Vyrastal som v dedine Rmajš, ktorá leží neďaleko libanonsko-izraelských hraníc. V tom čase zúrila v krajine občianska vojna. V mysli mám živé spomienky na výbuchy pozemných mín a ľudí s chýbajúcimi končatinami. Život bol ťažký a všade naokolo bolo násilie a kriminalita.

Naša rodina patrila k maronitskej cirkvi, jednej z východných katolíckych cirkví. Otec mal plné ruky práce, aby uživil našu 12-člennú rodinu, ale mama nás všetkých pravidelne vodila do kostola. Časom som však nadobudol pocit, že cirkev sa tak ako spoločnosť vo všeobecnosti nezaujíma o pomoc slabým.

V období dospievania som sa začal zaujímať o kung-fu. Tvrdo som trénoval a naučil som sa obratne zasadzovať údery rukami i nohami a narábať s rôznymi zbraňami, ktoré sa používajú v bojových umeniach. Povedal som si: „Nemôžem síce zastaviť vojnu, ale môžem sa aspoň pokúsiť zastaviť násilných ľudí.“ Keď som videl nejakú bitku, vždy som sa do nej zapojil. Mal som prudkú povahu a nebolo mi treba veľa, aby som sa rozhneval. Viedol som vlastnú vojnu proti nespravodlivosti a násiliu a ľudia po celom južnom Libanone sa ma báli.

V roku 1980 som sa stal členom kung-fu klubu v Bejrúte. Hoci každý deň okolo padali bomby a rakety a vybuchovali granáty, pravidelne som chodil na tréningy. Nerobil som takmer nič iné, len trénoval, jedol, spal a žil ako Bruce Lee — americký herec a majster kung-fu čínskeho pôvodu. Napodobňoval som jeho účes, chôdzu i výkriky v kung-fu. Nikdy som sa neusmieval.

Chcel som odísť do Číny a stať sa profesionálnym bojovníkom kung-fu. Jeden večer, keď som tvrdo trénoval a pripravoval sa na odchod do Číny, mi niekto zaklopal na dvere. Keď som otvoril, stál tam môj kamarát s dvoma Jehovovými svedkami. Mal som na sebe čierny tréningový úbor a po celom tele mi stekal pot.  Povedal som im: „Neviem o Biblii vôbec nič.“ V tej chvíli som netušil, ako toto stretnutie zmení môj život.

Svedkovia mi z Biblie ukázali, prečo sa ľuďom vlastným úsilím nikdy nepodarí úplne odstrániť nespravodlivosť a násilie. Vysvetlili mi, že skutočnou príčinou problémov je Satan Diabol. (Zjavenie 12:12) Z týchto svedkov vyžaroval pokoj a istota. Mimoriadne na mňa zapôsobilo, keď mi v Biblii ukázali, že Boh má meno. (Žalm 83:18) Prečítali mi tiež text z 1. Timotejovi 4:8: „Telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ Tieto slová veľmi ovplyvnili môj život.

Žiaľ, moja rodina svedkom povedala, aby už nechodili, a tak som s nimi stratil kontakt. No ja som bol rozhodnutý, že prestanem s kung-fu a začnem študovať Bibliu. Mojim bratom sa to nepáčilo, ale ja som bol pevne odhodlaný vyhľadať Jehovových svedkov a požiadať ich, aby mi pomohli spoznať učenie Biblie.

Snažil som sa nájsť nejakých svedkov, ale nepodarilo sa mi to. V tom čase mi náhle zomrel otec a k tomu sa pridali ďalšie rodinné tragédie. Veľmi ťažko som to znášal. Našiel som si prácu v stavebnej firme. Jedného dňa sa ma spolupracovník menom Adel opýtal, prečo som taký smutný. Začal mi rozprávať o biblickej nádeji na vzkriesenie. Potom ma tento milý a láskavý Jehovov svedok deväť mesiacov trpezlivo učil z Biblie.

Počas štúdia som si uvedomil, že musím veľmi zapracovať na svojej osobnosti. Nebolo to jednoduché. Býval som prchký a veľmi ľahko som sa dal vyprovokovať. Z Biblie som sa postupne naučil, ako ovládať svoju povahu a nereagovať impulzívne. Napríklad v Matúšovi 5:44 sa nachádza táto Ježišova rada: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ A v Rimanom 12:19 čítame: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ Tieto a podobné texty mi pomáhali postupne nadobúdať vnútorný pokoj.

Moja rodina mi spočiatku bránila študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, no teraz si svedkov vážia. Jeden z mojich bratov sa dokonca rozhodol uctievať Jehovu spolu so mnou a mama až do svojej smrti obhajovala našu vieru pred druhými.

Ďalším požehnaním v živote je pre mňa moja verná manželka Anita, s ktorou spoločne zvestujeme ako pravidelní priekopníci. Od roku 2000 bývame vo švédskom meste Eskilstuna a učíme biblickú pravdu ľudí, ktorí hovoria po arabsky.

Aj dnes sa ma veľmi dotýka utrpenie ľudí, ktorí sa stávajú obeťami násilia, no teraz chápem, prečo je to tak. Z Biblie som sa dozvedel, že Boh všetko násilie čoskoro ukončí, a to mi spôsobuje nesmiernu radosť a napĺňa moje srdce pokojom. (Žalm 37:29)