„Pane, nauč nás modliť sa.“ (Lukáš 11:1) Túto prosbu predložil Ježišovi jeden z jeho učeníkov. V rámci svojej odpovede Ježiš vyrozprával dve podobenstvá, z ktorých sa dozvedáme, ako sa máme modliť, aby nás Boh vypočul. Ak ste sa už niekedy zamýšľali nad tým, či Boh vypočúva vaše modlitby, určite vás bude zaujímať, čo o tom povedal Ježiš. (Prečítajte si Lukáša 11:5–13.)

Prvé podobenstvo zameriava našu pozornosť na toho, kto sa modlí. (Lukáš 11:5–8) V tomto príbehu prichádza k istému mužovi uprostred noci hosť, ale on nemá doma nič, čím by ho pohostil. Situácia je v jeho očiach taká naliehavá, že napriek pokročilej hodine ide za svojím priateľom, aby si od neho požičal nejaký chlieb. Spočiatku jeho priateľ nie je ochotný vstať, lebo jeho rodina už tvrdo spí. Ale hostiteľ sa nedá odbiť a s vytrvalosťou nalieha na svojho priateľa, kým nevstane a nedá mu to, o čo žiada. *

Čo sa z tohto podobenstva môžeme naučiť o modlitbe? Ježiš nám hovorí, že by sme mali byť vytrvalí — mali by sme stále prosiť, hľadať a klopať. (Lukáš 11:9, 10) Chcel tým azda naznačiť, že keď sa modlíme, akoby sme, obrazne povedané, klopali pri dverách neochotného Boha? Nie. Myšlienka, ktorú chcel Ježiš zdôrazniť, je tá, že na rozdiel od muža z podobenstva, ktorý sa zdráhal pomôcť svojmu priateľovi, Boh túži splniť správne prosby tých, ktorí sa k nemu modlia vo viere. Takáto viera sa prejavuje tým, že sme vytrvalí. Keď o niečo prosíme opakovane, dávame najavo, že to, o čo žiadame, naozaj potrebujeme a že skutočne veríme, že nám to Boh môže dať — ak je to v súlade s jeho vôľou. (Marek 11:24; 1. Jána 5:14)

Druhé podobenstvo je zamerané na Jehovu, toho, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Ježiš kladie otázku: „Je medzi vami taký otec, ktorý by synovi, ak ho prosí o rybu, podal hada namiesto ryby? Alebo ak poprosí o vajce, podá mu škorpióna?“ Odpoveď je jasná: Žiadny starostlivý otec by nedal svojim deťom niečo, čo by im mohlo uškodiť. Potom Ježiš toto prirovnanie vysvetlil: Ak nedokonalí ľudskí otcovia dávajú „dobré dary“ svojim deťom, „o čo viac dá Otec z neba svätého ducha“ — ten najlepší zo všetkých darov — svojim pozemským deťom, ktoré ho oň prosia! * (Lukáš 11:11–13; Matúš 7:11)

Čo sa z tohto podobenstva učíme o Jehovovi? Ježiš nám predstavuje Jehovu ako starostlivého Otca, ktorý ochotne a rád reaguje na potreby svojich detí. Jeho služobníci sa preto môžu naňho bez zábran obrátiť s čímkoľvek, čo majú na srdci. A keďže vedia, že chce pre nich vždy to najlepšie, ochotne prijmú jeho odpoveď na svoju prosbu, aj keď jeho odpoveď nie je taká, akú očakávali. *