NOACH si narovnáva chrbát a naťahuje boľavé svaly. Predstavte si, ako sedí na širokom drevenom tráme, na chvíľočku oddychuje od práce a hľadí na obrovskú konštrukciu korábu. Vo vzduchu cítiť prenikavý pach horúcej smoly. Zvuky nástrojov na opracovávanie dreva sa rozliehajú po okolí. Z miesta, kde sedí, má výhľad na svojich synov, ktorí usilovne pracujú na rôznych častiach rozostavaného korábu. Jeho synovia, jeho nevesty i jeho milovaná manželka sa s ním už desaťročia lopotia na tomto ohromnom diele. Už majú kus práce za sebou, ale hodný kus ich ešte len čaká!

Okolie považovalo Noacha a jeho rodinu za bláznov. Čím boli obrysy korábu zreteľnejšie, tým viac sa ľudia vysmievali už len myšlienke, že príde potopa a zaplaví celú zem. Predstava, že by mohla prísť pohroma, pred ktorou ich Noach vytrvalo varoval, sa im zdala smiešna, priam absurdná! Nedokázali pochopiť, ako môže niekto takto zbytočne márniť svoj život — a nielen svoj, ale aj život svojej rodiny. No Jehova, Boh, ktorého Noach uctieval, videl tohto muža v úplne inom svetle.

Božie Slovo hovorí: „Noach [Noe, Katolícky preklad] chodil s pravým Bohom.“ (1. Mojžišova 6:9) Ako? Nie tak, že by Boh chodil po zemi ani že by Noach nejakým spôsobom vystúpil do neba. Noach poslúchal svojho Boha tak verne a tak vrúcne ho miloval, že to bolo, akoby kráčal životom spolu s Jehovom ako s priateľom. Po viac než dvetisíc rokoch bolo do Biblie o Noachovi zapísané: „[Svojou] vierou odsúdil svet.“ (Hebrejom 11:7) V akom zmysle? A čo sa dnes môžeme naučiť z jeho viery?

Noach vyrastal vo svete, ktorý rýchlo spel od zlého k horšiemu. Situácia bola zlá už v dňoch Noachovho praotca Enocha, ďalšieho spravodlivého muža, ktorý chodil s Bohom. Enoch predpovedal, že na svet bezbožných ľudí príde deň súdu. Teraz, za Noachových dní, bol morálny stav ľudstva ešte horší. Z Jehovovho pohľadu bola zem skazená, lebo bola naplnená násilím. (1. Mojžišova 5:22; 6:11; Júda 14, 15) Čo spôsobilo, že sa situácia na zemi tak zhoršila?

Medzi Božími duchovnými synmi, anjelmi, sa odohrala hrozná tragédia. Jeden z nich sa už predtým vzbúril proti Jehovovi a stal sa Satanom Diablom, keď ohovoril Boha a zviedol Adama a Evu k hriechu. V Noachových dňoch sa proti Jehovovej spravodlivej vláde začali búriť aj ďalší anjeli. Opustili svoje miesto, ktoré im Boh určil v nebi, prišli na zem, zobrali na seba ľudskú podobu a vzali si za manželky krásne ženy. Títo pyšní, sebeckí vzbúrenci spomedzi anjelov mali na ľudský rod zhubný vplyv. (1. Mojžišova 3:1–5; 6:1, 2; Júda 6, 7)

Okrem toho, z neprirodzených zväzkov medzi zhmotnenými anjelmi a ženami sa rodili neobyčajne veľkí a silní hybridní potomkovia. Biblia ich nazýva Nefilim, čo doslovne znamená „zrážači“ alebo „tí, ktorí spôsobujú, aby iní padli“. Títo krutí násilníci ešte viac prispeli k tomu, že svet bol presiaknutý surovosťou a bezbožnosťou. Nečudo, že Stvoriteľ zhodnotil vtedajšiu situáciu takto: „Zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a... každý sklon  myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý.“ Jehova sa rozhodol, že o 120 rokov zmetie z povrchu zeme celú tú skazenú spoločnosť. (1. Mojžišova 6:3–5)

Predstavte si, aké to muselo byť náročné, vychovávať v takomto svete deti! Ale Noachovi sa to podarilo. Našiel si dobrú manželku, s ktorou mal ako vyše 500-ročný troch synov — Sema, Chama a Jafeta. * Spoločne museli svojich troch chlapcov chrániť pred všetkými tými skazonosnými vplyvmi, ktoré na nich z každej strany útočili. Malí chlapci majú sklon nadšene obdivovať „mocných“ a „preslávených mužov“ — a presne takými Nefilim boli. Noach a jeho manželka asi nemohli svoje deti uchrániť pred každou správou o údajných hrdinských činoch týchto obrov, ale mohli im vštepovať pôsobivé pravdy o Bohu Jehovovi, ktorý nenávidí všetko zlo. Museli im pomôcť pochopiť, že Jehovu bolí srdce, keď vidí svet plný násilia a vzbury. (1. Mojžišova 6:6)

Dnešní rodičia zrejme chápu, čo prežíval Noach a jeho manželka. Aj súčasný svet je zamorený násilím a duchom vzbury. A takýmito vecami je presiaknutá dokonca aj zábava určená deťom. Múdri rodičia sa zo všetkých síl snažia pôsobiť proti takýmto vplyvom, a preto učia svoje deti o Jehovovi, Bohu pokoja, ktorý jedného dňa skoncuje so všetkým násilím. (Žalm 11:5; 37:10, 11) A môžu v tom byť úspešní! Noach a jeho manželka v tom boli úspešní. Z ich synov vyrástli spravodliví muži a oženili sa so ženami, ktoré boli takisto ochotné dávať pravého Boha Jehovu na prvé miesto vo svojom živote.

Jedného dňa sa Noachov život navždy zmenil. Jehova prehovoril k svojmu milovanému služobníkovi a povedal mu o svojom zámere priviesť skazu na vtedajší svet. Prikázal mu: „Urob si koráb z dreva živicového stromu.“ (1. Mojžišova 6:14)

Koráb nebola loď, ako sa niektorí domnievajú. Nemal provu ani kormu, kýl ani kormidlo, ani žiadne zaoblené tvary. Bola to v podstate obrovská debna. Jehova udal Noachovi presné rozmery korábu i niektoré detaily, ako má vyzerať, a dal mu pokyn, že ho má zvnútra i zvonku natrieť smolou. A povedal mu aj prečo: „Privádzam potopu vôd na zem... Všetko, čo je na zemi, skoná.“ Noach však dostal tento príkaz: „Vojdeš do korábu ty a tvoji synovia a tvoja manželka a manželky tvojich synov s tebou.“ Mal so sebou vziať aj zástupcov každého druhu zvierat. Prežiť prichádzajúcu potopu mali len tí, ktorí budú vnútri korábu! (1. Mojžišova 6:17–20)

Noach mal pred sebou priam gigantickú úlohu. Koráb, ktorý mal postaviť, mal byť dlhý až 133 metrov, široký 22 metrov a vysoký 13 metrov! Bol oveľa väčší než tie najväčšie drevené námorné lode, aké boli kedy postavené. Ako Noach zareagoval na toto poverenie? Pokúšal sa z neho vykrútiť, sťažoval sa, aké je to náročné, alebo sa snažil pozmeniť niektoré detaily, aby si uľahčil prácu?  Biblia odpovedá: „Noach... urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ (1. Mojžišova 6:22)

Práce na korábe trvali niekoľko desaťročí, možno 40 až 50 rokov. Bolo treba zoťať stromy, privliecť brvná na stavenisko, otesať ich a pospájať. Koráb mal mať tri podlažia alebo paluby, viacero oddelení a naboku dvere. Pozdĺž hornej časti mal mať zjavne okná. A strecha mala mať zrejme štít s miernym sklonom, aby po nej mohla stekať voda. (1. Mojžišova 6:14–16)

Ako roky plynuli a koráb dostával svoj tvar, Noach bol určite veľmi rád, že mal podporu svojej rodiny. Bolo tu totiž niečo, čo mohlo byť ešte náročnejšie než samotná stavba korábu. Biblia nám hovorí, že Noach bol „zvestovateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Noach sa odvážne ujímal vedenia v snahe varovať tú skazenú, bezbožnú spoločnosť ľudí, že na nich prichádza zničenie. Ako ľudia reagovali na toto varovanie? Ježiš Kristus o nich povedal: „Nevšimli si.“ Podľa jeho slov boli natoľko zamestnaní bežnými činnosťami života — jedením, pitím a vstupovaním do manželstva —, že Noachovmu varovaniu nevenovali žiadnu pozornosť. (Matúš 24:37–39) Bezpochyby sa jemu a jeho rodine mnohí vysmievali. Niektorí sa im možno dokonca vyhrážali a prudko im odporovali.

Noacha a jeho rodinu to však nezastavilo. Hoci svet sa im snažil dokázať, že to, čomu podriaďujú celý svoj život — teda stavba korábu —, je v skutočnosti niečo márne a nezmyselné, ďalej si verne plnili svoju úlohu. Kresťanské rodiny si dnes môžu vziať z príkladu viery Noacha a jeho rodiny veľké poučenie. Aj my žijeme v období, ktoré Biblia označuje ako „posledné dni“ tohto svetového systému. (2. Timotejovi 3:1) Ježiš povedal, že naša doba bude presne taká ako tá, počas ktorej Noach staval koráb. Keď ľudia vo svete reagujú na posolstvo o Božom Kráľovstve s ľahostajnosťou, posmechom či prenasledovaním, kresťania si môžu spomenúť na Noacha. Nie sú prví, ktorí sa stretávajú s takýmito ťažkosťami.

Ako ubiehali desaťročia, koráb postupne nadobúdal svoju konečnú podobu. Keď mal Noach takmer 600 rokov, musel sa vyrovnávať so stratou svojich blízkych. Zomrel jeho otec Lámech. * O päť rokov zomrel aj Noachov starý otec a Lámechov otec Matuzalem. Jeho smrťou sa skončil najdlhší ľudský život, o ktorom sa zmieňuje Biblia — dožil sa 969 rokov. (1. Mojžišova 5:27) Život oboch týchto mužov, Lámecha aj Matuzalema, sa prelínal so životom prvého človeka Adama.

V tom istom roku dostal patriarcha Noach od Boha Jehovu nový pokyn: „Vojdi ty a celá tvoja domácnosť do korábu.“ Boh mu tiež povedal, aby do korábu vzal všetky druhy zvierat — z čistých zvierat, ktoré boli vhodné na obete, po sedem a z ostatných po dve. (1. Mojžišova 7:1–3)

Musel to byť nezabudnuteľný pohľad! Spoza horizontu prúdia do korábu stovky zvierat v závratnej rozmanitosti tvarov, veľkostí a pováh — niektoré kráčajú, iné letia, ďalšie sa plazia či kníšu. Ale nemusíme si predstavovať, ako sa úbohý Noach pokúša všetky tie divé zvieratá vohnať alebo nejako vlákať do uzavretého priestoru korábu. Správa hovorí, že zvieratá „vošli... k Noachovi do korábu“. (1. Mojžišova 7:9)

No niektorí ľudia možno pochybujú: „Ako bolo možné, že všetky tie zvieratá prišli k Noachovi?  A ako mohli spolu pokojne nažívať v takom obmedzenom priestore?“ Zamyslite sa: Naozaj nie je v moci Stvoriteľa vesmíru ovládnuť zvieratá, ktoré vytvoril, a spôsobiť, aby boli krotké a poddajné? Veď Boh Jehova rozdelil Červené more a spôsobil, že sa zastavilo slnko. Nedokázal by teda uskutočniť to všetko, čo je opísané v správe o Noachovi? Samozrejme, že áno! A aj to urobil.

Je pravda, že Boh sa mohol rozhodnúť zachrániť zvieratá nejakým iným spôsobom. On však múdro vybral spôsob, ktorý nám pripomína, že pôvodne zveril starostlivosť o všetko živé na zemi do rúk ľudí. (1. Mojžišova 1:28) A tak mnohí rodičia dnes využívajú príbeh o Noachovi, aby svoje deti naučili, že pre Jehovu, Stvoriteľa všetkého, sú cenní nielen ľudia, ale aj zvieratá.

Jehova povedal Noachovi, že potopa príde o sedem dní. Pre Noachovu rodinu to muselo byť rušné obdobie. Predstavte si, akú to dalo prácu, usporiadane umiestniť do korábu všetky tie zvieratá a zásoby potravy a poprinášať doň svoje osobné veci. Noachovej manželke i manželkám Sema, Chama a Jafeta možno zvlášť záležalo na tom, aby v korábe vytvorili vhodné miesto na bývanie.

A čo robili ľudia okolo nich? Stále si nevšímali — a to aj napriek všetkým tým dôkazom, že Jehova žehná Noacha a jeho úsilie. Nemohli si predsa nevšimnúť to množstvo zvierat smerujúcich ku korábu! Ale mala by nás ich ľahostajnosť prekvapovať? Ani dnes si ľudia nevšímajú do očí bijúce dôkazy, že v súčasnosti žijeme v posledných dňoch tohto svetového systému. A ako predpovedal apoštol Peter, sú tu posmievači, ktorí sa vysmievajú tým, ktorí dbajú na Božie varovanie. (2. Petra 3:3–6) Podobne sa ľudia určite vysmievali Noachovi a jeho rodine.

Kedy ich posmech utíchol? Správa nám hovorí, že len čo Noach voviedol celú rodinu a zvieratá do korábu, „Jehova za ním zavrel dvere“. Ak tento Boží skutok videli niektorí z tých, ktorí sa im posmievali, nepochybne ich to umlčalo. A ak ani to nie, tak dážď určite áno — pretože sa skutočne spustil! A voda sa liala a liala a liala — a zaplavovala zem, presne tak ako to povedal Jehova. (1. Mojžišova 7:16–21)

Mal Jehova radosť zo smrti týchto zlých ľudí? Nie! (Ezechiel 33:11) Práve naopak, dal im množstvo príležitostí, aby sa zmenili a robili to, čo je správne. Ale mohli sa zmeniť? Noachov život dáva jednoznačnú odpoveď. Tým, že Noach chodil s Jehovom a vo všetkom ho poslúchal, dokázal, že potopu bolo možné prežiť. V tomto zmysle svojou vierou odsúdil vtedajší svet; jasne odhalil skazenosť svojej generácie. Svojou vierou zachránil seba i svoju rodinu. Ak budete jeho vieru napodobňovať, aj vy môžete zachrániť seba i svojich blízkych. Rovnako ako Noach, aj vy môžete chodiť s Bohom Jehovom, kráčať s ním životom ako so svojím priateľom. A toto priateľstvo môže pretrvať navždy!