V Jánovom evanjeliu sa v správe o poprave Ježiša a dvoch zločincov na mučeníckom kole píše: „Židia požiadali Piláta, aby im dal polámať nohy a sňať ich telá.“ ​(Ján 19:31)

Židovský zákon nariaďoval, že telo popraveného zločinca, ktoré bolo zavesené na kôl, „nemá zostať na kole celú noc“. (5. Mojžišova 21:22, 23) Toto pravidlo Židia zjavne uplatňovali aj na popravy, ktoré vykonávali Rimania. V prípade spomínanej popravy Ježiša a dvoch zločincov Židia žiadali o polámanie ich nôh, aby urýchlili ich smrť a mohli ich pochovať ešte pred veľkým Sabatom, ktorý sa začínal po západe slnka.

Mnohých zločincov pripevňovali na kôl tak, že im ruky a nohy pribili klincami. Po vztýčení kola visel človek celou váhou len na týchto klincoch, čo spôsobovalo trýznivú bolesť. Aby sa mohol nadýchnuť, musel sa nadvihnúť, a to tak, že sa zaprel o klinec či klince v nohách. No keď mu zlámali nohy, už to nedokázal. To spôsobilo smrť zadusením, ak nezomrel na následky šoku.

Z Biblie sa dozvedáme, že Dávid skolil obra Goliáta prakom. Dávid sa naučil s touto zbraňou zručne narábať ešte ako chlapec, keď pásol ovce. (1. Samuelova 17:40–50)

Túto zbraň možno vidieť aj na egyptských a asýrskych reliéfoch, ktoré pochádzajú z biblických čias. Prak pozostával z koženej alebo plátennej kapsičky, ku ktorej boli pripevnené dva remienky alebo šnúrky. Prakovník vložil do kapsičky okruhliak s priemerom 5 až 8 centimetrov a s hmotnosťou približne 250 gramov. Potom prak nad hlavou roztočil a v správnej chvíli uvoľnil jeden remienok, čím kameň veľkou rýchlosťou vymrštil.

Archeológovia našli pri vykopávkach na Blízkom východe veľké množstvo okruhliakov, ktoré sa používali v starovekých vojnách. Zruční bojovníci dokázali vrhnúť kameň rýchlosťou 160 až 240 kilometrov za hodinu, a to s veľkou presnosťou. Názory odborníkov na to, či mal prak rovnaký dostrel ako luk, sa rôznia, ale je isté, že bol rovnako účinnou zbraňou. (Sudcovia 20:16)