Nevlastné rodiny sa musia vyrovnávať s osobitnými a často veľmi náročnými vzťahmi s ostatnými, ktorí nie sú členmi ich domácnosti. * Väčšina nevlastných rodičov musí napríklad prichádzať do kontaktu s vlastným rodičom dieťaťa, aby vyriešili také otázky, ako je trávenie času s dieťaťom, jeho výchova alebo finančný príspevok na dieťa. A pre priateľov a príbuzných môže byť ťažké zvyknúť si na nových členov rodiny. Zamyslite sa, ako môžu vašej rodine pomôcť rady z Biblie pri riešení takýchto problémov.

Judith z Namíbie hovorí: „Matka mojich nevlastných detí im raz povedala, že som len otcova nová žena, a že keď budeme mať spolu nejaké deti, nebudú to ich súrodenci. Jej slová ma zranili, pretože svoje nevlastné deti milujem tak, akoby boli moje vlastné.“

Odborníci sa zhodujú v tom, že vzťah s rodičom, ktorý nie je súčasťou novej rodiny, môže byť v nevlastnej rodine zdrojom vážnych problémov  a rozporov. Najnáročnejšie sú často vzťahy medzi vlastnou a nevlastnou matkou. Čo môže v takejto situácii pomôcť?

Kľúč k úspechu: Stanovte rozumné hranice. Ak sa budete snažiť zabrániť druhému rodičovi, aby sa stýkal so svojím dieťaťom, dieťa tým môže citovo trpieť. * Rodič dieťaťa — ten, ktorý „spôsobil [jeho] narodenie“ — má v jeho živote jedinečné miesto. (Príslovia 23:22, 25) Ak však svojmu bývalému partnerovi umožníte príliš zasahovať do života vašej rodiny, môže to vášho terajšieho manželského partnera frustrovať či dokonca dráždiť. Usilujte sa v tom nájsť vyrovnanosť — stanovte rozumné hranice, aby ste chránili svoje manželstvo, a zároveň buďte v čo najväčšej možnej miere ústretoví voči druhému rodičovi dieťaťa.

NÁVRHY PRE VLASTNÝCH RODIČOV

• Keď sa rozprávate so svojím bývalým manželským partnerom, hovorte hlavne o deťoch a inými záležitosťami sa zaoberajte čo najmenej. Môžete ho napríklad taktne požiadať, aby si pokiaľ možno naplánoval na telefonovanie deťom konkrétny čas cez deň. Ak im bude pravidelne volať v tomto čase, bude to lepšie, než keby volal neplánovane alebo neskoro večer.

• Ak dieťa nebolo zverené do starostlivosti vám, môžete s ním udržiavať pravidelný kontakt cez telefón, listami, esemeskami či e-mailom. (5. Mojžišova 6:6, 7) Niektorí využívajú aj videohovory. Ak budete s dieťaťom pravidelne v kontakte, môžete lepšie pochopiť jeho potreby a problémy a lepšie naň vplývať — lepšie, než si možno myslíte.

NÁVRHY PRE NEVLASTNÉ MATKY

• Prejavte súcit matke vášho nevlastného dieťaťa a dajte jej jasne najavo, že sa nesnažíte nahradiť ju. (1. Petra 3:8) Pravidelne ju informujte, ako sa darí jej dieťaťu, a zamerajte sa hlavne na pozitívne veci. (Príslovia 16:24) Pýtajte si od nej rady, a keď vám nejakú dá, poďakujte jej.

• Obmedzte prejavy lásky voči dieťaťu v prítomnosti jeho matky. Beverly zo Spojených štátov hovorí: „Moje nevlastné deti ma chceli volať mama. Dohodli sme sa, že ma tak môžu oslovovať doma, ale nie pred Jane, ich vlastnou mamou, ani pred jej rodinou. Odvtedy sme s Jane vychádzali lepšie. Dokonca sme neskôr spolupracovali, keď deti mali nejaké školské vystúpenie alebo výlet.“

NÁVRHY NA ZLEPŠENIE VZŤAHOV MEDZI VLASTNÝMI A NEVLASTNÝMI RODIČMI

• Nikdy nehovorte negatívne o rodičovi alebo nevlastnom rodičovi, ktorý nie je prítomný, ak to môžu započuť deti. Je ľahké skĺznuť k takejto reči, ale pre deti je to veľmi skľučujúce. Okrem toho, nikdy neviete, ako a kedy vaše slová zopakujú. (Kazateľ 10:20) Ak vám dieťa povie, že druhý rodič alebo nevlastný rodič vás ohováral, zamerajte sa na pocity dieťaťa. Môžete povedať niečo ako: „Mrzí ma, že si si to musel vypočuť. Tvoja mama je na  mňa nahnevaná a v hneve niekedy ľudia povedia veci, ktoré nie sú láskavé.“

• Snažte sa pri výchove detí držať rovnakých pravidiel a metód ako druhá strana. Ak to nie je možné, vysvetlite dieťaťu, prečo je to u vás inak, ale neznevažujte pritom druhého rodiča. Predstavte si takúto situáciu:

  Nevlastná matka: Andrej, prosím ťa, zaves si ten mokrý uterák.

  Andrej: U mamy ich nechávame na zemi a zavesí ich ona.

  Nevlastná matka (nahnevane): No jasné, ona ťa učí lenivosti.

  Nebola by vhodnejšia takáto odpoveď?

  Nevlastná matka (pokojne): Aha. Ale u nás si ho musí každý zavesiť sám.

• Neplánujte deťom program v čase, keď majú ísť k druhému rodičovi. (Matúš 7:12) Ak sa tomu nedá vyhnúť, poproste druhého rodiča o dovolenie, a to ešte skôr ako o plánovanej činnosti poviete deťom.

Kniha o problémoch v nevlastných rodinách (Step Wars) cituje istú ženu, ktorá sa sťažovala na to, že jej manžel má sklon byť vždy na strane svojich dospelých detí a odmieta uznať, že sa k nej správajú nepekne. „Hrozne ma to vytáča,“ hovorí. Čo môžete robiť, aby vzťahy s dospelými deťmi nezničili vaše manželstvo?

Kľúč k úspechu: Prejavujte empatiu. Biblia radí: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ (1. Korinťanom 10:24) Snažte sa pochopiť pocity toho druhého a vžiť sa do jeho situácie. Dospelé nevlastné deti sa možno boja, že stratia lásku svojho vlastného rodiča. Alebo môžu mať pocit, že ak prijmú nevlastného rodiča, prejavia nelojálnosť voči pôvodnej rodine. A rodičia sa môžu obávať, že ak dajú najavo nesúhlas so správaním svojich detí, pohnevajú si ich.

Nesnažte sa svoje nevlastné deti nútiť, aby sa s vami spriatelili. Umožnite, aby sa vaše priateľstvo rozvinulo prirodzene. Je predsa nerozumné pokúšať sa niekoho prinútiť, aby iného úprimne miloval. (Šalamúnova pieseň 8:4) A tak pokiaľ ide o to, nakoľko blízky vzťah si s nevlastnými deťmi vytvoríte, snažte sa byť rozumní a nemať nerealistické očakávania.

Nemusíte hovoriť všetko, čo si myslíte alebo čo cítite, aj keď sa k vám nevlastné deti správajú neláskavo. (Príslovia 29:11) Vo chvíľach, keď je pre vás zvlášť ťažké ovládať svoj jazyk, modlite sa ako izraelský kráľ Dávid: „Postav stráž, ó, Jehova, mojim ústam, postav hliadku pred dvere mojich rtov.“ (Žalm 141:3)

Ak sa rozhodnete bývať v dome, kde deti vyrastali, možno vás prekvapí, aké puto ich k nemu stále viaže. Snažte sa robiť v dome čo najmenej  zmien, hlavne v ich bývalých detských izbách. A možno by ste mohli zvážiť, či sa radšej nepresťahujete niekde inde.

Marion z Kanady hovorí: „Moji rodičia často dávali darčeky môjmu synovi, ale manželovým deťom nie. Snažili sme sa to deťom vynahradiť, ale niekedy sme si to jednoducho nemohli dovoliť.“

Kľúč k úspechu: Dajte svoju novú rodinu na prvé miesto. Povedzte svojim príbuzným a priateľom, že je vašou povinnosťou starať sa o svoju novú rodinu. (1. Timotejovi 5:8) Hoci od nich nemôžete očakávať, že si nových členov vašej rodiny okamžite obľúbia, môžete ich požiadať, aby boli voči nim taktní a nestranní. Vysvetlite im, ako veľmi deti zraňuje, keď ich prehliadajú.

Umožnite rodičom svojho bývalého partnera, aby mali aj naďalej miesto v živote svojich vnúčat. Susan z Anglicka rozpráva: „Rok a pol po manželovej smrti som sa znova vydala, ale pre jeho rodičov bolo ťažké zmieriť sa s tým. Zlepšilo sa to, keď sme pracovali na tom, aby mali s vnúčatami pravidelný kontakt a aby im deti volali, a vždy sme im za ich podporu ďakovali.“

Vzťahy s príbuznými a priateľmi môžu vo vašej nevlastnej rodine vytvárať napätie. Keď však uplatníte biblické rady, vaša rodina môže zažiť požehnanie, ktoré sľubuje Biblia: „Múdrosťou sa vybuduje domácnosť a dokáže sa ako pevne založená rozlišovacou schopnosťou.“ (Príslovia 24:3)