V Betánii, malej dedinke ležiacej asi tri kilometre od Jeruzalema, sa niekoľko týždňov pred Ježišovou smrťou stala smutná udalosť. (Ján 11:18) Jeden z Ježišových blízkych priateľov, Lazar, náhle vážne ochorel a zomrel.

Keď sa Ježiš dopočul túto správu, svojim učeníkom povedal, že Lazar si šiel odpočinúť a že ide do Betánie, aby ho zobudil. (Ján 11:11) Učeníci však jeho slová nepochopili, a preto im priamo povedal: „Lazar zomrel.“ (Ján 11:14)

Ježiš prišiel do Betánie štyri dni po pohrebe a šiel utešiť Lazarove sestry, Martu a Máriu. Marta mu povedala: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ (Ján 11:17, 21) Ježiš jej na to odpovedal: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ján 11:25)

Aby Ježiš dokázal, že jeho slová nie sú len prázdnym sľubom, prišiel k hrobke a zvolal: „Lazar, poď von!“ (Ján 11:43) Na prekvapenie všetkých, ktorí tam boli, Lazar naozaj vyšiel von.

Ježiš už predtým vzkriesil najmenej dvoch ľudí. Jedným z nich bola Jairova dcéra. Krátko predtým, ako ju vzkriesil, tiež povedal, že spí. (Lukáš 8:52)

Všimnite si, že v oboch prípadoch Ježiš prirovnal smrť k spánku. To je výstižné prirovnanie. Prečo to môžeme povedať? Keď človek spí, nič si neuvedomuje a necíti žiadnu bolesť. (Kazateľ 9:5; pozri rámček  „Smrť je ako hlboký spánok“.) Dielo Encyclopedia of Religion and Ethics (Encyklopédia náboženstva a etiky) uvádza: „Ježišovi nasledovníci vnímali smrť ako spánok a hrob  ako miesto odpočinku... pre tých, ktorí zomreli vo viere.“ * Z toho je zrejmé, že Ježišovi raní učeníci jasne chápali pravú podstatu smrti.

Je utešujúce vedieť, že mŕtvi spia v hrobe a že netrpia. Smrť tým stráca svoju tajuplnosť a nemusí nám naháňať panický strach.

Hoci si radi v noci oddýchneme, kto z nás by chcel spať naveky? Existuje nejaká nádej, že tí, ktorí spia v smrti, sa raz „prebudia“ — tak ako Lazar a Jairova dcéra?

Aj patriarcha Jób si kládol túto otázku, keď cítil blízkosť smrti. Povedal: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ (Jób 14:14)

Jób poznal odpoveď na túto otázku. V modlitbe k Všemohúcemu Bohu povedal: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:15) Jób si bol istý, že Jehova túži vzkriesiť svojich verných služobníkov, a preto jedného dňa vzkriesi aj jeho. Bolo to len Jóbovo túžobné želanie? Rozhodne nie!

Vzkriesenia, ktoré Ježiš vykonal, sú jasným dôkazom toho, že Boh dal Ježišovi moc nad smrťou. Z Biblie sa dozvedáme, že Ježiš dostal „kľúče od smrti“. (Zjavenie 1:18, Katolícky preklad) Tak ako bol na jeho pokyn odvalený kameň na Lazarovej hrobke, bude na jeho pokyn odomknutá brána smrti.

Sľub o vzkriesení sa v Biblii nachádza na mnohých miestach. Napríklad prorok Daniel dostal od anjela toto uistenie: „Budeš odpočívať, ale vstaneš k svojmu údelu na konci dní.“ (Daniel 12:13) Saducejom, židovským vodcom, ktorí neverili vo vzkriesenie, Ježiš povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písma, ani Božiu moc.“ (Matúš 22:23, 29) A apoštol Pavol vyhlásil: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ (Skutky 24:15)

Kedy nastane „vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“? Danielovi anjel povedal, že vstane „na konci dní“. A aj Lazarova sestra Marta verila tomu, že jej brat „vstane pri vzkriesení v posledný deň“. (Ján 11:24)

Biblia spája „posledný deň“ s Kristovou tisícročnou vládou. Pavol o Kristovi napísal: „Musí vládnuť ako kráľ, dokiaľ mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy. Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ (1. Korinťanom 15:25, 26) To je silný dôvod, prečo sa modliť o príchod Božieho Kráľovstva a o to, aby sa na zemi diala Božia vôľa. *

Jób bol presvedčený, že je Božou vôľou vzkriesiť mŕtvych. Keď ten deň nastane, smrť bude zničená. Potom už bude každému jasné, že smrť nie je definitívny koniec!