Život v biblických časoch — Rybár

„Keď [Ježiš] kráčal popri Galilejskom mori, uvidel dvoch bratov, Šimona, nazývaného Peter, a Andreja, jeho brata, ako spúšťajú do mora rybársku sieť, lebo boli rybármi. A povedal im: ‚Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí.‘“ ​(MATÚŠ 4:18, 19)

RYBY, rybolov a rybári sa v evanjeliách spomínajú často — boli námetom mnohých Ježišových podobenstiev. A nie div! Veď Ježiš strávil veľa času vyučovaním na brehoch Galilejského mora a v jeho okolí. (Matúš 4:13; 13:1, 2; Marek 3:7, 8) Toto prekrásne sladkovodné jazero je dlhé asi 21 kilometrov a široké približne 12 kilometrov. Zrejme až siedmi Ježišovi apoštoli — Peter, Andrej, Jakub, Ján, Filip, Tomáš a Natanael — boli rybármi. (Ján 21:2, 3)

Ako vyzeral život rybárov v Ježišových dňoch? Nechceli by ste sa niečo dozvedieť o týchto mužoch a ich remesle? Pomôže vám to viac pochopiť život apoštolov i Ježišovo konanie a jeho prirovnania a podobenstvá. Najprv sa však pozrime, čo všetko patrilo k práci rybára na Galilejskom mori.

„Tu sa more veľmi rozbúrilo“

Galilejské more leží hlboko v priekopovej prepadline. Jeho hladina je asi 210 metrov pod úrovňou Stredozemného mora. Brehy sú lemované skalnatými svahmi a na severe sa  týči majestátny vrch Hermon. V zime hladinu jazera občas rozbúri mrazivý vietor. V lete sa zas vzduch nad ním chveje od horúčavy. Z ničoho nič sa z okolitých hôr môže prihnať silná búrka, ktorá dá pocítiť svoju zúrivosť všetkým, čo brázdia vody jazera. Práve takáto búrka raz zastihla Ježiša a jeho učeníkov. (Matúš 8:23–27)

Rybári používali drevené člny, ktoré mali na dĺžku viac než osem metrov a v najširšej časti niečo vyše dvoch metrov. Mnohé mali sťažeň a v zadnej časti akýsi prístrešok. (Marek 4:35–41) Tieto pomalé, robustné plavidlá dokázali odolávať náporu vetra, ktorý tlačil sťažeň s plachtou jedným smerom, kým váha siete ťahala loď opačným smerom.

Čln sa dal ovládať veslami, ktoré boli uchytené po oboch jeho stranách. Posádku mohlo tvoriť šesť rybárov, ale i viac. (Marek 1:20) Čln okrem nich obyčajne viezol zásoby a potrebný výstroj, napríklad ľanovú plachtu (1), lano (2), veslá (3), kamennú kotvu (4), teplé oblečenie (5), potraviny (Marek 8:14) (6), koše (7), vankúš (Marek 4:38) (8) a sieť (9). Mohli v ňom byť aj náhradné plaváky (10) a závažia (11), náradie na opravu lode (12) a pochodne (13).

„Chytili veľké množstvo rýb“

Najbohatšie loviská v Galilejskom mori sú dnes rovnako ako v prvom storočí blízko ústia mnohých potokov a riek, ktoré toto jazero napájajú. Na týchto miestach je dostatok naplavenej rastlinnej potravy, ktorá sem láka húfy rýb. Rybári v Ježišových dňoch často lovili v noci a svietili si pri tom pochodňami. Raz niekoľkí Ježišovi učeníci lovili celú noc, ale nič nechytili. Na druhý deň však na Ježišov pokyn znovu spustili siete a chytili toľko rýb, že sa im až potápali člny. (Lukáš 5:6, 7)

Niekedy rybári zašli do hlbokých vôd. Vtedy posádky dvoch člnov spojili svoje sily a roztiahli sieť medzi člnmi. Potom muži z oboch člnov usilovne veslovali do kruhu, každý opačným smerom, a pritom sieť postupne spúšťali do vody. Keď člny doplávali k sebe, sieť obkolesila ryby, ktoré sa tak ocitli v pasci. Rybári potom mocne ťahali za laná pripevnené na koncoch siete a vytiahli úlovok do člna. Taká sieť mohla byť dlhá aj 30 metrov a široká asi tak dva a pol metra, takže bola dosť veľká na to, aby sa do nej chytil celý húf rýb. Jej horný okraj nadnášali plaváky a spodný ťahali nadol závažia. Rybári svoju sieť spúšťali  a vyťahovali znovu a znovu, hodinu za hodinou.

V plytších vodách používali inú techniku. Čln odtiahol jeden koniec vlečnej siete na more a potom oblúkom zamieril späť k brehu, čím ryby obkolesil. Muži na brehu potom vytiahli sieť na breh, vyhodili úlovok na suchú zem a tam ryby roztriedili. Vhodné hádzali do nádob. Niektoré z nich predali ešte čerstvé, ale väčšinu sušili a solili alebo nakladali. Takto konzervované ryby uchovávali v hlinených amforách a vyvážali do Jeruzalema alebo do iných krajín. Všetko, čo nemalo šupiny alebo plutvy, ako napríklad úhory, sa považovalo za nečisté a odhadzovalo sa. (3. Mojžišova 11:9–12) O tejto metóde rybolovu sa zmienil Ježiš, keď prirovnal „nebeské kráľovstvo“ k vlečnej sieti a dobrých a zlých ľudí k rôznym druhom rýb. (Matúš 13:47–50)

Ak bol rybár sám, mohol loviť pomocou šnúry s bronzovými háčikmi a návnadami alebo pomocou malej vrhacej siete. Keď chcel použiť vrhaciu sieť, musel so sieťou na ruke vojsť do vody a potom ju hodiť čo najďalej od seba. Rozprestretá sieť pristála na hladine a ponorila sa. Ak mal rybár šťastie, v sieti uviazlo niekoľko rýb, ktoré vylovil z vody ťahaním siete za stredový povraz.

Rybári zaobchádzali so sieťami opatrne, lebo boli drahé a s ich udržiavaním bolo veľa práce. Rybár strávil veľa času opravovaním, praním a sušením sietí, čo musel urobiť vždy, keď sa vrátil z lovu. (Lukáš 5:2) Apoštoli Jakub a jeho brat Ján sedeli v člne a opravovali siete, keď ich Ježiš zavolal, aby ho nasledovali. (Marek 1:19)

Jednou z rýb, ktoré vyhľadávali rybári v prvom storočí, bola tilapia. Tento druh sa tu hojne vyskytoval a bol bežnou súčasťou jedálnička väčšiny Galilejčanov. Aj Ježiš pravdepodobne jedol túto chutnú rybu a možno to boli práve dve sušené tilapie, ktorými zázračne nasýtil tisíce ľudí. (Matúš 14:16, 17; Lukáš 24:41–43) Tilapie často plávajú so svojimi mladými v ústach. Keď v ústach nemajú mladé, môžu do nich vziať okruhliak alebo dokonca nejakú ligotavú mincu, ktorú našli na dne jazera. (Matúš 17:27)

Úspešní rybári v prvom storočí sa vyznačovali trpezlivosťou, pracovitosťou a ochotou znášať ťažkosti. Takéto vlastnosti potrebovali aj tí, ktorí prijali Ježišovo pozvanie pridať sa k nemu v diele robenia učeníkov. Len tak mohli byť úspešnými „rybármi ľudí“. (Matúš 28:19, 20)

[Obrázok na strane 19]

(Pozri publikáciu)