Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Budete mať lásku medzi sebou“

„Budete mať lásku medzi sebou“

„Budete mať lásku medzi sebou“

„Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(JÁN 13:34, 35)

Čo to znamená: Kristus povedal svojim nasledovníkom, aby sa navzájom milovali tak, ako ich miloval on. Ako ich Ježiš miloval? Jeho láska nepoznala národnostné predsudky ani predsudky voči ženám, ktoré boli v tom čase bežné. (Ján 4:7–10) Láska podnietila Ježiša obetovať čas, silu a osobné pohodlie v prospech iných. (Marek 6:30–34) A napokon prejavil lásku tým najväčším možným spôsobom. Povedal: „Ja som znamenitý pastier; znamenitý pastier sa vzdáva svojej duše v prospech oviec.“ ​(Ján 10:11)

Ako tejto charakteristike zodpovedali raní kresťania: V prvom storočí sa kresťania navzájom oslovovali „brat“ a „sestra“. (Filémonovi 1, 2) Vítali v kresťanskom zbore ľudí zo všetkých národov. Boli presvedčení, že „niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo nad všetkými je ten istý Pán“. (Rimanom 10:11, 12) Po Letniciach 33 n. l. učeníci v Jeruzaleme „predávali svoje vlastníctvo a majetky a rozdeľovali výnos každému, ako kto potreboval“. Prečo to robili? Aby novopokrstení kresťania mohli zostať v Jeruzaleme a mohli sa ďalej ‚venovať učeniu apoštolov‘. (Skutky 2:41–45) Čo ich k tomu podnietilo? Necelých 200 rokov po smrti apoštolov Tertulián citoval, čo o kresťanoch hovorili iní: „Pozrite sa, ako sa majú radi... a akí sú ochotní jeden za druhého zomrieť.“

Kto koná podľa tohto vzoru dnes? V knihe The History of the Decline and Fall of the Roman Empire (1837) (Dejiny úpadku a zániku Rímskej ríše) sa uvádza, že počas stáročí sa tí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, „voči sebe navzájom dopúšťali oveľa väčších krutostí, než aké zažívali zo strany zanietených pohanov [nekresťanov]“. Nedávny prieskum uskutočnený v Spojených štátoch odhalil, že mnohí ľudia, ktorí tvrdia, že sú nábožní — a väčšina z nich sa hlási ku kresťanstvu —, majú rasové predsudky. Ľudia, ktorí sú členmi nejakej denominácie v jednej krajine, nemajú pocit spolupatričnosti k členom tej istej denominácie v inej krajine, a tak nie sú schopní alebo ochotní pomôcť spoluveriacim, keď vznikne nejaká potreba.

Keď v roku 2004 v priebehu dvoch mesiacov zasiahla Floridu séria štyroch hurikánov, predseda floridského Výboru pre naliehavé situácie zisťoval, či sa správne použili dodávky pomoci. Vyjadril sa, že žiadna iná skupina nebola tak dobre organizovaná ako Jehovovi svedkovia, a ponúkol im, že si môžu vziať akékoľvek zásoby, ktoré potrebujú. V roku 1997 sa tím núdzovej pomoci spomedzi Jehovových svedkov vydal so zásobou liekov, potravín a oblečenia do Konžskej demokratickej republiky, aby pomohol svojim kresťanským bratom a ďalším, ktorí sa ocitli v núdzi. Ich spoluveriaci z Európy im poslali pomoc v celkovej hodnote jedného milióna amerických dolárov.