Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Biblia mení životy

Biblia mení životy

Biblia mení životy

ČO POMOHLO jednej žene z Filipín prestať sa opíjať a byť lepšou manželkou a matkou? Prečo sa jeden nadšenec karate z Austrálie stal pokojamilovným Božím služobníkom? Nech nám to povedia sami.

„Nezmenila som sa zo dňa na deň.“ CARMEN ALEGREOVÁ

ROK NARODENIA: 1949

KRAJINA: FILIPÍNY

PREDTÝM: MALA PROBLÉM S ALKOHOLOM

MOJA MINULOSŤ: Narodila som sa v meste San Fernando v provincii Camarines Sur. Väčšinu svojho života som však prežila v Antipole v provincii Rizal. Keď som sa presťahovala do Antipola, bolo to tiché mestečko v hornatej oblasti, obklopené lesmi a lúkami. Len zriedkakedy som niekoho videla vonku po zotmení. Dnes je však Antipolo veľké, rušné mesto.

Nejaký čas po tom, ako som sa presťahovala do Antipola, som stretla Benjamina a po čase sme sa vzali. Zistila som, že život v manželstve je náročnejší, ako som si myslela. V snahe uniknúť pred problémami som sa začala opíjať. Stal sa zo mňa problémový človek. Odrážalo sa to v mojom správaní k manželovi a k deťom. Nevedela som sa ovládať a nemala som s nimi trpezlivosť. K manželovi som sa správala neúctivo. Asi nemusím ani hovoriť, že náš rodinný život nebol príjemný.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Manželova sestra Editha, ktorá je Jehovovou svedkyňou, nám odporučila, aby sme začali študovať Bibliu. V nádeji, že nám to pomôže zlepšiť rodinný život, sme súhlasili.

Počas biblického štúdia sme sa dozvedeli mnoho nádherných právd. Zvlášť na mňa zapôsobili slová zo Zjavenia 21:4. O ľuďoch, ktorí budú v budúcnosti žiť v raji na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva, tento verš hovorí, že Boh im „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Aj ja som chcela byť medzi tými, ktorí sa budú tešiť z týchto požehnaní.

Uvedomila som si, že budem musieť urobiť veľké zmeny vo svojich postojoch a zvykoch. Nezmenila som sa zo dňa na deň, ale napokon sa mi s alkoholom podarilo prestať. Naučila som sa tiež byť láskavá a trpezlivá k členom svojej rodiny. Okrem toho som sa naučila prejavovať úctu svojmu manželovi a spolupracovať s ním, keď sa snaží viesť našu rodinu.

Keď sme s Benjaminom začali chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, hlboko na nás zapôsobilo to, čo sme tam videli. Medzi svedkami nebol nikto, kto by hral hazardné hry, opíjal sa alebo mal predsudky. Ku každému sa správali s úctou. Boli sme presvedčení, že sme našli pravé náboženstvo. (Ján 13:34, 35)

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Náš rodinný život sa neuveriteľne zlepšil. S Benjaminom máme šťastné manželstvo a radi učíme o Biblii iných. Aj naši dvaja dospelí synovia s manželkami začali študovať Bibliu. Dúfame, že sa k nám pripoja v uctievaní Jehovu. Je to naozaj ten najlepší spôsob života.

„Mal som pocit, že som neporaziteľný.“ MICHAEL BLUNSDEN

ROK NARODENIA: 1967

KRAJINA: AUSTRÁLIA

PREDTÝM: NADŠENEC KARATE

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v Albury, peknom prosperujúcom meste v Novom Južnom Walese. Podobne ako v iných mestách, aj tu bola určitá miera zločinnosti, ale vo všeobecnosti bolo Albury považované za bezpečné mesto.

Detstvo som mal pekné. Hoci sa moji rodičia rozviedli, keď som mal sedem rokov, postarali sa o to, aby mne, môjmu bratovi a dvom sestrám nikdy nič nechýbalo. Dostal som dobré vzdelanie na najlepšej súkromnej škole v okolí. Keď som skončil školu, otec chcel, aby bol zo mňa podnikateľ. Mňa však viac zaujímal šport a vynikal som v cyklistike a karate. Napokon som si našiel prácu v autoopravovni, vďaka čomu som mal viac času na šport.

Bol som hrdý na svoju dobrú kondíciu. Niekedy som mal pocit, že som neporaziteľný. Ľahko sa mi mohlo stať, že svoju silu zneužijem. Keďže môj učiteľ karate vedel, že s tým mám problém, učil ma prísnej disciplíne a morálnym zásadám. Neustále mi zdôrazňoval dôležitosť poslušnosti a lojálnosti.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Keď som začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, dozvedel som sa, že Jehova nenávidí násilie. (Žalm 11:5) Spočiatku som si hovoril, že karate, to nie je násilie, je to šport, pri ktorom sa nikomu neubližuje. Zdalo sa mi, že hodnoty a vysoké normy, ktoré sú pre karate charakteristické, sú do veľkej miery v súlade s tým, čo učí Biblia. Manželia, ktorí so mnou študovali Bibliu, boli ku mne veľmi trpezliví. Nikdy mi nepovedali, že sa musím vzdať bojových umení, jednoducho ma ďalej učili biblické pravdy.

Ako moje poznanie Biblie rástlo a moje priateľstvo s Jehovom sa prehlbovalo, začal som vidieť veci z iného uhla. Zapôsobil na mňa príklad Jehovovho Syna, Ježiša. Hoci bol veľmi mocný, nikdy sa neuchýlil k fyzickému násiliu. Zvlášť na mňa zapôsobili jeho slová zaznamenané v Matúšovi 26:52: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“

Čím viac som sa o Jehovovi dozvedal, tým viac rástla moja láska a úcta k nemu. Žasol som nad tým, že náš Stvoriteľ, ktorý je taký múdry a mocný, sa zaujíma o mňa osobne. Bol som dojatý, keď som sa dozvedel, že dokonca aj keby som Jehovu sklamal alebo keby som mal chuť vzdať sa, on to so mnou nikdy nevzdá, pokiaľ sa ja neprestanem snažiť. Utešil ma jeho sľub: „Tvoju pravicu stískam ja, Jehova, tvoj Boh, Ten, ktorý ti hovorí: ‚Neboj sa. Ja sám ti pomôžem.‘“ ​(Izaiáš 41:13) Uvedomil som si, že aj mne bola prejavená takáto láska, a nechcel som o ňu prísť.

Vedel som, že vzdať sa karate bude tá najťažšia vec, akú som kedy urobil. Ale vedel som aj to, že tým urobím radosť Jehovovi, a bol som presvedčený, že možnosť slúžiť mu stojí za akúkoľvek obeť. Myslím, že rozhodujúca chvíľa prišla, keď som si prečítal Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 6:24: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov.“ Uvedomil som si, že nemôžem plne slúžiť Jehovovi a zároveň sa venovať karate, pretože karate by sa určite znova stalo mojou prioritou. Nastal čas, aby som si vybral svojho pána.

Vzdať sa karate nebolo ľahké. Zvádzal som vnútorný boj. Na jednej strane som bol rád, že robím radosť Jehovovi. Ale na druhej strane som mal pocit, že zrádzam svojho učiteľa karate. Tí, ktorí sa venujú bojovým umeniam, často považujú zradu za neodpustiteľný hriech. Niektorí radšej spáchajú samovraždu, ako by mali zažiť takúto hanbu.

Hanbil som sa ísť za mojím učiteľom karate a vysvetliť mu, prečo odchádzam. A tak som jednoducho prerušil akýkoľvek kontakt s ním aj s ostatnými karatistami. Vedel som, že prestať s karate bolo správne. Cítil som sa však previnilo, že som nevyužil možnosť povedať im o svojom novom presvedčení. Mal som pocit, že som sklamal Jehovu ešte skôr, ako som mu začal slúžiť. To všetko ma veľmi trápilo. Keď som sa snažil modliť k Jehovovi, často sa to skončilo zúfalým plačom.

Jehova vo mne musel vidieť niečo dobré, lebo podnietil bratov a sestry zo zboru, aby mi prišli na pomoc. Ich láska, priateľstvo a útecha, ktorú mi poskytli, boli pre mňa niečím mimoriadnym. Utešila ma aj biblická správa o Dávidovi a Bat-šebe. Hoci sa Dávid dopustil vážnych hriechov, keď sa úprimne kajal, Jehova mu odpustil. Keď som uvažoval o tejto správe, pomohlo mi to pozerať sa na svoje zlyhania z nadhľadu.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Predtým ako som začal študovať Bibliu, som sa o iných veľmi nezaujímal — všetko sa točilo okolo mňa. Ale s Jehovovou pomocou a s pomocou mojej vynikajúcej manželky, s ktorou sme svoji sedem rokov, sa mi darí prejavovať väčšiu empatiu. Mali sme výsadu študovať Bibliu s mnohými ľuďmi. Niektorí z nich mali náročné okolnosti. Vidieť, ako Jehovova láska mení ich život, mi prinieslo viac radosti, než by som kedy mohol zažiť ako majster v karate.

[Zvýraznený text na strane 14]

„Žasol som nad tým, že náš Stvoriteľ, ktorý je taký múdry a mocný, sa zaujíma o mňa osobne“

[Rámček/obrázok na strane 15]

„Ďakujem Vám za tento vynikajúci seriál!“

Páčili sa vám skúsenosti, ktoré ste si práve prečítali? Od augusta 2008 vyšlo v Strážnej veži už viac ako 50 takýchto príbehov. Seriál „Biblia mení životy“ si naši čitatelia veľmi obľúbili. Prečo sa mnohým tak páči?

Ľudia, ktorí v týchto článkoch rozprávajú svoj životný príbeh, vyšli z rôzneho prostredia. Niektorí predtým ako spoznali Boha Jehovu, dosiahli vo svete určitý úspech, ale chýbal im skutočný zmysel života. Iní zápasili s veľkými problémami — s násilníckou povahou, s drogami alebo s alkoholom. Niektorí z nich poznali Jehovu už od detstva, ale potom ho na nejaký čas prestali uctievať. Všetky tieto skúsenosti dokazujú, že je možné urobiť v živote zmeny, aby sa človek páčil Bohu. A že to vždy prináša úžitok. Ako tieto príbehy zapôsobili na našich čitateľov?

Jedna čitateľka napísala, ako článok v čísle z 1. februára 2009 pomohol niektorým väzenkyniam v istej ženskej väznici.

▪ „Mnohé väzenkyne sa stotožnili s vyjadreniami ľudí, ktorí v tomto článku vyrozprávali svoj príbeh,“ píše naša čitateľka. „Zvlášť pôsobivé boli fotografie ‚predtým‘ a ‚potom‘ spolu s opisom toho, ako títo ľudia žili v minulosti. Mnohé väzenkyne majú podobnú minulosť. Dve z nich začali po prečítaní týchto životných príbehov študovať Bibliu.“ ​(C. W.)

Na niektorých skúsenosti uverejnené v tomto seriáli zvlášť silno zapôsobili. Napríklad Strážna veža 1. apríla 2011 priniesla životný príbeh Guadalupeho Villarreala, ktorý sa vzdal homosexuálneho spôsobu života, aby mohol slúžiť Jehovovi. Na jeho príbeh zareagovalo mnoho našich čitateľov. Všimnite si vyjadrenia aspoň dvoch z nich.

▪ „Guadalupeho skúsenosť ma hlboko zasiahla. Je úžasné, ako láska k Jehovovi a jeho Slovu dokáže úplne zmeniť človeka!“ ​(L. F.)

▪ „V minulosti som sa snažila hovoriť o svojej viere s každým, aj s homosexuálmi. Neskôr som si však uvedomila, že mám sklon takýchto ľudí prehliadať alebo sa im dokonca vyhýbať. Tento článok bol práve tým, čo som potrebovala. Pomohol mi pozerať sa na týchto ľudí tak ako Jehova — ako na ľudí, ktorí raz môžu byť jeho služobníkmi.“ ​(M. K.)

Ďalšia skúsenosť, ktorá vzbudila ohlas u mnohých čitateľov, bola skúsenosť Victorie Tongovej, uverejnená v čísle z 1. augusta 2011. Victoria v nej opisuje svoje ťažké detstvo. Priznáva, aké ťažké bolo pre ňu cítiť, že Jehova ju má rád, hoci mu slúžila už veľa rokov. A rozpráva o tom, čo jej postupne pomohlo uveriť, že Jehova ju miluje. Prečítajte si, čo niektorí čitatelia napísali o jej skúsenosti.

▪ „Victoriin príbeh je mi nesmierne blízky. Zažila som v živote veľa tragédií. Hoci som pokrstenou Jehovovou svedkyňou už roky, stále bojujem s negatívnymi myšlienkami. Ale Victoriina skúsenosť ma povzbudila, aby som sa ešte viac usilovala vidieť sa tak, ako ma vidí Jehova.“ ​(M. M.)

▪ „V mladosti som zápasil so závislosťou od pornografie. Nedávno som k tomuto zlozvyku znovu skĺzol. Požiadal som o pomoc kresťanských starších a podarilo sa mi urobiť niektoré kroky, aby som svoj problém prekonal. Starší ma uistili, že Boh ma miluje a je milosrdný. Napriek tomu sa občas cítim bezcenný a prepadá ma pocit, že Jehova ma nemôže mať rád. Victoriina skúsenosť mi veľmi pomohla. Uvedomil som si, že keď si myslím, že Jehova mi nemôže odpustiť, vlastne tým hovorím, že výkupná obeť jeho Syna nie je dostatočná, aby prikryla moje hriechy. Tento článok som si vystrihol, aby som si ho mohol prečítať a rozjímať o ňom zakaždým, keď sa ma začnú zmocňovať pocity bezcennosti. Ďakujem Vám za tento vynikajúci seriál!“ ​(L. K.)