TIETO myšlienky zo staroveku nepochádzajú z Biblie. Stáročia sa však používali na ospravedlnenie diskriminácie žien. Aj dnes niektorí extrémisti citujú náboženské texty, aby obhájili nadvládu mužov nad ženami, a tvrdia, že za všetkými ťažkosťami ľudstva treba hľadať ženu. Naozaj Boh chcel, aby ženy znášali zo strany mužov pohŕdanie a zlé zaobchádzanie? Čo o tom hovorí Biblia? Pozrime sa.

Sú ženy prekliate Bohom?

Nie. „Prekliaty“ Bohom bol „prahad, ktorý sa nazýva Diabol“. (Zjavenie 12:9; 1. Mojžišova 3:14) Keď Boh povedal, že Adam bude nad svojou manželkou „vládnuť“, nenaznačoval, že schvaľuje, aby si muž podrobil ženu. (1. Mojžišova 3:16) Jednoducho predpovedal, ako negatívne ovplyvní hriech prvý ľudský pár.

Teda zlé zaobchádzanie so ženami je priamy následok hriešnej podstaty ľudí, nie Božia vôľa. Biblia nepodporuje myšlienku, že ženy musia trpieť nadvládu mužov, aby si odpykali prvotný hriech. (Rimanom 5:12)

Vytvoril Boh ženu ako podradnejšiu v porovnaní s mužom?

Nie. V 1. Mojžišovej 1:27 čítame: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ Teda už na samom začiatku boli ľudia — muž i žena — stvorení so schopnosťou odzrkadľovať Božie vlastnosti. Hoci Adam a Eva boli po emocionálnej a fyzickej stránke vytvorení každý inak, obaja dostali rovnaké pokyny a mali pred svojím Tvorcom rovnaké práva. (1. Mojžišova 1:28–31)

Pred vytvorením Evy Boh vyhlásil: „Urobím mu [Adamovi] pomocníčku ako jeho doplnok.“ ​(1. Mojžišova 2:18) Naznačuje slovo „doplnok“, že žena bola v porovnaní s mužom podradnejšia? Nie, lebo toto hebrejské slovo sa dá preložiť aj ako „náprotivok“. Zamyslite sa nad tým, ako sa pri operácii navzájom dopĺňajú chirurg a anestéziológ. Dokázali by sa zaobísť jeden bez druhého? To sotva. A dá sa povedať, že chirurg je dôležitejší, lebo samotnú operáciu vykonáva on? Určite nie. Podobne aj Boh vytvoril  muža a ženu tak, aby navzájom úzko spolupracovali, a nie aby súperili. (1. Mojžišova 2:24)

Ako vieme, že Boh sa o ženy zaujíma?

Keďže Boh predvídal, akého konania sa budú hriešni muži dopúšťať, už pomerne skoro vyjadril svoj zámer chrániť ženy. O mojžišovskom Zákone, ktorý bol zavedený v 16. storočí pred n. l., sa Laure Aynardová vo svojej knihe La Bible au féminin (Biblia v ženskom rode) vyjadrila: „Keď zmluva Zákona hovorí o žene, väčšinou je to preto, aby ju chránila.“

Mojžišovský Zákon napríklad prikazoval ctiť si otca aj matku. (2. Mojžišova 20:12; 21:15, 17) Vyžadoval tiež, aby sa tehotným ženám prejavoval náležitý ohľad. (2. Mojžišova 21:22) Ochrana, ktorú poskytovali tieto Božie zákony, dokonca aj dnes ostro kontrastuje s tým, čo zažívajú niektoré ženy v mnohých častiach sveta, kde práva žien nie sú chránené zákonom. Ale to ešte nie je všetko.

Zákon, ktorý dal Boh Jehova izraelskému národu, prinášal ľuďom — mužom i ženám — nesmierny úžitok v telesnom, morálnom i duchovnom ohľade. Kým tento národ počúval Boha a poslúchal ho, bol „vysoko [postavený] nad všetky ostatné národy zeme“. (5. Mojžišova 28:1, 2) Aké postavenie mala pod Zákonom žena? Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

1. Osobná sloboda. Na rozdiel od mnohých iných starovekých národov mali izraelské ženy veľkú mieru slobody. Hoci mužovi bola zverená úloha hlavy rodiny, žena mohla s manželovou plnou dôverou ‚uvažovať o poli a získať ho‘ alebo ‚zasadiť vinicu‘.  Ak bola šikovnou priadkou a tkáčkou, mohla so svojimi výrobkami aj obchodovať. (Príslovia 31:11, 16–19) Pod mojžišovským Zákonom boli ženy považované za plnoprávne osoby, nielen za akýsi prívesok muža.

Ženy v starovekom Izraeli si tiež mohli slobodne rozvíjať svoj osobný vzťah k Bohu. Biblia spomína Annu, ktorá sa v jednej osobnej záležitosti modlila k Bohu a súkromne mu dala sľub. (1. Samuelova 1:11, 24–28) Istá žena zo Šunemu sa v sabatné dni chodievala radiť k prorokovi Elizeovi. (2. Kráľov 4:22–25) Niektoré ženy, napríklad Deboru a Chuldu, Boh používal výnimočným spôsobom. Je zaujímavé, že k nim boli ochotní prísť po radu aj významní muži a kňazi. (Sudcovia 4:4–8; 2. Kráľov 22:14–16, 20)

2. Prístup k vzdelaniu. Keďže ženy boli účastníčkami zmluvy Zákona, boli pozývané počúvať čítanie zo Zákona a to im umožňovalo učiť sa. (5. Mojžišova 31:12; Nehemiáš 8:2, 8) Mohli tiež dostať školenie na niektoré činnosti spojené s verejným uctievaním Boha. Niektoré zrejme konali „organizovanú službu“ pri svätostánku a ďalšie spievali v zmiešanom zbore spevákov. (2. Mojžišova 38:8; 1. Paralipomenon 25:5, 6)

Mnohé ženy mali potrebné vedomosti a schopnosti, ktoré im umožňovali byť úspešnými obchodníčkami. (Príslovia 31:24) Na rozdiel od kultúry iných národov tých čias, kde synov vyučoval len otec, v Izraeli sa na vyučovaní chlapcov až do ich dospelosti podieľali aj matky. (Príslovia 31:1) Teda ženy v starovekom Izraeli očividne neboli nevzdelané.

3. Ctené a vážené. V desiatich prikázaniach bolo jasne uvedené: „Cti svojho otca a svoju matku.“ ​(2. Mojžišova 20:12) A v prísloviach múdreho kráľa Šalamúna čítame: „Počúvaj,  syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ ​(Príslovia 1:8)

Zákon obsahoval aj podrobné pravidlá správania medzi ľuďmi opačného pohlavia, z ktorých bola zjavná úcta k ženám. (3. Mojžišova 18:6, 9; 5. Mojžišova 22:25, 26) Manžel mal brať do úvahy telesné a biologické obmedzenia svojej manželky. (3. Mojžišova 18:19)

4. Ochrana ich práv. Jehova vo svojom Slove hovorí, že je „otcom chlapcov bez otca a sudcom vdov“. Inými slovami, je Ochrancom tých, ktorých práva nechráni otec ani manžel. (Žalm 68:5; 5. Mojžišova 10:17, 18) Preto keď raz jeden veriteľ nespravodlivo zaobchádzal s vdovou po istom prorokovi, Jehova zasiahol a urobil zázrak, aby mohla prežiť a zachovať si svoju dôstojnosť. (2. Kráľov 4:1–7)

Pred vstupom Izraelitov do Zasľúbenej krajiny zomrel istý Celofchad a nezanechal po sebe žiadneho syna. Jeho päť dcér sa preto obrátilo na Mojžiša so žiadosťou, aby im dal v Zasľúbenej krajine nejaké „vlastníctvo“. Ako na to zareagoval Jehova? Dal im oveľa viac, než žiadali. Povedal Mojžišovi: „Rozhodne by si im mal dať dedičné vlastníctvo uprostred bratov ich otca a spôsobíš, že na nich prejde dedičstvo ich otca.“ Odvtedy mohli ženy v Izraeli dostávať dedičstvo po otcovi a prenášať ho na svojich potomkov. (4. Mojžišova 27:1–8)

Pod mojžišovským Zákonom mali ženy dôstojné postavenie a ich práva boli rešpektované. Od štvrtého storočia pred n. l. však judaizmus začal podliehať vplyvu gréckej kultúry, v ktorej boli ženy považované za menejcenné. (Pozri rámček „Diskriminácia žien v starovekých spisoch“.)

Napríklad grécky básnik Hesiodos, ktorý žil v ôsmom storočí pred n. l., obviňoval ženy zo všetkých problémov ľudstva. Vo svojom diele Theogonia (O pôvode bohov) hovoril o ženách ako o „škodlivom plemene“, ktoré „býva so smrteľnými mužmi ako zlá pohroma“. Táto myšlienka sa v judaizme udomácnila začiatkom druhého storočia pred n. l. V Talmude, ktorý sa začal zostavovať v druhom storočí n. l., boli muži varovaní: „So ženami sa príliš veľa nerozprávajte, lebo vás to napokon privedie k nemravnosti.“

Počas stáročí táto nedôvera k ženám silne ovplyvňovala postavenie žien v židovskej spoločnosti. V Ježišových dňoch bol už prístup žien do areálu chrámu obmedzený len na Nádvorie žien. Náboženské vzdelanie  bolo vyhradené len pre mužov a v synagóge boli ženy od mužov pravdepodobne oddelené. Talmud cituje slová istého rabína: „Muž, ktorý učí svoju dcéru Tóru [Zákon], učí ju výstrednosti.“ Židovskí náboženskí vodcovia prekrútili Boží pohľad na ženy, a tak mnohým mužom vštepili pohŕdavý postoj k ženám.

Keď bol Ježiš na zemi, všimol si tieto predsudky. V tom čase boli už súčasťou tradícií. (Matúš 15:6, 9; 26:7–11) Ovplyvnili však jeho správanie k ženám? Čo sa z jeho správania a postoja k ženám môžeme naučiť? Prinieslo pravé kresťanstvo ženám úľavu? Odpoveď na tieto otázky nájdete v nasledujúcom článku.