JONATHAN, Američan kórejského pôvodu, bol v detstve obeťou rasových predsudkov. Keď dospel, túžil nájsť miesto, kde by ho ľudia neposudzovali na základe jeho rasy či vzhľadu. Nakoniec sa stal lekárom v jednom meste na severe Aljašky, kde väčšina jeho pacientov mala podobné črty ako on sám. Dúfal, že v tejto mrazivej krajine unikne ešte mrazivejšiemu chladu predsudkov.

Jeho nádeje sa však rozplynuli, keď ošetroval jednu 25-ročnú ženu, ktorá upadla do kómy. Keď sa prebrala a zbadala Jonathanovu tvár, precedila cez zuby posmešok okorenený nadávkou, ktorá prezradila, ako veľmi vo svojom vnútri pohŕda Kórejčanmi. Jonathan si bolestne uvedomil, že napriek všetkému úsiliu, ktoré vynaložil, keď sa presťahoval a snažil zapadnúť do nového prostredia, nedokázal uniknúť tvrdej realite predsudkov.

Jonathanova skúsenosť odhaľuje smutnú skutočnosť — na celej zemi sa nenájde miesto, kde by predsudky neboli. Zdá sa, že všade, kde sú ľudia, sú aj predsudky.

 Napriek tomu, že predsudky sú také bežné, väčšina ľudí ich odsudzuje. Nie je to paradox? Ako je možné, že niečo také odsudzované je zároveň také rozšírené? Je zjavné, že mnohí, ktorí predsudky odsudzujú, si neuvedomujú, že aj oni sami ich majú. Preto je dobré, keď si každý z nás položí otázku: Nemohlo by to platiť aj o mne? Ako môžeme zistiť, či to nie je aj náš problém?

Či už si to uvedomujeme, alebo nie, zistiť, či v srdci prechovávame predsudky, vôbec nie je ľahké. Biblia vysvetľuje, prečo je to tak. Čítame v nej: „Klamlivejšie ako čokoľvek iné je srdce.“ (Jeremiáš 17:9, Preklad A. Boteka) Preto je tu riziko, že by sme mohli žiť v klamlivej predstave, že sme tolerantní ku všetkým. Alebo si svoj postoj možno ospravedlňujeme tým, že máme opodstatnené dôvody pozerať sa na určité skupiny ľudí negatívne.

Skúsme si ukázať, prečo je také ťažké zistiť, či vo svojom vnútri neprechovávame skryté predsudky. Predstavte si nasledujúcu situáciu: V noci sami kráčate tmavou ulicou. Oproti vám idú dvaja neznámi mladí muži. Vyzerajú silní a zdá sa, že jeden z nich má niečo v ruke.

Dospejete k záveru, že títo mladí muži predstavujú nebezpečenstvo? Samozrejme, vaše skúsenosti z minulosti vás môžu viesť k tomu, aby ste boli opatrní, ale budete viac v strehu, ak vidíte, že patria k určitej etnickej skupine? Odpoveď môže veľa prezradiť. Môže odhaliť, či sa vo vašom srdci už do určitej miery nezačali zakoreňovať predsudky.

Ak sme k sebe čestní, musíme uznať, že hlboko vnútri každý z nás vo väčšej či menšej miere nejaké predsudky má. Aj samotná Biblia sa zmieňuje o jednom bežnom predsudku, keď hovorí, že ľudia majú sklon posudzovať druhých podľa zovňajšku. (1. Samuelova 16:7, Ekumenický preklad) Keďže všetci bojujeme s týmto ľudským sklonom, ktorý má často tragické následky, vzniká otázka, či je nejaká nádej, že vo svojom osobnom boji s predsudkami môžeme byť úspešní. A príde raz čas, keď budú predsudky vecou minulosti na celom svete?