Útecha pre skľúčených

„Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ ​(Rimanom 8:22) Keď boli pred vyše 1 900 rokmi napísané tieto slová, ľudské utrpenie bolo veľké. Mnohí boli skľúčení. Preto boli kresťania nabádaní: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami.“ — 1. Tesaloničanom 5:14.

Dnes je úzkosť ľudí ešte väčšia a skľúčených ľudí je viac ako kedykoľvek predtým. Malo by nás to prekvapovať? Nie, pretože Biblia označuje tieto dni ako „posledné“ a nazýva ich ‚kritickými časmi, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Ježiš Kristus predpovedal, že v posledných dňoch budú „hrozné úkazy“. — Lukáš 21:7–11; Matúš 24:3–14.

Ak ľudia prežívajú dlhotrvajúcu úzkosť, strach, žiaľ či iné negatívne pocity, často sa stávajú skľúčenými. Príčinou skľúčenosti či nadmerného zármutku môže byť smrť blízkej osoby, rozvod, strata zamestnania alebo nepoľavujúca choroba. Ľudia tiež podliehajú skľúčenosti, keď sa v nich vyvinie pocit zbytočnosti, keď cítia, že sú neúspešní a že všetkých sklamali. Každý môže byť zdrvený stresovou situáciou, ale ak človek podľahne pocitu beznádeje a nevidí nijaké východisko zo zlej situácie, výsledkom môže byť ťažká depresia.

Podobné pocity prežívali ľudia v dávnych časoch. Jób trpel chorobou a osobným nešťastím. Mal pocit, že ho Boh opustil, a tak sa mu nechcelo žiť. (Jób 10:1; 29:2, 4, 5) Jakob bol skľúčený domnelou smrťou svojho syna, odmietal  útechu a želal si zomrieť. (1. Mojžišova 37:33–35) Kráľ Dávid cítil vinu za vážne previnenie a nariekal: „Celý deň chodím smutný. Ustrnul som.“ — Žalm 38:6, 8; 2. Korinťanom 7:5, 6.

Dnes mnohí podliehajú skľúčenosti preto, že kladú na seba priveľké požiadavky v snahe žiť takým životným štýlom, ktorý je nad ich duševné, citové a fyzické sily. Stres spolu s negatívnymi myšlienkami a pocitmi môže zrejme ovplyvniť telo a prispieť k chemickej nerovnováhe mozgu, a tak vyvolať depresiu. — Porovnaj Príslovia 14:30.

Pomoc, ktorú potrebujú

Epafroditus z Filipi, kresťan prvého storočia, bol „skľúčený, lebo [jeho priatelia] počuli, že ochorel“. Epafroditus, ktorý ochorel hneď nato, ako ho jeho priatelia poslali do Ríma s potrebami pre apoštola Pavla, azda cítil, že svojich priateľov sklamal a že ho považujú za neúspešného. (Filipanom 2:25–27; 4:18) Akú pomoc mu poskytol apoštol Pavol?

Poslal Epafrodita domov s listom pre priateľov z Filipi, v ktorom oznamoval: „Privítajte [Epafrodita] zvyčajným spôsobom v Pánovi s celou radosťou, a vážte si takých mužov.“ ​(Filipanom 2:28–30) Skutočnosť, že ho Pavol tak chválil a že ho Filipania privítali s vrúcnosťou a náklonnosťou, musela Epafrodita určite utešiť a zmierniť jeho skľúčenosť.

Biblická rada „hovorte utešujúco so skľúčenými dušami“ je nepochybne tá najlepšia. „Človek potrebuje vedieť, že druhým na ňom záleží ako na osobe,“ povedala istá žena, ktorá trpela skľúčenosťou. „Potrebujete od niekoho počuť: ‚Chápem ťa; iste to bude lepšie.‘“

Človek, ktorý je skľúčený, sa často musí ujať iniciatívy a nájsť si niekoho, kto sa vžije do jeho situácie a komu sa môže zdôveriť. Mal by to byť dobrý poslucháč a tiež veľmi trpezlivý človek. Mal by sa vyhnúť poúčaniu skľúčeného  alebo vynášaniu sudcovských výrokov, ako: ‚Nemal by si mať také pocity‘ alebo: ‚To je nesprávny postoj.‘ City skľúčeného sú krehké a takéto kritické poznámky len spôsobia, že sa bude cítiť ešte horšie.

Skľúčený človek sa môže cítiť zbytočný. (Jonáš 4:3) No mal by si uvedomovať, že to, na čom skutočne záleží, je, ako ho hodnotí Boh. Ľudia považovali Ježiša Krista „za nič“, ale to nezmenilo jeho skutočnú hodnotu pred Bohom. (Izaiáš 53:3) Buďte si istí, že práve tak, ako Boh miluje svojho drahého Syna, miluje aj vás. — Ján 3:16.

Ježiš mal súcit so skľúčenými a snažil sa im pomôcť, aby si uvedomili svoju hodnotu. (Matúš 9:36; 11:28–30; 14:14) Vysvetlil, že pre Boha majú hodnotu aj malé, bezvýznamné vrabce: „Ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom,“ povedal. O koľko viac si Boh váži ľudí, ktorí sa snažia konať jeho vôľu! O nich Ježiš povedal: „Ale vám sú všetky vlasy na hlave spočítané.“ — Lukáš 12:6, 7.

Pravda, veľmi skľúčený človek, premožený slabosťou a nedostatkami, možno ťažko uverí, že má v Božích očiach naozaj veľkú hodnotu. Môže byť presvedčený, že nie je hoden Božej lásky a starostlivosti. ‚Naše srdce nás môže odsúdiť,‘ potvrdzuje Božie slovo. Ale je to rozhodujúci činiteľ? Vôbec nie. Boh si uvedomuje, že hriešni ľudia môžu uvažovať negatívne, a dokonca sa sami odsudzovať. A tak ich jeho Slovo utešuje: „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ — 1. Jána 3:19, 20.

Áno, náš milujúci nebeský Otec vidí viac ako len naše hriechy a chyby. Vie o poľahčujúcich okolnostiach, o celej našej životnej ceste, o našich pohnútkach a zámeroch. Vie, že sme zdedili hriech, choroby a smrť, a preto máme veľké obmedzenia. Skutočnosť, že nad sebou pociťujeme zármutok a hnev, je sama osebe dôkazom, že nechceme hrešiť a že sme nezašli príliš ďaleko. Biblia hovorí, že sme boli ‚podrobení  márnosti‘ proti svojej vôli. A tak má Boh pochopenie pre náš biedny stav a súcitne berie do úvahy naše slabosti. — Rimanom 5:12; 8:20.

Dostáva sa nám uistenia: „Jehova je milosrdný a milostivý... Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ ​(Žalm 103:8, 12, 14) Skutočne, „Jehova je Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. — 2. Korinťanom 1:3, 4.

Pomoc, ktorú skľúčení najviac potrebujú, prichádza tak, že sa priblížia k svojmu milosrdnému Bohu a prijmú jeho výzvu, aby ‚na Neho uvrhli svoje bremeno‘. On môže skutočne ‚oživiť srdce zdrvených‘. (Žalm 55:22; Izaiáš 57:15) A tak Božie slovo povzbudzuje k modlitbe hovoriac: „Uvrhnite [na Jehovu] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ ​(1. Petra 5:7) Áno, prostredníctvom modlitby a úpenlivej prosby sa ľudia môžu priblížiť k Bohu a tešiť sa z ‚Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každé myslenie‘. — Filipanom 4:6, 7; Žalm 16:8, 9.

Praktické zmeny v štýle života môžu tiež pomôcť prekonať skľúčenú náladu. Dôležité je aj telesné cvičenie, zdravá strava, pobyt na čerstvom vzduchu, dostatočný odpočinok a vyhýbanie sa nadmernému sledovaniu televízie. Istá žena pomáha skľúčeným tak, že ich berie na osviežujúce prechádzky. Keď jedna skľúčená pani povedala: „Nechce sa mi ísť na prechádzku,“ žena mierne, ale pevne odpovedala: „Ale áno, pôjdete.“ Dodáva: ‚Prešli sme šesť kilometrov. Keď sme sa vrátili, bola unavená, ale cítila sa lepšie. Neverili by ste, ako pomáha telesná námaha, kým to neskúsite.‘

Niekedy však nie je možné úplne prekonať skľúčenosť, ani keď sa vyskúša všetko vrátane liečenia. „Vyskúšala som všetko,“ povedala jedna žena stredných rokov, „ale depresia trvá.“ Podobne je dnes často nemožné uzdraviť nevidiacich,  nepočujúcich alebo chromých. No skľúčení môžu nájsť útechu a nádej pravidelným čítaním Božieho slova, ktoré poskytuje spoľahlivú nádej na trvalé oslobodenie od všetkých ľudských chorôb. — Rimanom 12:12; 15:4.

Keď už nik nebude skľúčený

Keď Ježiš opísal hrozné pomery, ktoré doľahnú na zem v posledných dňoch, dodal: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ ​(Lukáš 21:28) Ježiš hovoril o oslobodení v Božom spravodlivom novom svete, kde „samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. — Rimanom 8:21.

Aká úľava to bude pre ľudstvo, keď bude oslobodené od bremien minulosti a každý deň sa bude zobúdzať s krištáľovojasnou mysľou a bude sa dychtivo púšťať do každodennej činnosti! Nikoho už nebude ťažiť mrak skľúčenosti. Istým sľubom pre ľudstvo je, že Boh „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:3, 4.

Ak nie je uvedené inak, všetky biblické citáty sú z Prekladu nového sveta Svätých písiem.