Kde hranice nie sú prekážkou

Jehovovi svedkovia sa snažia prekonávať bariéry medzi ľuďmi. Berú si k srdcu zásadu, na ktorej sú založené slová, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Matúš 23:8) Názorným príkladom sú dve miesta, kde Jehovovi svedkovia uctievajú Boha — jedno je v Portugalsku a druhé v Španielsku.

HRADBAMI obohnané mesto Valença do Minho v severnom Portugalsku bolo postavené v nebezpečných časoch. Pomedzi cimburie hradieb je dobre vidieť na rieku Minho, ktorá tvorí hranicu medzi Španielskom a Portugalskom. Za riekou leží španielske mesto Tui s katedrálou, ktorá však vyzerá skôr ako pevnosť. Hlavné opevnenia týchto dvoch miest boli vybudované v 17. storočí, keď Španielsko a Portugalsko viedli medzi sebou vojnu.

V roku 1995 sa hraničné priechody a colné kontroly medzi týmito dvoma krajinami Európskej únie stali vecou minulosti. Zjednotiť ľudí si však vyžaduje viac než len odstrániť hraničné kontroly. Hranice treba odstrániť aj v mysli a srdci ľudí. Vo Valençe stojí pekná malá budova, ktorá je príkladom toho, ako sa dajú prekonať bariéry medzi ľuďmi. Je to sála Kráľovstva, miesto, kde Jehovovi svedkovia uctievajú Boha. Delia sa o ňu dva ich zbory — jeden španielsky a druhý portugalský.

Tento príbeh sa začal v roku 2001, keď Jehovovi svedkovia z Tui potrebovali novú sálu Kráľovstva. Museli uvoľniť prenajaté priestory a na postavenie novej sály nemali dostatok prostriedkov. Aj prenájom nových priestorov bol nad ich finančné možnosti, lebo ich zbor nebol veľký. A tak sa títo španielski svedkovia opýtali svojich portugalských bratov z Valençy, či by nemohli chodiť do ich sály, ktorá sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra Tui.

„Prebrali sme túto záležitosť na jednom stretnutí v decembri 2001,“ spomína Eduardo Vila, člen španielskeho zboru v Tui. „Keď som odchádzal z tohto stretnutia, uvedomil  som si, že Jehova zapôsobil na srdcia našich portugalských bratov. Stálo ich veľa úsilia postaviť takú peknú sálu Kráľovstva, a keď som videl ich ochotu podeliť sa o ňu, veľmi to posilnilo moju vieru.“

„Boli sme radi, že môžeme našu sálu Kráľovstva poskytnúť našim španielskym bratom,“ hovorí Américo Almeida, portugalský svedok, ktorý bol na tom stretnutí tiež. „Dôverovali sme, že Jehova toto riešenie požehná, a rozhodnutie sme jednohlasne prijali.“ Svedkovia z oboch brehov rieky spolu veľmi dobre vychádzajú. „Možno to znie zvláštne, ale ani si neuvedomujeme, že sme z dvoch rôznych krajín. Sme proste duchovní bratia,“ hovorí Paolo z Valençy.

Jednou z prvých vecí, ktoré si návštevníci môžu v sále Kráľovstva všimnúť, je dvoje rovnakých hodín na zadnej stene, ktoré však ukazujú odlišný čas. Portugalsko je oproti Španielsku o jednu hodinu pozadu, ale rozdiel medzi časovými pásmami je jediný nesúlad, ktorý v tejto sále Kráľovstva nájdete. Keď bola potrebná renovácia tejto budovy, dohľad nad prácou nadšených dobrovoľníkov z oboch zborov mal jeden španielsky regionálny stavebný výbor. „Pomôcť nám prišlo veľa vyškolených dobrovoľníkov zo Španielska, niektorí zo vzdialenosti až vyše 160 kilometrov,“ spomína Paolo. „Tento projekt upevnil putá lásky medzi oboma zbormi.“

 Pozrime sa teraz na ďalší dôkaz toho, že hranice nemusia byť prekážkou.

Jednota v rozdelenom údolí

Puigcerdá je španielske mesto na hraniciach s Francúzskom. Leží v srdci úrodného údolia, obkoleseného vysokými končiarmi Pyrenejí. Celé toto údolie, známe ako Cerdaña, bolo kedysi súčasťou Španielska. No v roku 1659 bola uzavretá mierová dohoda, takzvaný Pyrenejský mier, na základe ktorej Španielsko postúpilo polovicu tohto údolia Francúzsku.

Dnes Francúzi chodia do Puigcerdá, najvýznamnejšieho mesta tohto údolia, nakupovať. A v roku 1997 aj Jehovovi svedkovia v Puigcerdá otvorili dvere svojej sály Kráľovstva svojim francúzskym bratom a sestrám. V tom roku museli francúzski svedkovia uvoľniť priestory, ktoré mali prenajaté. Najbližšia sála Kráľovstva vo Francúzsku je odtiaľ asi hodinu cesty autom a vysokohorský priesmyk, cez ktorý by museli prechádzať, býva v zimných mesiacoch často zaviaty snehom.

Keď francúzski svedkovia vysvetlili španielskym svedkom, že naliehavo potrebujú miesto na zhromaždenia, ich bratia im okamžite ponúkli svoju sálu Kráľovstva. „Všetci španielski bratia nadšene podporili myšlienku, že sa podelia o svoju sálu,“ spomína miestny Jehovov svedok menom Prem. „Tento postoj bol, samozrejme, výsledkom vplyvu biblického vyučovania. O niekoľko týždňov sme začali využívať našu sálu Kráľovstva spoločne a fungujeme tak už 13 rokov.“

„Poloha sály Kráľovstva v Puigcerdá bola pre nás úplne ideálna,“ hovorí Eric, starší z francúzskeho zboru. „Doteraz si pamätám, ako vrúcne nás španielsky zbor privítal. Vyzdobili sálu veľkou kyticou kvetov a nápisom ‚Vitajte, drahí bratia a sestry!‘“

„Ľudia si mysleli, že keď už v tejto časti Francúzska nemáme sálu Kráľovstva, zbor už neexistuje,“ dodáva Eric. „Ale keďže sme tu ďalej pravidelne zvestovali a dávali sme ľuďom tlačené pozvánky na zhromaždenia v Španielsku, čoskoro zistili, že to tak nie je. Tí, ktorí prejavujú záujem o Bibliu, sú radi, že môžu chodiť do sály v Španielsku. Spoločná sála nás tiež s našimi španielskymi bratmi zblížila. Predtým sme vedeli, že za hranicami je nejaký španielsky zbor, ale neboli sme s ním takmer vôbec v kontakte. Teraz, keď sa pravidelne vídavame, už sa necítime v tomto odľahlom horskom údolí takí osamotení.“

 Spôsobili kultúrne bariéry nejaké problémy? „Keď som sa dozvedela, že budeme mať zhromaždenia za hranicami v Španielsku, mala som trochu obavy,“ priznáva jedna vyše 80-ročná francúzska svedkyňa. „Ale keď nás bratia v Puigcerdá tak milo privítali a boli k nám takí priateľskí, zrazu to už vôbec nebol problém. Naopak, bola to príležitosť dokázať, že Jehovov ľud je na celom svete naozaj jednotný.“

Základy čoraz užšieho zjednocovania

Zakladatelia Európskej únie vyhlásili, že členské krajiny sú odhodlané „položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy“. Zrušenie hraničných priechodov v 80. a 90. rokoch 20. storočia malo prispieť k urýchleniu tohto procesu. Ale bariéry treba prekonať aj v mysli.

Jehovovi svedkovia sa veľmi usilujú vykoreniť predsudky a nedôveru. Chápu, že rozmanitosť ich môže vzájomne obohatiť a že „Boh nie je predpojatý“. (Skutky 10:34) Na svojich medzinárodných zjazdoch i v sálach Kráľovstva zažívajú, „aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ ​(Žalm 133:1) Jednota, ktorá vznikla medzi Jehovovými svedkami z Valençy a Puigcerdá a ich bratmi zo susedných krajín, je toho živým dôkazom.

[Zvýraznený text na strane 13]

„Možno to znie zvláštne, ale ani si neuvedomujeme, že sme z dvoch rôznych krajín. Sme proste duchovní bratia“

[Zvýraznený text na strane 14]

„Tento projekt upevnil putá lásky medzi oboma zbormi“

[Zvýraznený text na strane 15]

„Aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ ŽALM 133:1

[Obrázok na stranách 12, 13]

Pohľad na Tui a rieku Minho z hradieb mesta Valença do Minho

[Obrázok na strane 14]

Renovácia sály Kráľovstva

[Obrázok na strane 15]

Pyreneje a údolie Cerdaña

[Obrázok na strane 15]

Dvaja starší z dvoch zborov — španielskeho a francúzskeho —, ktoré sa stretávajú v sále Kráľovstva v Puigcerdá