PANAJIOTA vyrastala na jednom stredomorskom ostrove. V období dospievania sa začala zaujímať o politiku. Neskôr vo svojej dedine pracovala ako tajomníčka politickej strany. Dokonca chodila za ľuďmi domov, aby pre stranu získala finančné prostriedky. Časom však Panajiota začala strácať ilúzie, lebo v strane bolo rodinkárstvo, ctižiadostivosť, trenice a závisť napriek tomu, že jej členovia sa navzájom oslovovali súdruh a súdružka.

Daniel pochádza z Írska a jeho rodičia boli veľmi pobožní. Žiaľ, doteraz si živo pamätá na pokrytectvo miestnych farárov, ktorí kázali o pekelnom ohni pre hriešnikov, a pritom sa opíjali, hrali hazardné hry a kradli peniaze z príspevkov, ktoré dávali farníci.

Jeffery pracoval väčšinu života pre medzinárodnú lodnú spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Pamätá si množstvo situácií, keď sa klienti i konkurencia pri rokovaní so štátnymi orgánmi uchýlili k podvodu. Boli ochotní povedať takmer čokoľvek, len aby uzavreli obchod.

Je to smutné, ale takéto prípady nie sú ojedinelé. Pokrytectvo možno dnes vnímať takmer v každej oblasti ľudskej činnosti — v politike, náboženstve aj v obchode. Samotné slovo „pokrytec“ pochádza z gréckeho slova „hypokrites“ a označuje rozprávača alebo herca v divadle, ktorý často nosieval masku. Časom sa tento výraz začal používať na človeka, ktorý niečo na druhých hrá, aby ich podviedol alebo aby dosiahol svoj sebecký cieľ.

Keď sa človek stane obeťou pokrytectva, je len prirodzené, že cíti hnev a horkosť. Takíto ľudia si často frustrovane povedia: „Všade je toľko pokrytectva! Kedy sa to už skončí?“ Našťastie Božie Slovo nám poskytuje mnoho podkladov na vieru, že raz bude svet bez pokrytectva.

V Biblii sa píše, že prvým pokrytcom nebol človek, ale neviditeľný duchovný tvor. Na začiatku ľudských dejín Satan Diabol použil hada, aby zakryl svoju identitu a podviedol Evu, tváriac sa, že chce pre ňu len to najlepšie. (1. Mojžišova 3:1–5) Odvtedy sa mnohí ľudia uchyľujú k pretvárke, aby druhých podviedli alebo aby niečo dosiahli.

 Keď sa staroveký izraelský národ rozhodol ísť cestou duchovnej pretvárky a falošného uctievania, Boh ich vopred varoval, k čomu to povedie. Boh Jehova cez proroka Izaiáša vyhlásil: „Tento ľud sa priblížil svojimi ústami a oslavovali ma iba svojimi perami a svoje srdce vzdialili ďaleko odo mňa.“ (Izaiáš 29:13) Keďže tento národ na Božie varovanie nereagoval, Boh dovolil, aby bolo zničené izraelské náboženské centrum, teda Jeruzalem aj s chrámom. Prvýkrát ho zničili v roku 607 pred n. l. Babylončania a potom definitívne rímska armáda v roku 70 n. l. Je jasné, že Boh netoleruje pokrytectvo donekonečna.

Boh a jeho Syn si však veľmi vážia ľudí, ktorí sú čestní a úprimní. Ježiš sa napríklad na začiatku svojej služby o mužovi menom Natanael vyjadril: „Hľa, skutočný Izraelita, v ktorom niet klamu.“ (Ján 1:47) Natanael, známy aj ako Bartolomej, sa neskôr stal jedným z Ježišových 12 apoštolov. (Lukáš 6:13–16)

Ježiš trávil so svojimi nasledovníkmi veľa času a učil ich, ako si osvojiť Boží spôsob zmýšľania. Pokrytectvo v ich správaní nemalo mať miesto. Ježiš ich pred ním varoval aj tým, že rázne odsúdil pokrytectvo vtedajších náboženských vodcov. Uveďme si niekoľko príkladov ich konania.

Predvádzali sa pred ľuďmi svojimi „spravodlivými“ skutkami. Ježiš svojich nasledovníkov učil: „Dajte si dobrý pozor, aby ste neboli spravodliví pred ľuďmi len preto, aby vás videli... ako to robia pokrytci.“ Hovoril im, aby dávali milodary „v skrytosti“, teda nie okázalo. Mali sa modliť v súkromí, nielen preto, aby si ich všetci všimli. Jedine takéto úprimné uctievanie mohol prijať ich nebeský Otec. (Matúš 6:1–6)

Pozerali na druhých kritickým okom. Ježiš povedal: „Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ (Matúš 7:5) Keď niekto poukazuje druhému na jeho chyby a prehliada vlastné, ktoré sú oveľa závažnejšie, robí sa lepším, než je v skutočnosti. Lebo skutočnosť je taká, že „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23)

Mali nečestné pohnútky. Pri jednej príležitosti prišli za Ježišom učeníci farizejov a Herodesovi straníci, aby sa ho spýtali na platenie daní. Snažili sa Ježišovi lichotiť slovami: „Učiteľ, my vieme, že si pravdovravný a učíš Božiu cestu podľa pravdy.“ Potom mu nastražili pascu otázkou: „Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?“ Ježiš im na to odpovedal: „Prečo ma skúšate, pokrytci?“ Toto pomenovanie bolo výstižné, pretože v skutočnosti ich nezaujímala odpoveď. Chceli ho len „prichytiť v reči“. (Matúš 22:15–22)

Keď na Letnice v roku 33 n. l. vznikol kresťanský zbor, vytvorilo sa tak prostredie, kde prekvitala pravda a úprimnosť. Praví kresťania sa veľmi usilovali odstrániť zo svojho správania a postojov akýkoľvek náznak pokrytectva. Napríklad apoštol Peter nabádal spolukresťanov k „poslušnosti k pravde, ktorej výsledkom je nepokrytecká bratská náklonnosť“. (1. Petra 1:22) A apoštol Pavol ich podnecoval , aby prejavovali „lásku z čistého srdca a z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery“. (1. Timotejovi 1:5)

Učenie Ježiša a jeho apoštolov, ktoré nachádzame v Biblii, je rovnako účinné dnes ako v prvom storočí. Apoštol Pavol napísal: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12) Uplatnenie biblických rád pomohlo už mnohým ľuďom zmeniť sa a žiť čestne. Príkladom sú traja ľudia spomínaní v úvode článku.

 Zvrat v Panajiotinom živote nastal, keď prišla na zhromaždenie do sály Kráľovstva Jehovových svedkov. Nevidela tam nikoho, kto by okázalo dával najavo svoju spravodlivosť, aby urobil na druhých dojem. Rozpráva: „Videla som skutočnú lásku a úprimný záujem o ľudí. S niečím takým som sa nestretla za celé tie roky, keď som pôsobila v politike.“

Panajiota začala študovať Bibliu a neskôr sa dala pokrstiť. Odvtedy uplynulo už 30 rokov. Dnes hovorí: „Skutočný zmysel života som nenašla, keď som chodila za ľuďmi domov a propagovala politickú stranu, ale až keď som ľuďom začala hovoriť o Božom Kráľovstve — jedinej vláde, ktorá na zemi zaistí spravodlivosť.“

Daniel duchovne napredoval a v kresťanskom zbore mu boli zverené zodpovedné úlohy. No o niekoľko rokov urobil niečo, pre čo mal zlé svedomie. Daniel rozpráva: „Keď som si spomenul na pokrytectvo, ktoré som pred rokmi videl v kostole, cítil som, že sa musím zriecť zodpovedných úloh v zbore. Nedokázal by som žiť s pocitom, že nechávam svojich bratov a sestry, aby si mysleli, že som lepší než v skutočnosti.“

Je pekné, že po nejakom čase bol Daniel opäť spôsobilý prijať zodpovedné úlohy v zbore s čistým svedomím. Takáto čestnosť je typická pre tých, ktorí slúžia Bohu bez pokrytectva, a je osviežením pre druhých. Boží služobníci sa naučili, že je potrebné odstrániť „trám z vlastného oka“ prv, než sa ponúknu „vybrať slamku z oka svojho brata“.

Jeffery, ktorý sa celý život pohyboval vo svete obchodu, sa vyjadril: „Čím viac som sa dozvedal z Biblie, tým viac som si uvedomoval, že už nemôžem byť ten rafinovaný obchodník bez chrbtovej kosti, pripravený sľúbiť čokoľvek, len aby získal podpis na zmluve. Keď som čítal biblický verš z Prísloví 11:1, kde sa píše, že ‚falošné váhy sú niečím odporným Jehovovi,‘ prebudilo sa vo mne svedomie.“ Jeffery sa nechcel podobať pokrytcom, ktorí položili Ježišovi otázku o platení daní, a preto sa naučil konať bez postranných úmyslov nielen v kontakte so spolukresťanmi, ale aj so všetkými ľuďmi.

Na celom svete sú milióny Jehovových svedkov, ktorí sa usilujú uplatňovať v živote rady z Biblie. Neúnavne pracujú na tom, aby si osvojili „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. (Efezanom 4:24) Nestálo by za to zistiť, kto sú Jehovovi svedkovia, čomu veria a ako vám môžu pomôcť dozvedieť sa viac o novom svete, ktorý sľúbil Boh? V Božom novom svete „bude bývať spravodlivosť“ a pokrytectvo bude minulosťou. (2. Petra 3:13)