Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mali by ste dať na prvý dojem?

Mali by ste dať na prvý dojem?

Mali by ste dať na prvý dojem?

ISTÝ lekár raz zo svojho pohodlného kresla v obývačke sledoval televíznu besedu, na ktorú bol pozvaný jeden írsky vládny minister. Keď si skúmavo prezeral jeho tvár, všimol si niečo, čo podľa neho naznačovalo nádorové ochorenie. A tak ministrovi odporučil, aby šiel okamžite na vyšetrenie.

Ukázalo sa, že jeho diagnóza bola správna. Tento lekár dokázal určiť správnu diagnózu jednoducho pohľadom na pacienta. Niektorí si však myslia, že majú takúto schopnosť aj pri posudzovaní charakteru ľudí, ich osobnosti a dôveryhodnosti.

Počas stáročí sa bádatelia snažili vymyslieť vedecký postup, ktorým by sa dal rozpoznať charakter človeka z jeho vonkajšieho vzhľadu. Tento postup bol nazvaný fyziognomika. Encyclopædia Britannica o fyziognomike uvádza, že je to „pseudoveda, ktorá sa zaoberá údajným vzťahom medzi povahovými rysmi a črtami tváre alebo stavbou tela“. V 19. storočí antropológovia, ako napríklad Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, a kriminológovia, ako napríklad Talian Cesare Lombroso, prišli s podobnými teóriami a metódami. Odvtedy sa na väčšinu z nich už zabudlo.

Napriek tomu si mnohí ľudia myslia, že je možné spoľahlivo posúdiť človeka len na základe pozorovania jeho vonkajšieho vzhľadu. Dá sa však na takýto úsudok spoľahnúť?

Posudzovanie podľa vzhľadu

Typický príklad posúdenia — alebo skôr nesprávneho posúdenia — na základe prvého dojmu nachádzame v Biblii v Prvej knihe Samuelovej. Jehova poslal proroka Samuela, aby pomazal jedného člena Izaiho domácnosti za budúceho izraelského kráľa. Čítame: „Stalo sa, že sotva [Izaiho synovia] vošli a on zahliadol Eliaba, ihneď povedal: ‚Určite je pred Jehovom jeho pomazaný.‘ Ale Jehova povedal Samuelovi: ‚Nepozeraj sa na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol. Veď Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.‘“ To isté sa opakovalo aj pri ďalších šiestich Izaiho synoch. Napokon sa to skončilo úplne inak, ako si prorok Samuel a Izai mysleli. Boh vybral za budúceho kráľa Izaiho ôsmeho syna — Dávida — chlapca, ktorého im ani nenapadlo zavolať. (1. Samuelova 16:6–12)

Podobných chýb v úsudku sa ľudia dopúšťajú aj dnes. Pred niekoľkými rokmi jeden nemecký profesor kriminológie uskutočnil experiment, do ktorého bolo zapojených 500 študentov práva. Súčasťou jeho experimentu bolo aj 12 neznámych „hostí“. Bol medzi nimi veliteľ miestnej polície, miestny prokurátor, pokladník univerzity, referent oddelenia pre styk s verejnosťou, niekoľko právnikov a súdnych úradníkov a traja usvedčení zločinci. Študenti mali za úlohu určiť, aké povolanie má každý z hostí, a tiež to, kto z nich si odpykáva trest vo väzení a za aký zločin. To všetko mali odhadnúť len na základe vzhľadu hostí a záľub, ktoré uviedli.

Aký bol výsledok? Asi 75 percent študentov správne určilo troch skutočných zločincov. Ale v priemere 60 percent študentov označilo za delikventov aj ďalších deväť hostí, ktorých register trestov bol čistý. Jeden zo siedmich študentov považoval miestneho prokurátora za možného drogového dílera a o veliteľovi miestnej polície si tretina študentov myslela, že je zlodej! Teda hodnotenie na základe prvého dojmu môže byť ďaleko od pravdy. Prečo?

Vzhľad môže byť klamný

Keď niekoho vidíme po prvý raz, máme sklon vytvoriť si o ňom názor na základe skúseností, ktoré sme nadobudli v minulosti. Máme tendenciu zovšeobecňovať a posudzovať ho na základe ustálených predstáv alebo stereotypov. Okrem fyzického vzhľadu ho možno hodnotíme alebo posudzujeme podľa jeho národnosti, etnickej príslušnosti, spoločenského postavenia alebo náboženstva.

Ak sa ukáže, že názor, ktorý sme si na toho človeka vytvorili, je správny, sme hrdí na svoj dobrý úsudok a naše presvedčenie, že môžeme dať na svoj prvý dojem, sa tým posilní. Ako však zareagujeme, keď si uvedomíme, že sme prišli k úplne nesprávnemu záveru? Ak sme čestní, upustíme od svojho vopred vytvoreného názoru a zameriame sa na fakty. Inak by sme mohli iným ublížiť alebo dokonca vážne uškodiť len preto, lebo sme hrdí na svoj domnelý skvelý úsudok.

Ak iných posudzujeme podľa vzhľadu, môžeme uškodiť nielen obeti nášho posudzovania, ale aj sebe. Napríklad mnohí Židia v prvom storočí odmietli čo i len uvažovať nad možnosťou, že by Ježiš bol sľúbeným Mesiášom. Prečo? Keďže zakladali svoj názor na vonkajšom vzhľade, nevideli v ňom nič iné, len syna vidieckeho tesára. Hoci boli ohromení Ježišovými múdrymi slovami a mocnými skutkami, ich vopred vytvorené predstavy im zabránili uveriť, že by mohol byť niečím viac. Tento ich postoj viedol Ježiša k tomu, že odišiel zvestovať inde. Povedal: „Prorok nie je v neúcte, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“ ​(Matúš 13:54–58)

Títo Židia patrili k národu, ktorý stáročia očakával Mesiáša. To, že dovolili, aby im prvý dojem zabránil rozpoznať ho, keď napokon prišiel, viedlo k vážnej duchovnej strate. (Matúš 23:37–39) Podobné predsudky mali ľudia aj voči Ježišovým nasledovníkom. Mnohí jednoducho nemohli uveriť, že by im mala čo povedať hŕstka obyčajných rybárov, ktorou vzdelanci a vodcovia prevládajúceho náboženstva opovrhovali. Tí, ktorí ďalej dávali na svoj prvý dojem, sa pripravili o úžasnú možnosť stať sa nasledovníkmi Božieho Syna. (Ján 1:10–12)

Niektorí zmenili názor

Niektorí z Ježišových súčasníkov boli natoľko pokorní, že časom na základe dôkazov zmenili svoj názor. (Ján 7:45–52) Boli medzi nimi aj niektorí členovia Ježišovej rodiny, ktorí spočiatku nebrali vážne možnosť, že by jeden z ich príbuzných mohol byť Mesiášom. (Ján 7:5) Je však chvályhodné, že po čase zmenili názor a uverili v neho. (Skutky 1:14; 1. Korinťanom 9:5; Galaťanom 1:19) Podobne zareagovali o mnoho rokov neskôr aj niektorí predstavitelia židovskej komunity v Ríme. Boli ochotní radšej si osobne vypočuť apoštola Pavla, než by uverili rečiam, ktoré šírili nepriatelia kresťanstva. Keď si ho vypočuli, niektorí z nich sa stali kresťanmi. (Skutky 28:22–24)

Dnes majú mnohí ľudia negatívny názor na Jehovových svedkov. Prečo? Vo väčšine prípadov nie preto, že by preskúmali fakty alebo sa presvedčili o tom, že náuky a praktiky Jehovových svedkov sú nebiblické. Je to skôr preto, že jednoducho nemôžu uveriť, že spomedzi tých mnohých náboženstiev by práve Jehovovi svedkovia mohli mať pravdu. Iste si spomínate, že rovnako sa mnohí ľudia pozerali na raných kresťanov v prvom storočí.

Nie je vôbec prekvapujúce, že o tých, ktorí sa snažia nasledovať Ježišov príklad, ľudia hovoria nepriaznivo alebo znevažujúco. Prečo? Pretože Ježiš svojich pravých nasledovníkov varoval: „Budete predmetom nenávisti všetkých ľudí pre moje meno.“ Ale zároveň ich povzbudil slovami: „Ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 10:22)

Jehovovi svedkovia dnes poslúchajú Ježišov príkaz a vynakladajú úsilie, aby priniesli dobré posolstvo o Božom Kráľovstve ľuďom na celom svete. (Matúš 28:19, 20) Tí, ktorí kategoricky odmietajú počúvať, riskujú, že prídu o možnosť dostať sa na cestu, ktorá vedie k večnému životu. (Ján 17:3) A čo vy? Necháte sa jednoducho viesť svojím prvým dojmom a vopred vytvorenými názormi alebo budete ochotní odložiť predsudky a nezaujato preskúmať fakty? Pamätajte: Vzhľad môže byť klamný a dojem môže byť nesprávny, ale objektívne preskúmanie faktov môže viesť k príjemným prekvapeniam. (Skutky 17:10–12)

[Obrázok na strane 11]

Mnohí Židia dali na prvý dojem a zavrhli Ježiša ako Mesiáša

[Obrázok na strane 12]

Je váš názor na Jehovových svedkov založený na dojmoch alebo na faktoch?