Tak ako povedal Ježiš, dávanie prináša radosť obom stranám — tomu, kto dostáva, aj tomu, kto dáva. Keďže mnohí túžia po takomto šťastí, dávanie darčekov je pre nich najdôležitejšou súčasťou Vianoc. Jeden prieskum ukázal, že napríklad v Írsku dokonca aj počas minuloročnej ekonomickej krízy každá domácnosť odhadovala, že na vianočné darčeky minie v priemere viac ako 500 eur.

Mnohí majú pocit, že dávanie vianočných darčekov je spojené skôr so stresom než s radosťou. Prečo? Kupujúci sa často cítia pod tlakom, aby kúpili darčeky, ktoré si nemôžu dovoliť. A keďže všetci nakupujú darčeky v tom istom čase, obchody sú plné ľudí a rady pri pokladniach sa zdajú nekonečné, a tak sú z toho mnohí vystresovaní.

„Dávajte,“ povedal Ježiš. (Lukáš 6:38) Ježiš nepovedal, že darčeky máme dávať len v určitom období roka, keď sa to od nás očakáva. Svojich nasledovníkov nabádal, aby dávali ochotne, nie z povinnosti a aby sa pre nich dávanie stalo prirodzenou súčasťou života.

„Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ ​(2. Korinťanom 9:7) Podstatou tejto rady je to, že „nič sa nemá dávať ‚z donútenia‘, z pocitu, že niekto je nútený niečo dať,“ uvádza sa v jednom biblickom komentári. Ak má byť niekto „radostným darcom“, nemôže mať pocit, že je povinný dať v určitom čase určitú vec určitej osobe — ako to často býva na Vianoce.

„Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ ​(2. Korinťanom 8:12) Boh od kresťanov neočakáva, že sa budú kvôli drahým darčekom zadlžovať. Keď človek dáva ‚podľa toho, čo má‘, jeho dary Boh považuje za ‚zvlášť prijateľné‘, aj keď nie sú nákladné. Nie je to povzbudzujúca myšlienka v porovnaní s marketingovým heslom „kúp teraz, zaplať neskôr“, ktoré často počuť počas sviatkov?