Existuje život po smrti?

„Aj pre strom je nádej. Lebo ak ho zotnú, on znovu vypučí... Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ — MOJŽIŠ, STAROVEKÝ PROROK.

1–3. Ako hľadajú mnohí ľudia útechu, keď im zomrie niekto blízky?

OKOLO otvorenej rakvy v dome smútku v New Yorku potichu prechádzajú priatelia a rodina. Hľadia na telo ešte len 17-ročného chlapca. Priatelia zo školy ho sotva spoznávajú. Chemoterapia mu preriedila vlasy a rakovina spôsobila úbytok hmotnosti. Je to naozaj ich priateľ? Ešte pred niekoľkými mesiacmi bol plný nápadov, otázok, energie — plný života! Chlapcova matka zdrvená žiaľom sa snaží nájsť nádej a útechu v predstave, že jej syn predsa len nejako žije ďalej. So slzami v očiach opakuje znova a znova to, čo ju učili: „Tommy je teraz šťastnejší. Boh chcel, aby bol Tommy s ním v nebi.“

² Asi 11 000 kilometrov odtiaľ, v Džámnagare v Indii, traja synovia 58-ročného obchodníka pomáhajú položiť mŕtve telo svojho otca na pohrebnú hranicu. V žiarivom dopoludňajšom slnku najstarší syn začína procedúru kremácie, keď fakľou zapaľuje drevené brvná a vylieva príjemne voňajúcu zmes korenia a kadidla na mŕtve telo svojho otca. Praskot ohňa zaniká v brahmanovom opakovanom odriekavaní sanskrtských mantier: „Kiež duša, ktorá nikdy nezomiera, pokračuje vo svojich snahách o splynutie s konečnou realitou.“

³ Traja bratia pozorujú kremáciu a každý z nich si v duchu kladie otázku: ‚Verím v život po smrti?‘ Keďže boli vzdelávaní v rôznych častiach sveta, ich odpovede sú odlišné. Najmladší je presvedčený o tom, že ich milovaný otec sa prevtelí do života na vyššom stupni. Prostredný brat verí tomu, že mŕtvi v istom zmysle spia a vôbec nič si neuvedomujú. Najstarší brat sa jednoducho snaží akceptovať realitu smrti, pretože si myslí, že nikto nemôže s istotou vedieť, čo sa s nami stane, keď zomrieme.

Jedna otázka, veľa odpovedí

4. Aká otázka rozrušuje ľudstvo po celé veky?

⁴ Existuje život po smrti? To je otázka, ktorá mätie ľudstvo už tisícročia. „Dokonca aj teológovia sú v rozpakoch, keď sa s ňou stretnú,“ hovorí Hans Küng, katolícky učenec. V priebehu vekov ľudia v každej spoločnosti uvažovali o tejto téme a navrhovaných odpovedí vôbec nie je málo.

5–8. Čo učia rôzne náboženstvá o živote po smrti?

⁵ Mnohí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, veria v nebo a peklo. Naproti tomu hinduisti veria v reinkarnáciu. Amir Muawiyah, asistent v jednom islamskom náboženskom centre, o moslimskom názore hovorí: „Veríme, že po smrti, keď prídete pred Boha, Alaha, bude deň súdu a bude to presne  tak, ako keď idete na súd.“ Podľa islamskej viery vtedy Alah zhodnotí život každého človeka a pošle ho buď do raja, alebo do pekelného ohňa.

⁶ Na Srí Lanke nechávajú budhisti i katolíci dokorán pootvárané dvere a okná, keď v ich domácnosti niekto zomrie. Zapália petrolejovú lampu a rakvu umiestnia tak, aby nohy zosnulého boli oproti hlavnému vchodu. Veria, že tieto opatrenia uľahčia odchod ducha či duše zosnulého z domu.

⁷ Ronald M. Berndt z Univerzity Západnej Austrálie hovorí, že austrálski domorodci veria, že „ľudské bytosti sú duchovne nezničiteľné“. Niektoré africké kmene veria, že obyčajní ľudia sa po smrti stávajú duchmi, zatiaľ čo významní jednotlivci sa stávajú duchmi predkov, ktorým sa bude preukazovať úcta a budú im predkladané prosby ako neviditeľným vodcom komunity.

⁸ V niektorých krajinách sú predstavy o domnelých dušiach zomrelých zmesou miestnych tradícií a takzvaného kresťanstva. Napríklad mnohí katolíci a protestanti v západnej Afrike majú vo zvyku zakrývať zrkadlá, keď niekto zomrie, aby sa do nich nikto nemohol pozrieť a uvidieť ducha zomrelého. Neskôr, 40 dní po smrti niekoho blízkeho, rodina a priatelia oslavujú vstúpenie jeho duše do neba.

Všeobecne rozšírená téma

9, 10. V akej základnej predstave sa zhoduje väčšina náboženstiev?

⁹ Odpovede na otázku, čo sa stane, keď zomrieme, sú práve také rozmanité ako zvyky a presvedčenie ľudí, ktorí odpovede dávajú. Väčšina náboženstiev sa však zhoduje v jednej základnej predstave: niečo vnútri človeka — duša, duch — je nesmrteľné a po smrti ďalej žije.

¹⁰ Viera v nesmrteľnosť duše je v tisícoch náboženstiev a siekt kresťanstva takmer univerzálna. Je to tiež oficiálna náuka judaizmu. V hinduizme je toto presvedčenie samotným základom učenia o reinkarnácii. Moslimovia veria, že duša začína existovať spolu s telom, ale po smrti tela žije ďalej. Ďalšie náboženstvá — africký animizmus, šintoizmus, ba aj budhizmus — učia o tom s rôznymi obmenami podobne.

11. Ako sa niektorí učenci pozerajú na predstavu, že duša je nesmrteľná?

¹¹ Niektorí ľudia majú opačný názor a podľa neho sa vedomý život končí smrťou. Predstava, že citový a duševný život pokračuje v neosobnej, nehmotnej duši oddelenej od tela, sa im nejaví ako rozumná. Španielsky spisovateľ a učenec 20. storočia Miguel de Unamuno píše: „Veriť v nesmrteľnosť duše znamená chcieť, aby duša bola nesmrteľná, ale chcieť to tak silne, že toto chcenie pošliape rozum a obíde ho.“ Medzi tými, ktorí odmietali veriť v osobnú nesmrteľnosť, sú významní starovekí filozofi Aristoteles a Epikuros, lekár Hippokrates, škótsky filozof David Hume, arabský učenec Averroes a prvý indický ministerský predseda po získaní nezávislosti Džaváharlál Néhrú.

12, 13. Aké dôležité otázky vznikajú v súvislosti s náukou o nesmrteľnosti duše?

¹² Otázka znie: Naozaj máme nesmrteľnú dušu? Ak duša v skutočnosti nie je nesmrteľná, ako sa mohla stať taká falošná náuka neoddeliteľnou súčasťou väčšiny dnešných náboženstiev? Kde sa začala vytvárať táto predstava? A ak duša v skutočnosti prestáva pri smrti existovať, aká nádej by bola pre mŕtvych?

¹³ Môžeme nájsť pravdivé a uspokojujúce odpovede na tieto otázky? Áno! Tieto i ďalšie otázky budú zodpovedané na nasledujúcich stranách. Najprv preskúmajme, ako vznikla náuka o nesmrteľnosti duše.

[Otázky]