ZÁSTANCOVIA medzináboženského dialógu majú však úplne iný názor. Napríklad Eboo Patel, zakladateľ istej mládežníckej organizácie pre náboženskú spoluprácu, sa vyjadril: „Ukážte mi náboženstvo, ktoré nepodnecuje k súcitu... ktoré sa nezaujíma o ochranu životného prostredia... ktoré nepovzbudzuje k pohostinnosti.“

Je pravda, že buddhisti, katolíci, protestanti, hinduisti, moslimovia a mnohí ďalší z času na čas spoja sily v boji proti chudobe, v kampaniach za ľudské práva, v snahe zakázať používanie pozemných mín alebo upriamiť pozornosť na problémy životného prostredia. Organizujú medzináboženské stretnutia, ktorých cieľom je hľadanie vzájomného porozumenia a spolupráce. Na oslavu rôznorodosti pália sviečky, organizujú festivaly, spoločne sa modlia, spievajú a podobne.

Je snaha o vzájomné zblíženie náboženstiev správnou cestou k vyriešeniu medzináboženských konfliktov? Je to spôsob, akým chce Boh vytvoriť lepší svet?

Jedna z najväčších organizácií, ktorá sa angažuje za medzináboženský dialóg, sa chváli tým, že zlučuje ľudí z viac ako 200 rôznych vierovyznaní a že pôsobí v 76 krajinách. Vyhlásila, že má za cieľ „presadzovať vytrvalú, každodennú medzináboženskú spoluprácu“. Ukazuje sa však, že jedna vec je niečo také povedať a druhá to uskutočniť. Príkladom je charta tejto organizácie. Text charty musel byť starostlivo zvažovaný, aby neurážal žiadne náboženstvo či náboženskú skupinu, ktorá tento dokument podpísala. Jedným z faktorov, ktorý sťažoval dohodu, bola rozdielnosť názorov v tom, či sa v nej má spomínať Boh. Nakoniec v charte nezostala ani jedna zmienka o Bohu.

Ale aký význam má vierovyznanie bez Boha? Okrem toho, ako sa takéto medzináboženské hnutie líši od ktorejkoľvek inej nenáboženskej charitatívnej organizácie? Nie náhodou opisuje spomínaná organizácia samu seba ako takú, ktorá „stavia mosty“, nie ako náboženské zoskupenie.

„Všetky hlavné náboženstvá šíria v podstate ten istý odkaz: lásku, súcit a odpúšťanie,“ povedal dalajláma, ktorý je popredným zástancom medzináboženského dialógu, a dodal: „Je dôležité, aby sa [tieto vlastnosti] stali súčasťou nášho každodenného života.“

 Bezpochyby hodnotu takých cností ako láska, súcit a odpúšťanie nemožno ani dostatočne zdôrazniť. Aj Ježiš povedal výrok, známy ako Zlaté pravidlo: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (Matúš 7:12) No robí vieru pravou len úsilie o dobré vlastnosti?

Apoštol Pavol povedal o mnohých, ktorí za jeho dní tvrdili, že slúžia Bohu, toto: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ V čom spočíval ich problém? Pavol napísal, že „nepoznali Božiu spravodlivosť“, a preto sa „usilovali ustanoviť si svoju vlastnú“. (Rimanom 10:2, 3) Keďže im chýbalo presné poznanie toho, čo Boh od nich očakával, ich horlivosť — a aj viera — bola úplne zbytočná. (Matúš 7:21–23)

Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj.“ (Matúš 5:9) Ježiš v súlade s tým, čo učil, aj konal. Odmietal riešiť problémy násilím a všetkým ľuďom bez ohľadu na náboženstvo zvestoval posolstvo pokoja. (Matúš 26:52) Medzi tými, ktorí toto posolstvo prijali, sa vyvinulo nerozlučné puto lásky. (Kolosanom 3:14) Ale bolo Ježišovým cieľom len „stavať mosty“ medzi ľuďmi rôznych náboženstiev, aby dokázali spolunažívať v mieri a pokoji? Zúčastňoval sa Ježiš na rituáloch iných náboženstiev?

Vodcovia náboženských siekt farizejov a saducejov Ježišovi zúrivo odporovali a dokonca sa ho snažili zabiť. Ako na to zareagoval? Svojim učeníkom povedal: „Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia.“ (Matúš 15:14) Ježiš sa na takýchto ľudí nepozeral ako na svojich duchovných bratov.

Otázku medzináboženských vzťahov museli riešiť aj členovia kresťanského zboru v gréckom meste Korint. Toto mesto bolo známe svojím pluralistickým pohľadom na svet a pôsobilo v ňom mnoho náboženských skupín. Aký postoj mali títo kresťania zaujať? Apoštol Pavol im napísal: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi [tými, ktorí nenasledujú Krista].“ Prečo? Pavol vysvetlil: „Aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim?“ A dal im tento pokyn: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa.“ (2. Korinťanom 6:14, 15, 17)

Je zjavné, že Biblia je proti tomu, aby sa kresťania spájali s inými náboženstvami. Ale možno sa pýtate: Ako potom dosiahnuť pravú jednotu?

Medzinárodná vesmírna stanica — technologický zázrak obiehajúci okolo Zeme — je výsledkom spoločného úsilia asi 15 krajín. Mohol by sa tento projekt uskutočniť, ak by sa účastníci nezhodli na tom, ktorý technický nákres použiť?

Presne v takejto situácii sú dnes snahy o medzináboženský dialóg. Hoci jednotlivé náboženstvá propagujú spoluprácu a vzájomnú úctu, nezhodli sa na nijakom „nákrese“ na vybudovanie viery. Výsledkom je to, že mravné a náukové otázky zostali nevyriešeným rozdeľujúcim faktorom.

Biblia obsahuje Božie normy a tie slúžia ako taký nákres. Na nich môžeme postaviť svoj život. Ľudia, ktorí to urobili, prekonali rasové a náboženské predsudky a naučili sa spolupracovať v pokoji a jednote. Takúto jednotu Boh predpovedal: „Zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ Teda jednotu je možné dosiahnuť vďaka „čistému jazyku“ — Božím normám na uctievanie. (Sofoniáš 3:9; Izaiáš 2:2–4)

Ak chcete takýto nádherný pokoj a jednotu vidieť na vlastné oči, navštívte najbližšiu sálu Kráľovstva Jehovových svedkov. Budete srdečne vítaní. (Žalm 133:1)