Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pieseň č. 107

Poďme na Jehovov vrch

Poďme na Jehovov vrch

(Izaiáš 2:2–4)

1. Pozri, zodvihni zrak.

Tam, nad štítom najvyšším,

tam čnie vznešený, slávny

vrch Boha Jehovu.

Ľudia z diaľky idú,

zo všadiaľ i od morí.

Silným hlasom si vravia:

‚Poďme slúžiť Bohu.‘

Teraz ten čas nastal,

by z malého veľký ľud sa stal.

Vidí to každý z nás,

že Boh nás vzrastom stále žehná.

Ľudí milióny

Bohu vernosť sľubujú.

Dbajú na jeho rady,

z cesty neschádzajú.

2. Ježiš príkaz dal nám;

treba ísť a zvestovať!

Správa o Božej vláde

všetkým ľuďom nech znie.

Kristus vládne jak Kráľ,

zhromažďuje poddaných.

Mierni počúvajú ho,

dávajú sa viesť ním.

Radosťou je vidieť,

ako zástup veľký dnes rastie!

Radosť má každý z nás,

že na tom diele účasť tiež má.

Hlasy pozdvihnime,

hlasno kričme, volajme:

‚Poďme na Jehovov vrch,

navždy tam zostaňme.‘