1. Ó, Jah, spoznal si moje cesty,

to, kedy líham, kedy vstávam, vieš.

Ty sám vždy skúmaš sklony v mojom vnútri

a slová, ktoré poviem,

dobre poznáš tiež.

Veď ty už v lone si ma videl,

kosti moje ti neboli skryté.

Videl si ma, jak v tajnosti som tkaný,

to všetko v knihe mal si už zapísané.

Ja chválim ťa za tvoje veľké diela!

Tvoja moc, múdrosť bázeň vzbudzuje;

keby tma snáď raz zmocniť sa ma chcela,

viem, že duch tvoj

aj tam zachraňuje.

Kde skryť sa, Jehova, ti môžem?

A kam spred tváre tvojej len utiecť?

Ani vo výške či v hlbinách mora,

ba ani v šeole takého miesta niet.