Čo sa stane s dušou pri smrti?

„Náuka, že ľudská duša je nesmrteľná a po smrti človeka a rozklade jeho tela existuje ďalej, je jedným zo základných kameňov kresťanskej filozofie a teológie.“ — „NEW CATHOLIC ENCYCLOPEDIA.“

1. Čo pripúšťa New Catholic Encyclopedia v súvislosti s dušou prežívajúcou smrť?

TÁ ISTÁ encyklopédia však pripúšťa, že „ponímanie duše prežívajúcej smrť sa nedá v Biblii ľahko rozpoznať“. Teda čo Biblia skutočne učí o tom, čo sa stane s dušou pri smrti?

Mŕtvi nemajú vedomie

2, 3. Aký je stav mŕtvych a ktoré biblické texty to ukazujú?

² Stav mŕtvych je objasnený v Kazateľovi 9:5, 10, kde čítame: „Mŕtvi nevedia nič... V hrobe neexistuje žiadne snaženie, žiaden plán, žiadne poznanie ani žiadna inteligencia.“ ​(Moffatt) Preto smrť je stav neexistencie. Žalmista napísal, že keď človek zomrie, „vracia sa do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky“. — Žalm 146:4.

³ Teda mŕtvi nemajú vedomie a sú nečinní. Keď Boh vyslovoval rozsudok nad Adamom, povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) Adam predtým, ako ho Boh vytvoril z prachu zeme, neexistoval. Keď Adam zomrel, vrátil sa do takého istého stavu. Jeho trestom bola smrť — nie premiestnenie do inej ríše.

Duša môže zomrieť

4, 5. Uveďte z Biblie príklady, ktoré ukazujú, že duša môže zomrieť.

⁴ Čo sa stalo s Adamovou dušou, keď zomrel? Nuž, spomeňme si, že v Biblii sa slovo „duša“ často vzťahuje jednoducho na osobu. Preto keď povieme, že Adam zomrel, hovoríme, že duša menom Adam zomrela. Človeku, ktorý verí v nesmrteľnosť duše, by sa to mohlo zdať neobvyklé. Biblia však hovorí: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(Ezechiel 18:4) V 3. Mojžišovej 21:1 sa hovorí o „duši, ktorá skonala“ ​(„mŕtvole“, Evanjelický preklad). A Nazarejcom bolo povedané, aby sa nepribližovali k žiadnej „mŕtvej duši“ ​(„mŕtvemu telu“, Roháčkov preklad). — 4. Mojžišova 6:6.

⁵ Podobná zmienka o duši je v 1. Kráľov 19:4. Eliáš cítil veľkú tieseň a „začal prosiť, aby jeho duša zomrela“. Podobne Jonáš „prosil, aby jeho duša zomrela, a opätovne hovoril: ‚Zomrieť je pre mňa lepšie ako zostať nažive.‘“ ​(Jonáš 4:8) A Ježiš použil vyjadrenie „zabiť dušu“, ktoré je v Porúbčanovom preklade preložené slovom „zahubiť“. (Marek 3:4) Smrť duše teda jednoducho znamená smrť osoby.

‚Vychádzanie‘ a ‚vracanie sa‘

6. Čo tým Biblia mieni, keď hovorí, že Ráchelina duša „vychádzala“?

⁶ Ako to však bolo v prípade tragickej smrti Ráchel, ktorá zomrela pri pôrode svojho druhého syna? V 1. Mojžišovej 35:18 čítame: „Ako jej duša vychádzala (pretože zomrela), pomenovala ho Ben-oni; ale jeho otec  ho nazval Benjamin.“ Naznačuje táto pasáž, že Ráchel mala v sebe nejakú vnútornú bytosť, ktorá ju pri smrti opustila? Vôbec nie. Spomeňme si, že slovo „duša“ sa môže vzťahovať aj na život, ktorý človek má. A tak v tomto prípade Ráchelina „duša“ jednoducho znamená jej „život“. Preto iné Biblie prekladajú vyjadrenie „jej duša vychádzala“ ako „jej život unikal“ ​(Evanjelický preklad), „vydýchla posledný raz“ ​(Jerusalem Bible) a „jej život od nej odišiel“ ​(Bible in Basic English). Niet žiadnych náznakov, že by nejaká tajomná časť Ráchel prežila jej smrť.

7. V akom zmysle sa duša vzkrieseného syna vdovy „vrátila doň“?

⁷ Podobné je to v prípade vzkriesenia syna vdovy, ktorý je zaznamenaný v 1. Kráľov v 17. kapitole. V 22. verši čítame, že keď sa Eliáš modlil nad malým chlapcom, „Jehova vypočul Eliášov hlas, takže sa duša dieťaťa vrátila doň, a ono ožilo“. Slovo „duša“ tu opäť znamená „život“. Preto Evanjelický preklad uvádza: „Život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo.“ Áno, bol to život — nie nejaká nehmotná forma —, ktorý sa chlapcovi vrátil. Je to v súlade s tým, čo povedal Eliáš chlapcovej matke: „Vidíš, tvoj syn [celá osoba] je nažive.“ — 1. Kráľov 17:23.

Dilema „prechodného stavu“

8. Aký názor na to, čo sa stane počas vzkriesenia, majú mnohí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov?

⁸ Mnohí z tých, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, veria v budúce vzkriesenie, keď telá budú  spojené s nesmrteľnými dušami. Potom budú vzkriesení vydaní svojmu údelu — buď odmene pre tých, ktorí žili dobrým životom, alebo odplate pre zlých.

9. Čo sa myslí výrazom „prechodný stav“ a čo sa podľa niektorých ľudí deje s dušou v tom období?

⁹ Takéto ponímanie vyzerá jednoducho. Ale tí, ktorí sa držia viery v nesmrteľnosť duše, majú problém vysvetliť, čo sa s dušou deje v čase medzi smrťou a vzkriesením. Tento „prechodný stav“, ako je často nazývaný, po stáročia vyvolával rôzne špekulácie. Niektorí hovoria, že v tom období ide duša do očistca, kde môže byť očistená od odpustiteľných hriechov, aby sa stala vhodnou pre nebo. *

10. Prečo je nebiblické veriť, že duše sa po smrti zdržiavajú v očistci, a ako to potvrdzuje skúsenosť Lazara?

¹⁰ Ako sme však videli, duša je jednoducho osoba. Keď človek zomiera, zomiera duša. Preto po smrti nejestvuje žiadna vedomá existencia. Keď zomrel Lazar, Ježiš Kristus nepovedal, že je v očistci alebo v limbe, či v nejakom inom „prechodnom stave“. Ježiš jednoducho povedal: „Lazár zaspal.“ ​(Ján 11:11, Nový zákon v modernom jazyku) Je jasné, že Ježiš, ktorý poznal pravdu o tom, čo sa stane s dušou pri smrti, veril, že Lazar je bez vedomia, v stave neexistencie.

Čo je duch?

11. Prečo by sa slovo „duch“ nemohlo vzťahovať na časť človeka zbavenú tela a prežívajúcu smrť?

¹¹ Biblia hovorí, že keď človek zomrie, „jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme“. (Žalm 146:4) Znamená to vari, že po smrti človeka duch zbavený tela doslovne odchádza a ďalej žije? Tak by to nemohlo byť, lebo žalmista ďalej hovorí: „V ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky“ ​(„všetko jeho myslenie sa končí“, NEB). Teda čo je duch a ako „vychádza“ z človeka v čase jeho smrti?

12. Čo je zahrnuté v hebrejskom a gréckom slove prekladanom v Biblii ako „duch“?

¹² V Biblii slová prekladané ako „duch“ ​(po hebrejsky ruach; po grécky pneuma) v základnom význame znamenajú „dych“. Preto namiesto „jeho duch vychádza“ preklad R. A. Knoxa používa vyjadrenie „dych opúšťa jeho telo“. (Žalm 145:4, Knox) Ale slovo „duch“ zahŕňa oveľa viac než len dýchanie. Napríklad pri opise zničenia ľudského a živočíšneho života v čase celosvetovej potopy 1. Mojžišova 7:22 hovorí: „Zomrelo všetko, v čoho nozdrách bol činný dych životnej sily [čiže ducha; po hebrejsky ruach], všetko, čo bolo na suchej zemi.“ Teda „duch“ sa môže vzťahovať na životnú silu, ktorá je činná vo všetkých živých tvoroch, v ľuďoch i vo zvieratách, a ktorá je udržiavaná dýchaním.

13. Ako môžeme ducha prirovnať k elektrickému prúdu?

¹³ Znázornime si to. Elektrický prúd poháňa nejaké zariadenie. Ak prúd prestane tiecť, zariadenie prestane pracovať. Prúd neexistuje samostatne. Podobne keď človek zomrie, jeho duch prestane oživovať bunky tela. Neodchádza z tela a nepremiestňuje sa do inej ríše. — Žalm 104:29.

14, 15. Ako sa pri smrti duch vracia k Bohu?

¹⁴ Ale prečo potom Kazateľ 12:7 hovorí, že keď človek zomrie, „samotný duch sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal“? Znamená to vari, že duch doslovne prechádza priestorom do Božej prítomnosti? Nič také tým nie je naznačené. Uvedomme si, že duch je životná sila. Ak sa životná sila pominie, iba Boh má schopnosť obnoviť ju. A tak duch „sa vráti k pravému Bohu“ v tom zmysle, že akákoľvek nádej na budúci život toho človeka je úplne závislá od Boha.

¹⁵ Iba Boh môže obnoviť ducha čiže životnú silu a spôsobiť, že človek sa vráti do života. (Žalm 104:30) Ale má Boh v úmysle urobiť to?

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 23]

Spomienky na predošlý život

AK NIČ neprežíva smrť tela, ako je to potom so spomienkami na predošlý život, ktoré niektorí podľa svojich tvrdení majú?

Hinduistický učenec Nikhilananda hovorí, že ‚zážitky po smrti nemožno dokázať rozumom‘. Teológ Hans Küng v prednáške „Modely viery vo večnosť v náboženstvách“ hovorí: „Žiadna zo správ — prevažne pochádzajúcich od detí alebo z krajín, kde existuje viera v reinkarnáciu — o spomienkach na predošlý život nemohla byť overená.“ Dodáva: „Väčšina [výskumníkov, ktorí vážne a vedecky pracujú v tejto oblasti] pripúšťa, že nimi zistené zážitky neposkytujú podklad na to, aby sa dalo presvedčivo dokázať, že pozemský život sa opakuje.“

Ale čo ak máte pocit, že máte osobné spomienky na predchádzajúci život? Takéto pocity môžu byť vyvolané rôznymi činiteľmi. Veľa informácií, ktoré prijímame, sa uchováva v nejakom skrytom kútiku nášho podvedomia, pretože ich nemôžeme priamo alebo hneď využiť. Keď sa zabudnuté spomienky vynoria, niektorí ľudia si ich vysvetľujú ako dôkaz predošlého života. Ale skutočnosťou je, že nemáme žiadne overiteľné zážitky z iného života, než je ten, ktorý žijeme teraz. Väčšina ľudí na zemi nemá žiadne spomienky na predošlý život ani si nemyslia, že by mohli žiť v predošlých životoch.