať za dôsledne presné? A čo ďalší klasickí historici, ktorí do veľkej miery vychádzali z Béróssovej chronológie? Dajú sa závery, ku ktorým dospeli, označiť za historicky spoľahlivé?

Ptolemaiov kánon

Na obhajobu tradične prijímaného roku 587 pred n. l. sa používa aj Kráľovský kánon Klaudia Ptolemaia, astronóma z druhého  storočia n. l. Ptolemaiov zoznam kráľov sa považuje za hlavnú oporu chronológie starovekých dejín vrátane novobabylonského obdobia.

Ptolemaios zostavil svoj zoznam asi 600 rokov po skončení novobabylonského obdobia. Podľa čoho teda zistil, kedy začal vládnuť prvý kráľ z jeho zoznamu? Ptolemaios vysvetlil, že na „vypočítanie začiatku vlády Nabonassara“, prvého kráľa na jeho zozname, použil astronomické výpočty založené čiastočne na zatmeniach Mesiaca.⁴ Preto Christopher Walker z Britského múzea hovorí, že Ptolemaiov kánon bol „zostavený s cieľom poskytnúť úplnú chronológiu astronómom“, a „nie poskytnúť historikom presný záznam o tom, kedy ktorý kráľ nastúpil na trón a kedy zomrel“.⁵

„Už dlho je známe, že tento kánon je astronomicky spoľahlivý,“ píše Leo Depuydt, jeden z najnadšenejších obhajcov Ptolemaia, „ale to automaticky neznamená, že je spoľahlivý aj historicky.“ V súvislosti s týmto zoznamom docent Depuydt dodáva: „Pokiaľ ide o skorších vládcov [medzi ktorých patria aj novobabylonskí králi], tento kánon by bolo treba vládu po vláde porovnať s klinopisnými záznamami.“⁶

Ktoré klinopisné záznamy nám umožňujú zistiť, či je Ptolemaiov kánon historicky presný? Patria k nim Babylonské kroniky, zoznamy kráľov a hospodárske tabuľky — teda klinopisné dokumenty napísané pisármi, ktorí žili v období Novobabylonskej ríše alebo krátko po ňom.⁷

Nakoľko sa Ptolemaiov zoznam zhoduje s týmito klinopisnými záznamami? V rámčeku  „Nakoľko sa Ptolemaiov kánon zhoduje so starovekými tabuľkami?“ (pozri dole) si môžete všimnúť časť z tohto kánonu a jeho porovnanie s jedným starovekým klinopisným dokumentom. Všimnite si, že Ptolemaios uvádza medzi babylonskými vládcami Kandalánuom a Nabonidom iba štyroch kráľov. No v Uruckom zozname kráľov — jednom z klinopisných dokumentov — je medzi nimi sedem kráľov. Bola vláda kráľov, ktorých Ptolemaios  neuviedol, krátka a bezvýznamná? Z klinopisných hospodárskych tabuliek vyplýva, že jeden z nich vládol sedem rokov.⁸

Klinopisné dokumenty tiež jasne dokazujú, že pred obdobím vlády Nabopolasara (prvého kráľa novobabylonského obdobia) vládol v Babylonii štyri roky ešte jeden kráľ (Aššur-etel-ilani). A navyše, viac ako rok nevládol v krajine žiaden panovník.⁹ Ani jeden z týchto údajov sa však v Ptolemaiovom kánone nenachádza.

Prečo Ptolemaios niektorých vládcov vynechal? Evidentne ich nepovažoval za legitímnych panovníkov Babylona.¹⁰ Neuviedol napríklad novobabylonského kráľa Lábaši-Marduka. Ale podľa klinopisných dokumentov králi, ktorých Ptolemaios vynechal, nad Babyloniou skutočne vládli.

Vo všeobecnosti sa Ptolemaiov kánon považuje za presný. Ale keď vezmeme do úvahy fakt, že niektorí králi v ňom nie sú uvedení, mala by sa na základe neho stanovovať historická chronológia?

Záver založený na uvedených dôkazoch

Zhrňme si to. Biblia jasne hovorí o 70-ročnom vyhnanstve. Existujú presvedčivé dôkazy — a väčšina odborníkov s tým súhlasí —, že židovskí vyhnanci sa do svojej domoviny vrátili v roku 537 pred n. l. Keď od tohto roku počítame 70 rokov späť, vyjde nám ako rok zničenia Jeruzalema rok 607 pred n. l. Je pravda, že spisy klasických historikov a Ptolemaiov kánon sa s týmto rokom nezhodujú, ale ich presnosť je otázna. Tieto dva zdroje informácií teda neposkytujú dostatočné dôkazy na to, aby sme na základe nich zavrhli biblickú chronológiu.

Sú tu však aj ďalšie otázky: Naozaj neexistujú historické dôkazy, ktoré by podporovali rok 607 pred n. l., ktorý vyplýva z Biblie? Čo odhaľujú datovateľné klinopisné dokumenty, z ktorých mnohé napísali očití svedkovia? Týmito otázkami sa budeme zaoberať v budúcom čísle.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 28]

 KĽÚČOVÝ ROK V DEJINÁCH

Rok 539 pred n. l., v ktorom Kýros II. (Cýrus) dobyl Babylon, sa vypočítava na základe údajov, ktoré poskytujú:

▪ Staroveké historické zdroje a klinopisné tabuľky: Diodóros Sicílsky (asi 80 – 20 pred n. l.) napísal, že Kýros sa stal kráľom Perzie v „prvom roku 55. olympiády“. (Historická knižnica, 9. kniha, 21) To bol rok 560 pred n. l. Grécky historik Herodotos (asi 485 – 425 pred n. l.) uviedol, že Kýros bol zabitý „po dvadsiatich deviatich rokoch svojej vlády“, čo by znamenalo, že zomrel v 30. roku svojej vlády, v roku 530 pred n. l. (Dejiny, 1. kniha, Kleió, 214) Z klinopisných tabuliek vyplýva, že Kýros vládol nad územím Babylona deväť rokov pred svojou smrťou, čo nás privádza do roku 539 pred n. l. ako do roku, keď dobyl Babylon.

Svedectvo jednej klinopisnej tabuľky: Astronomická hlinená tabuľka z Babylona BM 33066 potvrdzuje, že Kýros zomrel v roku 530 pred n. l. Hoci obsahuje niekoľko chybných údajov o postavení nebeských telies, opisuje dve zatmenia Mesiaca, ktoré podľa nej nastali v siedmom roku vlády Kambýsa II., Kýrovho syna a následníka trónu. Tieto dve zatmenia Mesiaca sú stotožňované so zatmeniami, ktoré boli pozorované v Babylone 16. júla 523 pred n. l. a 10. januára 522 pred n. l., čo poukazuje na jar roku 523 pred n. l. ako na začiatok siedmeho roku Kambýsovej vlády. To by znamenalo, že Kambýsovým prvým vládnym rokom bol rok 529 pred n. l. A tak posledným rokom Kýrovej vlády by bol rok 530 pred n. l., z čoho by vyplývalo, že rok 539 pred n. l. bol prvým rokom jeho vlády v Babylone.

[Prameň ilustrácie]

Tabuľka: © The Trustees of the British Museum

[Rámček na strane 31]

KRÁTKE ZHRNUTIE

▪ Svetskí historici zvyčajne hovoria, že Jeruzalem bol zničený v roku 587 pred n. l.

▪ Biblická chronológia poukazuje na rok 607 pred n. l. ako na rok zničenia Jeruzalema.

▪ Svetskí historici zakladajú svoje závery hlavne na spisoch klasických historikov a na Ptolemaiovom kánone.

▪ Spisy klasických historikov obsahujú závažné chyby a nie vždy sa zhodujú so záznamami na hlinených tabuľkách.

[Rámček na strane 31]

Poznámky

1. Babyloniaca (Chaldaeorum Historiae). Prvá kniha, 1.1.

2. Studies in Ancient Near Eastern World View and Society. Page 295.

3. The Babyloniaca of Berossus. Page 8.

4. Almagest, III., 7. Translated by G. J. Toomer. In Ptolemy’s Almagest, published 1998, page 166. Ptolemaios vedel, že babylonskí astronómovia používali matematické metódy na „vypočítanie“ času minulých i budúcich zatmení Mesiaca, pretože zistili, že zatmenia rovnakého charakteru sa opakujú každých 18 rokov. (Almagest, IV., 2)

5. Mesopotamia and Iran in the Persian Period. Pages 17-18.

6. Journal of Cuneiform Studies. 1995, volume 47, pages 106-107.

7. Klinové písmo je spôsob zápisu, pri ktorom pisár vtláčal do povrchu tabuľky z mäkkej hliny rôzne znaky pomocou ostrého rydla s hrotom v tvare klinu.

8. Sín-šarra-iškún vládol sedem rokov. Zachovalo sa 57 hospodárskych tabuliek, ktoré dal tento kráľ zapísať a sú datované do prvého až posledného roku jeho vlády. Pozri Journal of Cuneiform Studies. 1983, volume 35, pages 54-59.

9. Hospodárska tabuľka C.B.M. 2152 sa datuje do štvrtého roku vlády Aššur-etel-ilaniho. (CLAY, A. T. Legal and Commercial Transactions Dated in the Assyrian, Neo-Babylonian and Persian Periods—Chiefly From Nippur. 1908, page 74.) Aj Nabonidov nápis z Háranu (H1B), 1. stĺpec, 30. riadok, ho uvádza tesne pred Nabopolasarom. (Anatolian Studies. 1958, vol. VIII, pages 35, 47.) O období bezvládia sa zmieňuje Chronicle 2, 14. riadok. (Assyrian and Babylonian Chronicles. Pages 87-88.)

10. Niektorí odborníci tvrdia, že Ptolemaios — ktorý údajne uviedol iba babylonských kráľov — určitých kráľov vynechal preto, lebo boli označovaní titulom „kráľ Asýrie“. Ako si však môžete všimnúť v rámčeku na 30. strane, niektorí králi v Ptolemaiovom kánone mali titul „kráľ Asýrie“, a predsa sú v ňom uvedení. A hospodárske tabuľky, klinopisné listy a nápisy jasne svedčia o tom, že králi Aššur-etel-ilani, Sín-šumu-líšir a Sín-šarra-iškún vládli nad Babyloniou.

[Tabuľka/obrázok na strane 29]

 (Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NOVOBABYLONSKÍ KRÁLI

Ak sú údaje týchto historikov spoľahlivé, prečo sa nezhodujú?

Králi

Nabopolasar

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (21)

POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (20)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (—)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (21)

Nebukadnesar II.

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (43)

POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (43)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (43)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (43)

Amél-Marduk

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (2)

 POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (12)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (18)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (2)

Neriglissar

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (4)

POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (4)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (40)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (4)

Lábaši-Marduk

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (9 mesiacov)

POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (—)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (9 mesiacov)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (—)

Nabonid

BÉRÓSSOS asi 350 – 270 pred n. l. (17)

POLYHISTOR 105 – ? pred n. l. (17)

JOSEPHUS 37 – ?100 n. l. (17)

PTOLEMAIOS asi 100 – 170 n. l. (17)

(#) = dĺžka vlády jednotlivých kráľov (v rokoch) podľa klasických historikov

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum

[Tabuľka/obrázky na strane 30]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NAKOĽKO SA PTOLEMAIOV KÁNON ZHODUJE SO STAROVEKÝMI TABUĽKAMI?

Ptolemaios vo svojom zozname niektorých kráľov vynecháva. Prečo?

PTOLEMAIOV KÁNON

Nabonassar (Nabunassir)

Nabú-nádin-zeri (Nadinu)

Mukin-zeri a Pul

Ululai (Salmanassar V.) „kráľ Asýrie“

Merodach-baladán

Sargon II. „kráľ Asýrie“

Prvé obdobie bezvládia

Bel-ibni

Aššur-nadin-šumi

Nergal-ušézib

Mušezib-Marduk

Druhé obdobie bezvládia

Asarhaddon „kráľ Asýrie“

Šamaš-šum-ukín

Kandalánu

Nabopolasar

Nebukadnesar

Amél-Marduk

Neriglissar

Nabonid

Kýros

Kambýses

URUCKÝ ZOZNAM KRÁĽOV NÁJDENÝ NA STAROVEKÝCH TABUĽKÁCH

Kandalánu

Sín-šumu-líšir

Sín-šarra-iškún

Nabopolasar

Nebukadnesar

Amél-Marduk

Neriglissar

Lábaši-Marduk

Nabonid

[Obrázok]

Babylonské kroniky patria ku klinopisným záznamom, ktoré nám pomáhajú overiť presnosť Ptolemaiovho kánonu

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum

[Prameň ilustrácie na strane 31]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum