Vedeli ste?

Čo bol oltár ‚Neznámemu Bohu‘, ktorý si všimol apoštol Pavol v Aténach? (Skutky 17:23)

▪ O takýchto oltároch sa zmieňujú mnohí starovekí grécki pisatelia. Napríklad Pausanias, historik a zemepisec z druhého storočia n. l., uviedol, že v Olympii bol „oltár Neznámym bohom“. A rečník a filozof Filostratos povedal, že v Aténach „sa oltáre [stavali] dokonca na počesť neznámych bohov“.

Diogenes Laertský, ktorý žil v treťom storočí n. l., opisuje udalosť, ktorá podľa tradície vysvetľuje pôvod „oltárov bez mena“. Príbeh, ktorý sa datuje do šiesteho alebo siedmeho storočia pred n. l., hovorí, ako istý Epimenides očistil Atény od moru. Diogenes píše: „[Epimenides] zobral ovce... a priviedol ich na Areopág a odtiaľ ich nechal ísť, kdekoľvek chceli. Tým, ktorí ich nasledovali, nariadil, aby označili miesto, kde si každá z oviec ľahla, a tam mali priniesť obeť miestnemu božstvu. A to, ako sa hovorí, zastavilo mor. Preto sa až dodnes v rôznych častiach Atiky dajú nájsť oltáre bez mena.“

Ďalší možný dôvod, prečo ľudia stavali oltáre neznámym bohom, uvádza The Anchor Bible Dictionary ako „strach z toho, že by zanedbali prejaviť úctu nejakému neznámemu bohu alebo bohyni, a tým by nezískali požehnania od tohto božstva alebo by si privodili jeho hnev“.

Prečo Židia v prvom storočí opovrhovali vyberačmi daní?

▪ Vyberači daní nikdy neboli obľúbení. V prvom storočí v Izraeli však boli považovaní za jedných z najopovrhovanejších a najskazenejších ľudí.

Vládnuci predstavitelia Rímskej ríše vyžadovali od ľudí vysoké dane. Rímski úradníci vyberali pozemkovú daň a daň z hlavy, ale právo na vyberanie daní z dovozu a vývozu a z tovaru, ktorý sa prevážal krajinou, sa predávalo na verejnej dražbe a získal ho ten, kto ponúkol najviac. Taký človek mal potom právo vyberať dane v určitej oblasti. Keďže títo vyberači daní slúžili ako dobrovoľné nástroje nenávidených Rimanov, ostatní Židia nimi hlboko opovrhovali a považovali ich „za zradcov a odpadlíkov, poškvrnených častým stykom s pohanmi,“ uvádza M’Clintockova a Strongova Cyclopædia.

Vyberači daní boli známi svojou nečestnosťou a obohacovaním sa na úkor svojich krajanov. Niektorí nadhodnocovali cenu tovaru, ktorý mal byť zdanený, a zisk si privlastňovali a ďalší zasa vymáhali peniaze od chudobných falošnými obvineniami. (Lukáš 3:13; 19:8) Preto sa ľudia na vyberačov daní pozerali rovnako ako na hriešnikov a The Jewish Encyclopedia hovorí, že boli „nespôsobilí slúžiť ako sudcovia a dokonca aj ako svedkovia“. (Matúš 9:10, 11)

[Obrázok na strane 18]

Oltár neznámemu bohu, ruiny Pergamu (Turecko)

[Obrázok na strane 18]

Rímsky reliéf zobrazujúci vyberača daní, 2. alebo 3. storočie n. l.

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Erich Lessing/Art Resource, NY