Pieseň č. 131
Jehova dá únik
1. Pán Jehova sám dokázal — je Boh živý,
veď jeho veľkých diel je množstvo na zemi.
Nik sa mu nevyrovná, je Boh pravý, jediný.
Nad zlými zvíťazí.
(REFRÉN)
Veď Boh náš sám únik dá svojim verným,
tí veľkú moc, záchranu jeho uvidia.
Preto odvážne slávu Božiu dnes šírme v diaľ,
všetci vždy chváľme Jehovu, veď on je náš Kráľ.
2. Keď obkľúčia ma putá smrti, hneď volám:
„Ó, Jehova, kiež dáš mi silu pevne stáť.
Kiež z chrámu svojho svätého počuješ, zakročíš,
dáš únik bezpečný.“
(REFRÉN)
Veď Boh náš sám únik dá svojim verným,
tí veľkú moc, záchranu jeho uvidia.
Preto odvážne slávu Božiu dnes šírme v diaľ,
všetci vždy chváľme Jehovu, veď on je náš Kráľ.
3. Sám z nebies budeš hrmieť, vydáš hlas silný.
Hľa, zlí sa budú chvieť a jasať tí verní.
Ty dokážeš, že staneš sa kýmkoľvek potrebným,
keď únik dáš verným.
(REFRÉN)
Veď Boh náš sám únik dá svojim verným,
tí veľkú moc, záchranu jeho uvidia.
Preto odvážne slávu Božiu dnes šírme v diaľ,
všetci vždy chváľme Jehovu, veď on je náš Kráľ.
(Pozri aj Žalm 18:1, 2; 144:1, 2.)
