Biblia hovorí, že aloa sa používala ako voňavka na odevy a postele. (Žalm 45:8; Príslovia 7:17; Šalamúnova pieseň 4:14) Táto aloa pravdepodobne pochádzala zo stromu Aquilaria malaccensis. Keď sa drevo tohto stromu rozkladá, vylučuje vonný olej a živicu. V biblických časoch sa toto drevo mlelo na prášok, ktorý sa potom predával ako „aloa“.

V Biblii sú stany Izraela prirovnané k rastlinám „aloy, ktoré zasadil Jehova“. (4. Mojžišova 24:5, 6) Môže to byť preto, lebo strom, z ktorého sa získavala aloa, má košatú korunu a môže dosahovať výšku až 30 metrov. Aj keď tento strom už v Izraeli nerastie, jeden biblický slovník (A Dictionary of the Bible) uvádza: „Hoci teraz tento a iné stromy nie sú v [tej oblasti] známe, nič nebráni myšlienke, že v tom čase sa v údolí Jordánu, ktoré bolo bohaté a husto obývané, pestovali.“

Podľa Božieho Zákona mali byť všetky obete, ktoré boli prinášané v chráme, tej najlepšej kvality. Boh by neprijal ako obeť niečo, čo by malo nejakú chybu. (2. Mojžišova 23:19; 3. Mojžišova 22:21–24) Podľa Filóna, židovského historika z prvého storočia n. l., kňazi v tom čase prezerali zvieratá „od hlavy po päty“, aby sa uistili, že sú v každom ohľade zdravé a „bez akejkoľvek poškvrny alebo chyby“.

Učenec E. P. Sanders uvádza, že chrámoví úradníci pravdepodobne „oprávňovali spoľahlivých predajcov obetných zvierat predávať iba zvieratá a vtáky, ktoré predtým skontroloval nejaký kňaz. Takýto predajca musel dať kupujúcemu nejaký doklad o tom, že obeť je bezchybná.“

V roku 2011 archeológovia našli v blízkosti chrámu práve takýto doklad alebo potvrdenku — hlinenú pečať veľkosti mince datovanú do obdobia medzi prvým storočím pred n. l. a rokom 70 n. l. Je na nej dvojslovný nápis v aramejčine, ktorý bol preložený ako „Bohu čisté“. Predpokladá sa, že chrámoví úradníci takouto potvrdenkou označovali produkty určené na rituálne použitie alebo zvieratá, ktoré mali byť obetované.