MILIÓNY kresťanov sa rozhodli nesláviť Vianoce. Ako sa s odstupom času pozerajú na svoje rozhodnutie? Majú pocit, že o niečo prichádzajú? Cítia sa ich deti o niečo ochudobnené? Všimnite si, ako sa o tom vyjadrujú Jehovovi svedkovia z rôznych kútov sveta.

Pripomínanie si Ježiša Krista: „Predtým než som sa stala Jehovovou svedkyňou, len málokedy som chodila do kostola. A ak som už išla, bolo to len na Vianoce alebo na Veľkú noc. No ani vtedy som o Ježišovi Kristovi veľmi nepremýšľala. Teraz už Vianoce neslávim, no na kresťanské zhromaždenia chodím dva razy do týždňa a dokonca druhých učím o tom, čo hovorí Biblia o Ježišovi!“ EVE (AUSTRÁLIA)

Radosť z dávania: „Keď dostanem darček, ktorý nečakám, veľmi sa poteším. Milujem prekvapenia! Rád tiež vyrábam rôzne pohľadnice a maľujem obrázky pre druhých, lebo im to môže urobiť radosť a ja sa z toho teším tiež.“ REUBEN (SEVERNÉ ÍRSKO)

Pomoc tým, ktorí to potrebujú: „Radi pripravujeme jedlo pre tých, ktorí sú chorí. Niekedy im na potešenie prinesieme kvety, koláč alebo malý darček. A môžeme to robiť kedykoľvek v roku!“ EMILY (AUSTRÁLIA)

Čas strávený s rodinou: „Pri rodinných stretnutiach naše deti spoznávajú svojich starých rodičov, strýkov, tety a bratrancov a sesternice v uvoľnenej atmosfére. Keďže nie sme viazaní na nejaké sviatky, nerobíme to nasilu a naši príbuzní vedia, že ich navštevujeme preto, lebo ich ľúbime.“ WENDY (KAJMANIE OSTROVY)

Pokoj: „V období Vianoc sú všetci takí zaneprázdnení, že o pokoji premýšľa asi málokto. Spoznala som, čo Biblia ľuďom sľubuje, a cítim vnútorný pokoj. Viem, že moje deti čaká šťastná budúcnosť.“ SANDRA (ŠPANIELSKO)