Farby a látky v biblických časoch

V BIBLII nachádzame veľa zmienok o štýloch, materiáloch a farbách odevov, ktoré nosili ľudia pred mnohými stáročiami.

Biblia, samozrejme, nie je príručkou o móde a odievaní. Ale vďaka podrobnostiam, ktoré uvádza, biblické správy v mysli čitateľa ožívajú.

Čítame v nej napríklad o provizórnom odeve, ktorý si urobili Adam s Evou, aby zakryli svoju nahotu — o bedrových zásterkách zošitých z figových listov. Neskôr im však Boh dal iný odev — trvácnejšie „dlhé kožené odevy“. (1. Mojžišova 3:7, 21)

V 2. Mojžišovej 28. a 39. kapitole nachádzame detailný opis odevu, ktorý nosil izraelský veľkňaz. Jeho súčasťou bol ľanový spodný odev, biele rúcho, tkaná šerpa, modrý plášť bez rukávov, vyšívaný efod a náprsník a turban so žiariacou doštičkou z rýdzeho zlata. Už len keď čítame, ako sa z mnohých vzácnych materiálov vyrábal tento odev, získavame predstavu o tom, ako pôsobivo musel vyzerať. (2. Mojžišova 39:1–5, 22–29)

Odev proroka Eliáša bol taký špecifický, že ľudia hneď vedeli, o koho ide, už len z opisu jeho výzoru: „Muž, ktorý má chlpatý odev s koženým opaskom opásaným cez bedrá.“ O stáročia neskôr si niektorí o Jánovi Krstiteľovi mysleli, že je to Eliáš, možno aj preto, že nosil podobný odev. (2. Kráľov 1:8; Matúš 3:4; Ján 1:21)

Látky a farby Biblia obsahuje mnoho zmienok o rôznych druhoch materiálov, z ktorých sa vyrá bali odevy, o farbách a farbivách, ako aj o spriadaní, tkaní a šití. * Z materiálov spomína najmä vlnu z domácich zvierat a ľan. Ábel bol nazvaný „pastierom oviec“, aj keď Biblia priamo nehovorí, či ich choval na vlnu. (1. Mojžišova 4:2) Ľan sa v pôvodnom texte Biblie prvýkrát spomína v správe o tom, ako v 18. storočí pred n. l. faraón obliekol Jozefa do odevu z jemného ľanového plátna. (1. Mojžišova 41:42) Biblia nespomína, že by Židia používali na výrobu odevov aj bavlnu, ale tento materiál sa na Blízkom východe používal už od dávnych čias.

Jemné vlákna ľanu a vlny sa spriadali do nití rôznej hrúbky, z ktorých sa potom tkali kusy látok. Priadza a utkané látky sa farbili rôznymi farbami. Látky sa potom strihali na mieru. Jednotlivé kusy oblečenia sa často ozdobovali výšivkami rôznych farieb, čo im pridávalo na kráse i na hodnote. (Sudcovia 5:30)

 V Biblii sa často spomínajú látky zafarbené na modro, purpurovo a karmínovo. Izraeliti dostali príkaz, aby si na svoj odev dali ‚nad strapcový okraj modrú šnúrku‘ ako pripomienku toho, že majú zvláštny vzťah so svojím Bohom, Jehovom. (4. Mojžišova 15:38–40) Hebrejské slová techelet, jeden odtieň modrej, a ’argaman, ktoré sa zvyčajne prekladá ako „purpurová“, označujú farby, ktoré boli charakteristické pre odev veľkňaza a dekoratívne predmety vo svätostánku a v chráme.

Vybavenie svätostánku a chrámu Svätostánok v pustatine a neskôr chrám v Jeruzaleme boli pre Izraelitov centrom uctievania. Je preto pochopiteľné, že Biblia obsahuje mnoho podrobností v súvislosti s prípravou stavby a zariaďovaním svätostánku a Šalamúnovho chrámu. Okrem informácií o materiáloch a farbách tu nachádzame aj podrobnosti o tkaní, farbení, šití a vyšívaní stanových látok a závesov.

Pod Božím vedením Becalel a Oholiáb, zruční remeselníci, a tiež ďalší muži a ženy verne splnili svoje výnimočné poverenie a zhotovili stan stretnutia hodný uctievania Jehovu. (2. Mojžišova 35:30–35) V 2. Mojžišovej 26. kapitole sú materiály a vyhotovenie jednotlivých častí svätostánku opísané do najmenších detailov. Napríklad veľké farebné stanové látky boli z „jemne utkaného plátna a modrej priadze a vlny zafarbenej na červenofialovo a karmínovo šarlátovej látky“. Mnohé z týchto materiálov si Izraeliti pravdepodobne priniesli z Egypta v čase exodu. Zvláštna pozornosť bola venovaná hrubej farebnej opone, ktorá bola povyšívaná zobrazeniami cherubínov a ktorá slúžila na oddelenie „Svätej od Najsvätejšej“ vnútri svätostánku. (2. Mojžišova 26:1, 31–33) Podobné detaily boli poskytnuté tým, ktorí pod vedením kráľa Šalamúna pracovali s tkaninami určenými pre chrám v Jeruzaleme. (2. Paralipomenon 2:1, 7)

Z podrobností, ktoré sú zaznamenané v Biblii, vidíme, že starovekí Hebreji boli veľmi tvoriví a vynachádzaví  pri využívaní dostupných materiálov. Neboli ľuďmi, ktorí by len dreli, aby si zabezpečili živobytie, a nosili by fádne a prosté oblečenie, ale radi sa obliekali do pestrofarebných odevov podľa príležitosti, ročného obdobia a svojich finančných možností.

Biblia nám hovorí, že Izraeliti dostali do vlastníctva dobrú krajinu, „krajinu tečúcu mliekom a medom“. (2. Mojžišova 3:8; 5. Mojžišova 26:9, 15) Keď uctievali Jehovu tak, ako si to prial, tešili sa z jeho požehnaní a žili šťastným a uspokojujúcim životom. V Biblii čítame: „Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ ​(1. Kráľov 4:25)

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 26, 27]

Vlna a ľan

V biblických časoch sa ovce chovali hlavne na mlieko a vlnu. Už z niekoľkých oviec chovateľ získal dostatok vlny na zaodetie svojej rodiny. Ak choval veľa oviec, nadbytok vlny mohol predať miestnym spracovateľom. Niektoré mestá a dediny mali svoje textilné cechy. Už od dávnych čias bolo každoročné strihanie oviec súčasťou života ľudí. (1. Mojžišova 31:19; 38:13; 1. Samuelova 25:4, 11)

Ľanové plátno, obľúbený materiál na výrobu odevov, sa vyrábalo z vlákien ľanu. (2. Mojžišova 9:31) Ľan sa začínal zberať, len čo začali dozrievať prvé semená. Stonky sa sušili na slnku a potom sa máčali vo vode, aby drevnaté časti zmäkli. Potom sa ľan znova sušil, lámal a oddeľovali sa z neho vlákna, ktoré sa spriadali do nití a tkali. Odevy vyrobené z ľanu uprednostňovali členovia kráľovských rodín a vysokí úradníci.

[Obrázok]

Vysušené ľanové stonky pred máčaním

[Rámček/obrázok na strane 27]

Spriadanie

Jednotlivé vlákna ľanu, vlny, kozej srsti a podobne sú príliš jemné a krátke na to, aby sa dali použiť na výrobu odevov. Preto sa viacero vlákien stáčalo dokopy, teda spriadalo, a tým sa vytvárala niť alebo priadza požadovanej hrúbky a dĺžky. O „schopnej manželke“ Biblia hovorí: „Natiahla ruky po praslici a rukami sa ujíma vretena.“ ​(Príslovia 31:10, 19) Tento text opisuje spriadanie s použitím dvoch v podstate jednoduchých palíc, praslice a vretena.

V jednej ruke žena držala praslicu, na ktorej boli voľne navinuté vlákna. Druhou rukou vytiahla trochu vlákien, stočila ich do priadze a pripevnila na háčik alebo do dierky na jednom konci vretena. Na druhom konci vretena bolo okrúhle závažie, nazývané praslen, ktoré slúžilo ako zotrvačník a umožňovalo otáčanie vretena. Tým, že priadka držala vreteno zvisle a otáčala ho, spriadala vlákna do nite určitej hrúbky. Spradená niť sa navíjala na vreteno ako na cievku a tento proces pokračoval, kým neboli všetky vlákna z praslice spradené do dlhej nite, ktorá bola teraz pripravená na farbenie a tkanie.

[Rámček/obrázky na stranách 28, 29]

Farbenie

Po spradení a vypratí sa vlnená a ľanová priadza — alebo tkanina — farbila rôznymi farbami. Sýtejšie farby sa dosahovali tým, že sa materiál namáčal do farbiva opakovane. Keďže farbivo bolo drahé, farbený materiál sa po vybratí z nádrže vyžmýkal, aby sa zvyšné farbivo mohlo znova použiť. Farbená priadza alebo tkanina sa potom porozkladala, aby uschla.

Keďže ľudia v staroveku nemali k dispozícii syntetické farbivá, využívali materiály zo živočíšnej a rastlinnej ríše a vynašli trvácne farbivá, vďaka ktorým dosahovali prekvapujúcu rozmanitosť farieb a tónov. Napríklad žlté farbivo sa vyrábalo z listov mandľovníka a mletých šupiek granátových jabĺk a čierne farbivo z kôry granátovníka. Červené farbivo sa získavalo z koreňa mareny farbiarskej alebo zo samičiek červcov a modré zas z indigovníka farbiarskeho. Kombináciou pigmentov rôznych morských slimákov (ostraniek) sa dalo dosiahnuť viacero farieb a farebných odtieňov, od kráľovskej purpurovej až po modrú a karmínovočervenú.

Koľko morských slimákov bolo potrebných na zafarbenie jedného odevu? Jeden morský slimák vyprodukuje také malé množstvo pigmentu, že podľa istej štúdie ich bolo potrebných až 10 000 na zafarbenie rúcha alebo plášťa na sýty odtieň, ktorý sa výstižne nazýva kráľovská purpurová. Hovorí sa, že za vlády babylonského kráľa Nabonida bola vlna zafarbená na purpurovo 40-krát drahšia ako vlna zafarbená inými farbami. Keďže staroveký Týrus bol vychýreným dodávateľom tohto drahého farbiva, purpurová farba sa stala známou ako týrsky purpur.

[Obrázky]

Ulita morského slimáka

Nádrž na farbenie purpurovým farbivom z 2. alebo 3. storočia pred n. l., nájdená v Tel Dore (Izrael)

[Prameň ilustrácie]

The Tel Dor Project

[Rámček/obrázok na strane 29]

Tkanie

Na tkanie spradených nití do látok požadovanej veľkosti, z ktorých sa vyrábali odevy a iné veci, sa používali krosná. Na krosnách bola pripevnená sústava pozdĺžnych (osnovných) nití, do ktorých sa striedavo vpletali priečne (útkové) nite.

Krosná používané v biblických časoch boli buď vodorovné rámy, ktoré boli položené na podlahe, alebo vysoké zvislé rámy. Na zvislých rámoch sa niekedy na konce osnovných nití pripevňovali závažia. Takéto staroveké závažia sa našli v mnohých oblastiach Izraela.

Tkanie bolo často súčasťou domácich prác, ale na niektorých miestach sa tomuto remeslu venovali celé dediny. Napríklad v 1. Paralipomenon 4:21 sa spomína „dom výrobcov jemnej tkaniny“, čo bolo zrejme združenie remeselníkov tejto profesie.

[Obrázok na stranách 26, 27]

‚Modrá priadza a vlna zafarbená na červenofialovo‘ (2. Mojžišova 26:1)