Dá sa veriť zázrakom opísaným v Biblii?

PREDSTAVTE si, že vám niekto vyrozpráva nejaký úžasný príbeh. Čo rozhodne o tom, či mu uveríte? Nezaváži u vás to, či je ten človek dôveryhodný? O dôveryhodnosti rozprávača nesvedčí len spôsob, akým príbeh podáva, ale aj jeho povesť. Ak vám ten človek celé roky vždy hovoril pravdu a nikdy vám úmyselne neklamal, máte pádny dôvod veriť mu aj teraz.

To isté platí o zázrakoch opísaných v Biblii. Keď k nim došlo, nikto z nás ešte nebol na svete. Ako potom môžeme posúdiť, či sa týmto biblickým správam dá veriť? Všimnite si niekoľko faktorov, ktoré svedčia v ich prospech.

Mnohé zázraky sa stali pred zrakom verejnosti. Niekedy boli pri tom tisíce, dokonca milióny ľudí. (2. Mojžišova 14:21–31; 19:16–19) Tieto zázraky sa teda neudiali potajme, mimo zraku verejnosti.

Biblické zázraky sa vyznačovali jednoduchosťou. Biblia sa nezmieňuje o žiadnych špeciálnych rekvizitách, žiadnych okázalých prejavoch, žiadnych osvetľovacích trikoch. Väčšina biblických zázrakov bola neplánovaná — vyplynuli zo situácie alebo boli urobené na žiadosť jednotlivcov. (Marek 5:25–29; Lukáš 7:11–16) Také udalosti nemohli byť zinscenované.

Cieľom ľudí, ktorí robili tieto zázraky, nebolo získať pre seba slávu ani bohatstvo. Ich cieľom bolo priniesť slávu Bohu. (Ján 11:1–4, 15, 40) Akákoľvek snaha využiť zázračné schopnosti na získanie bohatstva bola odsúdená. (2. Kráľov 5:15, 16, 20, 25–27; Skutky 8:18–23)

Rôznorodosť zázrakov opísaných v Biblii naznačuje, že za nimi nemohol stáť obyčajný človek. Spomeňme napríklad utíšenie mora a vetra, premenu vody na víno, zadržanie a spustenie dažďa, uzdravenie chorých či vrátenie zraku slepým. Tieto a mnohé ďalšie zázraky svedčia o tom, že za nimi musela byť nadľudská sila, ktorá dokáže ovplyvňovať všetky formy hmoty. (1. Kráľov 17:1–7; 18:41–45; Matúš 8:24–27; Lukáš 17:11–19; Ján 2:1–11; 9:1–7)

Odporcovia, ktorí tieto zázraky videli, nespochybňovali, že sa naozaj stali. Keď Ježiš vzkriesil svojho priateľa Lazara, jeho náboženskí nepriatelia nespochybňovali, že Lazar bol mŕtvy. Ako by aj mohli? Veď  Lazar bol pochovaný už štyri dni. (Ján 11:45–48; 12:9–11) Pisatelia židovského Talmudu ešte aj stáročia po Ježišovej smrti uznávali, že Ježiš mal zázračné schopnosti. Spochybňovali len zdroj jeho schopností. Podobne keď boli Ježišovi učeníci predvedení pred židovský súd, ich odporcovia sa ich nepýtali, či urobili zázrak, ale pýtali sa: „Akou silou alebo v akom mene ste to urobili?“ ​(Skutky 4:1–13)

Dá sa teda veriť tomu, čo Biblia hovorí o zázrakoch? Z toho, o čom sme práve uvažovali, je jasné, že biblické správy o zázrakoch nesú nepopierateľné znaky hodnovernosti. Existujú však aj ďalšie dôvody, prečo týmto biblickým správam možno veriť. Napríklad keď Biblia hovorí o nejakej udalosti, často uvádza konkrétny čas, miesto a mená ľudí. Dokonca aj kritici Biblie žasnú nad presnosťou historických podrobností, ktoré sú v nej uvedené. Splnili sa už stovky biblických proroctiev, a to do najmenších detailov. Okrem toho Biblia obsahuje veľa rád, ako zlepšiť medziľudské vzťahy — rád, ktoré pomáhajú ľuďom bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie. Nikde inde sa nedajú nájsť lepšie rady o medziľudských vzťahoch ako v Biblii.

Máte ešte stále pochybnosti o hodnovernosti Biblie? Povzbudzujeme vás, aby ste si urobili čas a preskúmali ju podrobnejšie. Čím lepšie sa s ňou oboznámite, tým viac jej budete dôverovať. (Ján 17:17) Presvedčíte sa, že môžete veriť aj tomu, čo hovorí o zázrakoch, ktoré sa stali v minulosti. A keď týmto správam uveríte, budete môcť dôverovať aj tomu, čo sa má podľa Biblie stať v blízkej budúcnosti.

[Obrázok na strane 7]

Ježišovi odporcovia nespochybňovali, že Lazar bol mŕtvy