V APRÍLI 2006 noviny na celom svete priniesli prekvapujúcu správu. Tím učencov zverejnil obsah novoobjaveného starovekého rukopisu označeného ako „Judášovo evanjelium“! Novinové články sa odvolávali na tvrdenia vedcov, že tento spis poskytuje revolučný pohľad na Judáša, učeníka, ktorý zaprel Ježiša. Podľa ich tvrdení bol Judáš v skutočnosti hrdinom, apoštolom, ktorý Ježiša najlepšie pochopil a vydal ho na smrť na Ježišovu vlastnú žiadosť.

Je tento rukopis hodnoverný? Ak áno, odhaľuje nejaké utajené informácie o takých historických postavách, ako bol Judáš Iškariotský, Ježiš Kristus alebo raní kresťania? Mali by tieto informácie ovplyvniť náš pohľad na kresťanstvo?

Nie je celkom jasné, ako bolo „Judášovo evanjelium“ objavené. Tento rukopis nebol nájdený a zdokumentovaný archeológmi, ale niekedy koncom 70. alebo začiatkom 80. rokov 20. storočia sa zrazu objavil na trhu so starožitnosťami. Bol pravdepodobne nájdený v roku 1978 v Egypte v opustenej hrobke, možno v nejakej jaskyni. Ide o jeden zo štyroch rôznych textov, ktoré sa nachádzali v jednom kódexe (starobylej rukopisnej knihe) napísanom v koptčine (jazyku odvodenom od starovekej egyptčiny).

Tento kódex viazaný v koži sa v suchom egyptskom podnebí zachoval po stáročia, ale po premiestnení sa začal rýchlo rozpadávať. V roku 1983 malo niekoľko učencov možnosť doň nahliadnuť, no požadovaná cena bola premrštená a obchod sa neuskutočnil. Keďže o kódex roky nikto nejavil záujem a bol nevhodne uskladnený, ešte viac sa urýchlil jeho rozklad. V roku 2000 ho zakúpila istá obchodníčka so starožitnosťami zo Švajčiarska. Tá ho napokon zverila medzinárodnému tímu odborníkov, ktorí pracovali pod záštitou National Geographic Society a nadácie Maecenas Stiftung für antike Kunst. Boli poverení náročnou úlohou obnoviť a rekonštruovať kódex, ktorého časti sa už medzitým rozpadli na malé fragmenty. Tento tím mal tiež určiť vek kódexu, ako aj preložiť a vysvetliť jeho obsah.

Rádiokarbónová metóda datovania preukázala, že kódex pochádza asi z tretieho alebo  štvrtého storočia n. l. Niektorí učenci sa však domnievajú, že koptský text „Judášovho evanjelia“ je prekladom z gréckeho originálu, ktorý pochádzal z oveľa skoršieho obdobia. Teda kedy a za akých okolností bolo „Judášovo evanjelium“ pôvodne napísané?

Prvú zmienku o existencii textu nazývaného „Judášovo evanjelium“ nachádzame v spisoch Irenea, biskupa z Lyonu, ktorý žil koncom druhého storočia n. l. Vo svojom diele známom ako Adversus Haereses (Proti kacírstvam) píše o jednej z mnohých skupín, s ktorej učením nesúhlasil: „Tvrdia, že zradca Judáš celkom poznal tieto veci a on sám, keďže poznal pravdu ako nikto iný, vyplnil tajomstvo zrady. Skrze neho všetky veci na zemi a na nebi boli takto uvrhnuté do zmätku. Vytvorili fiktívnu históriu tohto druhu, ktorú nazvali Judášovo evanjelium.“

Ireneovým zámerom bolo predovšetkým vyvrátiť rôzne učenia gnostických kresťanov, ktorí tvrdili, že im bolo zjavené zvláštne poznanie. Gnosticizmus je súhrnný názov pre mnohé skupiny, ktoré mali svoje vlastné porozumenie a výklad kresťanskej „pravdy“. Gnostici propagovali vysvetlenia založené na svojich spisoch, ktoré sa množili najmä počas druhého storočia n. l.

Takéto gnostické evanjeliá často tvrdili, že poprední Ježišovi apoštoli jeho učenie nepochopili správne a že existuje nejaké tajné učenie, ktoré Ježiš odhalil iba niekoľkým vyvoleným. * Niektorí z gnostikov verili, že materiálny svet je väzením. Preto „boh stvoriteľ“ z Hebrejských Písiem bol podľa nich v skutočnosti nižším bohom, ktorý odporoval rôznym dokonalým bohom. Ten, kto mal pravé „poznanie“, chápal toto „tajomstvo“ a snažil sa oslobodiť zo zajatia svojho tela.

Tento prístup sa odráža aj v „Judášovom evanjeliu“, ktoré sa začína slovami: „Tajné svedectvo zjavenia, o ktorom Ježiš hovoril v rozhovore s Judášom Iškariotským počas ôsmich dní, tri dni predtým ako oslávil Pesach.“

Bol to ten istý kódex, o ktorom písal Ireneus a ktorý sa stáročia považoval za stratený? Marvin Meyer, člen prvotného tímu odborníkov, ktorí analyzovali a prekladali tento kódex, hovorí, že Ireneov „krátky opis celkom dobre zodpovedá tomuto objavenému koptskému rukopisu označenému ako Judášovo evanjelium“.

V „Judášovom evanjeliu“ sa Ježiš pohŕdavo smeje, keď jeho učeníci prejavujú nedostatok správneho pochopenia. Judáš je jediným z dvanástich apoštolov, ktorý naozaj chápe, kto je Ježiš. Preto mu Ježiš dôverne odhaľuje „mystériá kráľovstva“.

Prvotná rekonštrukcia textu, ktorú vykonal tím odborníkov, bola do veľkej miery ovplyvnená Ireneovým opisom tohto evanjelia. V ich preklade Judáš vystupuje ako učeník, ktorého Ježiš uprednostnil pred ostatnými v tom, že mal rozumieť tajomstvám „kráľovstva“ a mal ho „dosiahnuť“. Pomýlení apoštoli mali vybrať náhradu za Judáša, ale on sa potom mal stať „trinástym duchom“, ktorý „prevýši všetkých [ostatných apoštolov]“, lebo Ježiš hovorí: „Ty obetuješ človeka, do ktorého som odetý.“

Komerčne veľmi úspešní autori, ako napríklad Bart Ehrman a Elaine Pagelsová, ktorí sú uznávanými odborníkmi na rané kresťanstvo a gnosticizmus, rýchlo uverejnili svoje vlastné analýzy a komentáre k „Judášovmu evanjeliu“. Tie do veľkej miery súhlasili s prvotnou rekonštrukciou  textu. Krátko nato však ďalší odborníci, napríklad April DeConicková a Birger Pearson, vyjadrili znepokojenie. Tvrdili, že National Geographic Society sa v snahe ponúknuť médiám exkluzívnu správu unáhlila s publikovaním tohto starovekého textu. Poukazovali tiež na to, že nebol dodržaný bežný vedecký postup a text nebol pred publikovaním predložený na analýzu a posúdenie iným odborníkom, keďže sa od tímu vyžadovalo podpísať dohodu o utajení.

Obaja spomínaní odborníci, DeConicková i Pearson, nezávisle od seba prišli k záveru, že niektoré kľúčové časti tohto zlomkovitého kódexu boli nesprávne preložené. Podľa rekonštrukcie textu od DeConickovej Ježiš nazval Judáša „Trinástym démonom“, nie „trinástym duchom“. * Jednoznačne mu tiež povedal, že nevystúpi do „kráľovstva“. A nepovedal mu, že „prevýši“ ostatných učeníkov, ale povedal mu: „Dopadneš horšie ako všetci ostatní. Lebo človeka, do ktorého som odetý, obetuješ ty.“ Podľa DeConickovej je „Judášovo evanjelium“ starovekou gnostickou paródiou, ktorá je výsmechom všetkých apoštolov. DeConicková i Pearson prišli k definitívnemu záveru, že v „Judášovom evanjeliu“ nie je Judáš žiadnym hrdinom.

Či už odborníci, ktorí analyzovali tento rukopis, vnímali Judáša z tohto evanjelia ako hrdinu alebo ako démona, ani jeden z nich netvrdí, že tento dokument obsahuje presné historické údaje. Bart Ehrman vysvetľuje: „Toto evanjelium nenapísal Judáš, ani sa to v ňom netvrdí... Nebolo napísané v čase, keď Judáš žil, a nenapísal ho ani niekto, kto Judáša osobne poznal... Nie je to teda kniha, ktorá by nám poskytovala ďalšie informácie o tom, čo sa naozaj odohralo počas Ježišovho života.“

„Judášovo evanjelium“ je gnostický rukopis, ktorý bol pôvodne napísaný v gréčtine v druhom storočí n. l. Či je tento novoobjavený rukopis totožný s textom, o ktorom sa zmieňoval Ireneus, zostáva vecou akademických debát. Je iba jasným svedectvom o období, v ktorom sa „kresťanstvo“ roztrieštilo na mnoho súperiacich siekt s množstvom protichodných náuk. Teda „Judášovo evanjelium“ neznižuje hodnotu Biblie. V skutočnosti potvrdzuje varovania apoštolov, ako napríklad Pavlovo varovanie zaznamenané v Skutkoch 20:29, 30: „Viem, že po mojom odchode... z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“