8. kapitola

Šintoizmus — japonské hľadanie Boha

„Každé ráno pred raňajkami sme museli obetovať pohár vody a misku dusenej ryže na kamidane [šintoistickom domácom oltáriku], lebo môj otec bol šintoistický kňaz. Po tomto akte uctievania sme ryžu vzali a jedli sme z nej. Keď som to urobil, mal som dôveru, že bohovia nás budú chrániť.

Keď sme kupovali dom, bezpečne sme sa uistili o priaznivej polohe nového domu vzhľadom na náš starý dom tak, že sme sa poradili so šamanom čiže médiom duchov. Upozornil nás na tri démonské brány a poučil nás, aby sme urobili obrad očistenia, ktorý predpísal môj otec. A tak sme každý mesiac očisťovali tie miesta soľou.“ — Majumi T.

1. (Zahrň úvod.) Kde sa predovšetkým pestuje šintoistické náboženstvo a čo k nemu u niektorých veriacich patrí?

ŠINTOIZMUS je prevažne japonské náboženstvo. Podľa Nihon Šukjó Džiten (Encyklopédia japonského náboženstva) „formovanie sa šintoizmu je takmer totožné s japonskou etnickou kultúrou a je to náboženská kultúra, ktorá sa nikdy nepestovala mimo tejto etnickej spoločnosti“. Ale japonský obchod a kultúrne vplyvy sú teraz natoľko rozšírené, že by nás malo zaujímať, aké náboženské činitele utvárali japonskú históriu a japonskú osobnosť.

2. Do akej miery ovplyvňuje šintoizmus život japonského ľudu?

 ² Hoci šintoizmus vyhlasuje, že má v Japonsku vyše 91 miliónov stúpencov, teda asi tri štvrtiny obyvateľstva, podľa prieskumov sa odhaduje, že len dva milióny ľudí, teda tri percentá dospelých obyvateľov, sa naozaj hlásia k šintoizmu. No znalec šintoizmu Sugata Masaaki hovorí: „Šintoizmus je tak neodlučne votkaný do tkaniva každodenného života Japoncov, že ľudia si takmer neuvedomujú jeho existenciu. Pre Japoncov nie je ani tak náboženstvom, ako skôr nevtieravou súčasťou prostredia, tak ako vzduch, ktorý dýchajú.“ Aj tí, ktorí hovoria, že sú k náboženstvu ľahostajní, kupujú šintoistické amulety, aby ich chránili na cestách, konajú svadby podľa šintoistickej tradície a vydávajú peniaze na každoročné šintoistické sviatky.

Kde je počiatok?

3, 4. Ako dostalo japonské náboženstvo prvý raz meno šintoizmus?

³ Označenie „šintoizmus“ vzniklo v šiestom storočí  n. l. na odlíšenie miestnych náboženstiev od budhizmu, ktorý sa v Japonsku začal udomácňovať. „‚Náboženstvo Japoncov‘ samozrejme... existovalo pred zavedením budhizmu,“ vysvetľuje znalec japonských náboženstiev Sačija Hiro, „ale bolo to podvedomé náboženstvo, poskladané zo zvykov a ‚obyčajov‘. So zavádzaním budhizmu si však ľudia začali uvedomovať, že tie obyčaje tvoria japonské náboženstvo, odlišné od budhizmu, ktorý je cudzím náboženstvom.“ Ako sa vyvinulo toto japonské náboženstvo?

⁴ Je ťažké presne určiť dátum, kedy sa objavil pôvodný šintoizmus čiže „náboženstvo Japoncov“. S nástupom vodného spôsobu pestovania ryže došlo k tomu, že „vodné poľnohospodárstvo si vynútilo dobre organizované a stabilné obce“, vysvetľuje Kodansha Encyclopedia of Japan (Japonská encyklopédia Kodanša), „a tak sa vyvinuli poľnohospodárske rituály, ktoré neskôr hrali v šintoizme takú dôležitú úlohu“. Raní obyvatelia si vymysleli a ctili početných prírodných bohov.

5. a) Aký je názor šintoizmu na mŕtvych? b) Ako možno porovnať názor šintoizmu na mŕtvych s biblickým názorom?

⁵ Okrem toho strach z duší, ktoré opustili telo, viedol k rituálom na ich uzmierenie. Z tých sa neskôr vyvinulo uctievanie duchov predkov. Podľa šintoistickej viery má duša, ktorá „odišla“, stále svoju osobnosť a bezprostredne po smrti je poškvrnená nečistotou smrti. Keď pozostalí konajú pamätné obrady, duša sa očistí natoľko, že sa odstráni všetka zloba, a duša  získa pokojnú a vľúdnu povahu. Časom duch predka nadobudne postavenie ochranného ancestrálneho božstva. Z toho vidíme, že viera v nesmrteľnú dušu je základom ďalšieho náboženstva a ovplyvňuje postoje a konanie veriacich. — Žalm 146:4; Kazateľ 9:5, 6, 10.

6, 7. a) Ako sa šintoisti pozerali na bohov? b) Čo je šintai a čím je v šintoizme významné? (Porovnaj 2. Mojžišovu 20:4, 5; 3. Mojžišovu 26:1; 1. Korinťanom 8:5, 6.)

⁶ Prírodní bohovia a bohovia predkov sa považovali za duchov, ktorí „plávajú“ vo vzduchu a napĺňajú ho. Vo sviatky ľudia volali bohov, aby zostúpili na vyhradené miesta, posvätené na túto príležitosť. Hovorilo sa, že bohovia dočasne prebývajú v šintai, predmetoch uctievania, ako sú stromy, kamene, zrkadlá a meče. Obrady riadili šamani čiže médiá duchov a privolávali bohov.

⁷ „Pristávacie plochy“ bohov, ktoré sa dočasne očisťovali pred sviatkami, postupne nadobudli trvalejšiu  podobu. Ľudia stavali svätyne pre láskavých bohov, o ktorých si mysleli, že im žehnajú. Spočiatku nevyrezávali sochy bohov, ale uctievali šintai, v ktorých bohovia údajne prebývali. Ako šintai mohol slúžiť aj celý vrch, napríklad hora Fudžisan. Časom sa vyvinulo toľko bohov, že si Japonci vytvorili výraz jaojorozu-no-kami, čo doslovne znamená „osem miliónov bohov“ ​(„kami“ znamená „bohovia“ alebo „božstvá“). Teraz sa  tento výraz používa na označenie „nespočetných bohov“, lebo počet božstiev v šintoistickom náboženstve neustále rastie.

8. a) Ako bola podľa šintoistického mýtu vytvorená Amaterasu Ómikami a ako bola donútená dávať svetlo? b) Ako sa Ametarasu Ómikami stala národným božstvom a v akom vzťahu k nej boli cisári?

⁸ Keďže sa šintoistické rituály sústreďovali okolo svätýň, každý rodový klan mal svätyňu svojho ochranného božstva. Keď však v siedmom storočí n. l. cisárska rodina zjednotila národ, vyvýšila svoju slnečnú bohyňu Amaterasu Ómikami na národné božstvo a ústrednú postavu medzi šintoistickými bohmi. (Pozri rámček, strana 191.) Časom sa presadil mýtus, že cisár je priamy potomok slnečnej bohyne. Na podporu tejto viery boli v ôsmom storočí n. l. zostavené dva hlavné šintoistické spisy, Kodžiki a Nihon šoki. Tieto knihy s použitím mýtov, ktoré vyvyšovali cisársku rodinu ako potomkov bohov, pomohli utvrdiť zvrchovanosť cisárov.

Náboženstvo sviatkov a rituálov

9. a) Prečo istý znalec hovorí, že šintoizmus je náboženstvo samých „bez“? b) Nakoľko je šintoizmus prísny v náukách? (Porovnaj Jána 4:22–24.)

⁹ Tieto dve knihy šintoistickej mytológie neboli však považované za inšpirované písma. Je zaujímavé, že šintoizmus nemá ani nijakého známeho zakladateľa, ani nijakú bibliu. „Šintoizmus je náboženstvo s mnohými ‚bez‘,“ vysvetľuje znalec šintoizmu Šouiči Saeki. „Je bez vyhranených náuk a bez podrobnej teológie. Je vlastne bez akýchkoľvek predpisov, ktoré by sa zachovávali... Hoci som bol vychovaný v rodine, ktorá sa tradične držala šintoizmu, nepamätám sa, že by som dostal serióznu náboženskú výchovu.“ ​(Kurzíva od  nás.) Pre šintoistov nie sú dôležité náuky a predpisy, a niekedy nie je dôležité ani čo uctievajú. Istý odborník na šintoizmus hovorí: „Dokonca i v tej istej svätyni často vymenili jedného boha za iného, a ľudia, ktorí týchto bohov uctievali a modlili sa k nim, si tú zmenu ani neuvedomili.“

10. Čo je pre šintoistov podstatné?

 ¹⁰ Čo je teda pre šintoistov podstatné? Kniha o japonskej kultúre hovorí: „Pôvodne šintoizmus považoval za ‚dobré‘ tie skutky, ktoré podporovali súlad a živobytie malej obce, a za ‚zlé‘ tie, ktoré tomu prekážali.“ Za najvyššiu hodnotu sa považoval súlad s bohmi, prírodou a obcou. Čokoľvek narúšalo pokoj a súlad v obci, bolo zlé, bez ohľadu na svoju mravnú hodnotu.

11. Akú úlohu zohrávajú sviatky v šintoistickom uctievaní a každodennom živote?

¹¹ Keďže šintoizmus nemá jasne vyjadrené učenie čiže náuky, podporuje súlad obce cez obrady a sviatky. Encyklopédia Nihon Šúkjó Džiten vysvetľuje: „V šintoizme je najdôležitejšie, či slávime alebo neslávime sviatky.“ ​(Pozri rámček, strana 193.) Spoločné hodovanie okolo bohov–predkov vo sviatky prispievalo k duchu spolupráce medzi ľuďmi v obci pestovateľov ryže. Veľké sviatky sa vzťahovali a dosiaľ sa vzťahujú na pestovanie ryže. Na jar ľudia vzývajú „boha ryžových polí“, aby zostúpil do ich dediny, a modlia sa o dobrú úrodu. Na jeseň ďakujú svojim bohom za úrodu. Počas sviatkov nosia svojich bohov na mikoši čiže prenosnej svätyni a pijú ryžové víno (saké) a jedia pokrm s bohmi.

12. Aké očisťovacie obrady sa konajú v šintoizme a za akým účelom?

¹² Šintoisti veria, že na to, aby boli v jednote s bohmi, musia byť očistení od každej mravnej nečistoty a hriechu. A tu je miesto pre rituály. Existujú dva spôsoby, ako očistiť osobu alebo predmet. Jedným je óharai a druhým misogi. Pri óharai šintoistický kňaz, aby očistil predmet alebo osobu, máva ratolesťou vždy zeleného stromu sakaki, na špičke ktorej sú uviazané  pásiky papieru alebo ľanové vlákna, zatiaľ čo pri misogi sa používa voda. Tieto obrady očisťovania sú pre šintoistické náboženstvo také podstatné, že istá japonská autorita o nich vyhlasuje: „Možno bezpečne povedať, že šintoizmus [ako náboženstvo] bez týchto obradov nemôže obstáť.“

Prispôsobivosť šintoizmu

13, 14. Ako sa šintoizmus prispôsobil iným náboženstvám?

¹³ Sviatky a obrady šintoizmu pretrvali napriek premenám, ktorými šintoistické náboženstvo prešlo počas rokov. O aké premeny ide? Jeden znalec šintoizmu prirovnal zmeny v šintoizme k zmenám obliekacej bábiky. Keď sa objavil budhizmus, šintoizmus si obliekol budhistické učenie. Keď ľudia potrebovali mravné normy, obliekol si konfucianizmus. Šintoizmus bol veľmi prispôsobivý.

 ¹⁴ Veľmi skoro sa v dejinách šintoizmu zjavil synkretizmus čiže splývanie prvkov jedného náboženstva s druhým. Hoci do šintoizmu prenikol konfucianizmus a taoizmus, ktoré sú v Japonsku známe ako „cesta jin a jang“, hlavnou prísadou, ktorá sa zmiešala so šintoizmom, bol budhizmus.

15, 16. a) Ako reagovali šintoisti na budhizmus? b) Ako došlo k spojeniu šintoizmu a budhizmu?

¹⁵ Keď sa budhizmus cez Čínu a Kóreu dostal do Japonska, Japonci označili svoje tradičné náboženské zvyky ako šinto čiže „cestu bohov“. Avšak s príchodom nového náboženstva sa Japonsko rozdelilo v otázke, či budhizmus prijať, alebo nie. Probudhistický tábor tvrdil: ‚Všetky okolité krajiny tak uctievajú. Prečo by sa Japonsko malo odlišovať?‘ Protibudhistická strana odporovala: ‚Ak budeme uctievať bohov susedov, vyprovokujeme k hnevu vlastných bohov.‘ Po desaťročiach svárov zvíťazili probudhisti. Koncom šiesteho storočia n. l., keď princ Šotoka prijal budhizmus, nové náboženstvo zapustilo korene.

¹⁶ Ako sa budhizmus šíril do vidieckych obcí, narážal na miestne šintoistické božstvá, ktoré hlboko vrástli do každodenného života ľudí. Obe náboženstvá museli pristúpiť na kompromis, aby sa zhodli. Zlúčiť obidve  náboženstvá pomohli budhistickí mnísi pestujúci sebadisciplínu v horách. Keďže hory boli považované za obydlie šintoistických božstiev, asketická prax mníchov v horách podnietila myšlienku zmiešať budhizmus a šintoizmus, čo viedlo aj k stavbe džingudži čiže „svätýň–chrámov“. * Postupne došlo k zlúčeniu oboch náboženstiev, keď sa budhizmus ujal vedenia vo vytváraní náboženských teórií.

17. a) Čo znamená kamikadze? b) Ako sa kamikadze viazalo na vieru, že Japonsko je božský národ?

¹⁷ Medzitým zapúšťala korene viera, že Japonsko je božský národ. Keď v 13. storočí napadli Japonsko Mongoli, vznikla viera v kamikadze, čo doslovne  znamená „božský vietor“. Mongoli dva razy napadli ostrov Kjúšú s obrovskými flotilami a dva razy im to prekazila búrka. Japonci tieto búrky čiže vetry (kadze) pripísali svojim šintoistickým bohom (kami), a to veľmi posilnilo povesť týchto bohov.

18. Ako šintoizmus súťažil s inými náboženstvami?

¹⁸ S rastom dôvery v šintoistické božstvá začalo sa pozerať na ne ako na pôvodných bohov, kým Budhovia („osvietení“) a bóthisattvovia (budúci Budhovia, ktorí pomáhajú iným dosiahnuť osvietenie; pozri strany 136–138, 145, 146) boli považovaní len za prechodné miestne zjavenia božstiev. V dôsledku tohto sporu šintoizmu a budhizmu sa vyvinuli rôzne školy šintoizmu. Niektoré kládli dôraz na budhizmus, iné vyvyšovali šintoistický panteón a ďalšie používali na prikrášlenie svojho učenia neskoršiu formu konfucianizmu.

Uctievanie cisára a štátny šintoizmus

19. a) Čo bolo cieľom novošintoizmu? b) K akému zmýšľaniu viedlo učenie Norinagu Motooriho? c) K čomu nás vyzýva Boh?

¹⁹ Po mnohých rokoch kompromisov šintoistickí teológovia vyhlásili, že ich náboženstvo bolo znečistené čínskym náboženským myslením. Preto trvali na návrate k starobylej japonskej ceste. Objavila sa nová škola šintoizmu, známa ako novošintoizmus, s hlavným  teológom Norinagom Motoorim, učencom 18. storočia. Pri hľadaní pôvodu japonskej kultúry Motoori študoval klasikov, najmä šintoistické spisy nazývané Kodžiki. Vyučoval zvrchovanosť bohyne slnka Amaterasu Ómikami, ale príčinu prírodných javov odbavoval hmlistým odvolávaním sa na bohov. Navyše podľa jeho učenia je božská prozreteľnosť nevypočítateľná a od ľudí je neúctivé snažiť sa jej porozumieť. Jeho názor bol: na nič sa nepýtaj a podriaďuj sa božskej prozreteľnosti. — Izaiáš 1:18.

20, 21. a) Ako sa jeden šintoistický teológ pokúšal zbaviť šintoizmus „čínskeho“ vplyvu? b) Vznik akého hnutia vyvolala Hiratova filozofia?

²⁰ Jeden z Norinagových nasledovníkov, Acutane Hirata, rozvinul jeho myšlienku a pokúsil sa šintoizmus očistiť, zbaviť ho všetkých „čínskych“ vplyvov. A ako? Zmiešal šintoizmus s odpadlíckou „kresťanskou“ teológiou! Amenominakanuši-no-kamiho, boha, o ktorom sa zmieňujú Kodžiki, pripodobnil k Bohu „kresťanstva“ a vyhlásil, že tento predsedajúci boh vesmíru má dvoch podriadených bohov, „Rodiaceho vysoké (Takami-Musubi) a Rodiaceho božské (Kami-Musubi), ktorí zrejme predstavujú mužský a ženský princíp“. (Religions in Japan [Náboženstvá Japonska]). Prijal z rímskeho katolicizmu náuku o trojjedinom bohu, no tá sa nikdy nestala základným učením šintoizmu. Hiratova prímes takzvaného kresťanstva pridaná do šintoizmu však nakoniec vštepila šintoistickej mysli monoteizmus v podobe, v akej ho vyučuje kresťanstvo. — Izaiáš 40:25, 26.

²¹ Hiratova teológia sa stala základom hnutia ‚Uctievajte cisára‘, ktoré viedlo k zvrhnutiu feudálnych  vojenských diktátorov, šógunov, a k obnove cisárskeho panstva v roku 1868. Po nastolení cisárskej vlády Hiratovi učeníci boli dosadení za vládnych poverencov šintoistického uctievania a usmerňovali vývoj tak, aby sa šintoizmus stal štátnym náboženstvom. Podľa vtedajšej novej ústavy sa cisár pokladaný za priameho potomka bohyne slnka Amaterasu Ómikami považoval za „svätého a nedotknuteľného“. Tak sa stal najvyšším bohom štátneho šintoizmu. — Žalm 146:3–5.

Šintoistické „sväté písmo“

22, 23. a) Aké dva výnosy vydal cisár? b) Prečo sa tieto výnosy pokladali za posvätné?

²² Napriek tomu, že šintoizmus mal svoje starobylé záznamy, obrady a modlitby v Kodžiki, Nihongi a Čengišiki, štátny šintoizmus potreboval posvätnú knihu. V roku 1882 cisár Meidži vydal Cisársky výnos pre vojakov a námorníkov. Keďže pochádzal od cisára, Japonci sa naň pozerali ako na svätý spis a stal sa základom každodenného rozjímania mužov slúžiacich v ozbrojených silách. Zdôrazňoval, že povinnosť jednotlivcov splácať svoje dlhy a záväzky bohu–cisárovi má prednosť pred všetkými podlžnosťami, ktoré by mali voči komukoľvek.

²³ Ďalší dodatok k šintoistickému svätému písmu bol Cisársky výnos o vzdelaní z 30. októbra 1890. „Nielenže položil základy školského vzdelania, ale stal sa prakticky svätým písmom štátneho šintoizmu,“ vysvetľuje Šigejoši Murakami, odborník na štátny šintoizmus. Výnos objasnil, že „historický“ vzťah medzi mýtickými cisárskymi predkami a ich poddanými je základom vzdelania. Ako sa pozerali Japonci na tieto edikty?

24. a) Uveďte príklad, ako sa ľud pozeral na cisárske výnosy. b) Ako štátny šintoizmus viedol k uctievaniu cisára?

 ²⁴ „Keď som bola dievčatko, zástupca riaditeľa [školy] držal drevenú skrinku vo výške očí a s úctou ju vyniesol na stupienok,“ spomína Asano Košinová. „Riaditeľ skrinku prijal a vytiahol zvitok, na ktorom bol napísaný Cisársky výnos o vzdelaní. Kým čítal, mali sme hlboko skloniť hlavu, kým sme nepočuli záverečné slová: ‚Meno Jeho Veličenstva a Jeho pečať.‘ Počuli sme to toľkokrát, že sme si slová zapamätali.“ Až do roku 1945 sa celý národ cez vzdelávací systém založený na mytológii cvičil v oddanosti cisárovi. Štátny šintoizmus sa považoval za nadnáboženstvo a o ostatných trinástich šintoistických sektách vyučujúcich odlišné náuky sa hovorilo ako o sektárskom šintoizme.

Náboženské poslanie Japonska — dobyť svet

25. Ako sa ľud pozeral na japonského cisára?

²⁵ Štátny šintoizmus mal aj svoju modlu. „Každé ráno som tlieskal smerom k slnku, symbolu bohyne Amaterasu Ómikami, potom som sa obrátil smerom k cisárovmu palácu a uctieval cisára,“ spomína starší Japonec Masato. Poddaní uctievali svojho cisára ako boha. Pozerali sa naňho ako na politicky i nábožensky najvyššieho, lebo pochádzal zo slnečnej bohyne. Jeden japonský profesor vyhlásil: „Cisár je boh zjavený v ľuďoch. Je zjavené Božstvo.“

26. Aké učenie vyplynulo z uctievania cisára?

²⁶ Vďaka tomu vznikla náuka, že „stredom tohto pozoruhodného sveta je Mikádova [Cisárova] krajina. Z tohto stredu musíme toho Veľkého ducha rozšíriť po  celom svete... Expanzia veľkého Japonska do celého sveta a povznesenie celého sveta na zem Bohov je naliehavou úlohou prítomnosti, a je aj naším večným a nemenným cieľom.“ ​(The Political Philosophy of Modern Shinto [Politická filozofia novodobého šintoizmu] od D. C. Holtoma) Cirkev a štát boli teda neodlučné.

27. Ako využili uctievanie cisára militaristi?

²⁷ John B. Noss vo svojej knihe Man’s Religions (Náboženstvá človeka) hovorí: „Japonskí militaristi ihneď využili toto stanovisko. Myšlienka, že dobyvateľstvo je svätým poslaním Japonska, sa stala súčasťou ich vojnových prejavov. V takých slovách možno nepochybne vidieť logický dôsledok nacionalizmu presýteného všetkými hodnotami náboženstva.“ Aká tragédia pre Japonsko i pre iné krajiny bola zasiata vznikom šintoistického mýtu o cisárovom božstve a zmiešaním náboženstva s nacionalizmom!

28. Akú úlohu zohral šintoizmus v japonskom vojnovom úsilí?

²⁸ Japonci v podstate nemali na výber. Za štátneho šintoizmu a jeho cisárskeho systému museli uctievať cisára. Japonské myslenie bolo presýtené a ovládané učením Norinagu Motooriho: ‚Na nič sa nepýtaj, ale podriaď sa božskej prozreteľnosti.‘ V roku 1941 bol celý národ zmobilizovaný, aby sa pod zástavou štátneho šintoizmu a v oddanosti „žijúcemu človeku–bohu“ vrhol do 2. svetovej vojny. ‚Japonsko je božský národ,‘ mysleli si ľudia, ‚a ak príde kríza, zavanie božský vietor kamikadze‘. Vojaci a ich rodiny prosili svojich bohov–ochrancov o úspech vo vojne.

29. Čo viedlo po 2. svetovej vojne ku strate viery u mnohých ľudí?

²⁹ Keď bol v roku 1945 „božský národ“ porazený dvojitou ranou atómovej skazy Hirošimy a veľkej časti  Nagasaki, šintoizmus sa ocitol vo vážnej kríze. Zdanlivo neporaziteľný božský vládca Hirohito sa za jeden deň stal porazeným ľudským cisárom. Japonská viera bola rozbitá. Kamikadze sklamal národ. Encyklopédia Nihon Šúkjó Džitan konštatuje: „Jedným z dôvodov bolo sklamanie národa nad tým, že bol zradený... Ešte horšie bolo, že šintoistický svet nepodal žiadne nábožensky vyspelé a priliehavé vysvetlenie pochybností, ktoré vyplynuli z [porážky]. Tak sa všeobecným trendom stala nábožensky nezrelá reakcia: ‚Nie je žiadny boh ani Budha.‘“

Cesta k pravému súladu

30. a) Ako sa môžeme poučiť zo šintoistickej skúsenosti v 2. svetovej vojne? b) Prečo je životne dôležité používať svoju silu rozumu v súvislosti s uctievaním?

³⁰ Cesta, ktorou sa uberal štátny šintoizmus, objasňuje, aké je potrebné, aby každý jednotlivec skúmal tradičnú vieru, ktorej sa drží. Šintoisti azda hľadali cestu súladu so svojimi japonskými blížnymi, keď  podporovali militarizmus. To však neprispelo k celosvetovému súladu, a keď živitelia a synovia padli v boji, neprinieslo to súlad ani doma. Kým niekomu oddáme svoj život, musíme sa ubezpečiť, komu a akej myšlienke sa obetujeme. „Úpenlivo prosím,“ povedal kresťanský učiteľ Rimanom, ktorí boli predtým oddaní uctievaniu cisára, „aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.“ Takisto ako rímski kresťania mali použiť svoju silu rozumu, keď si volili, komu by sa mali oddať, aj pre nás je životne dôležité použiť svoju silu rozumu, keď sa rozhodujeme, koho budeme uctievať. — Rimanom 12:1, 2.

31. a) Čo stačilo väčšine veriacich šintoistov? b) Na akú otázku treba odpovedať?

³¹ Pre šintoistov nebolo v ich náboženstve dôležité presné určenie totožnosti jedného boha. Učiteľ japonskej náboženskej histórie Hidenori Cudži hovorí: „Jednoduchý ľud nevidel rozdiel medzi bohmi a Budhami. Či to boli bohovia alebo Budhovia, pokiaľ vypočúvali prosby o dobrú úrodu, odstránenie choroby a bezpečnosť rodiny, ľudu to stačilo.“ Ale priviedlo ich to k pravému Bohu a k jeho požehnaniu? História dáva jasnú odpoveď.

32. O čom bude hovoriť nasledujúca kapitola?

³² Šintoisti pri hľadaní nejakého boha, na základe viery v mytológiu, premenili človeka, svojho cisára, na boha, takzvaného potomka slnečnej bohyne Amaterasu Ómikami. Avšak tisíce rokov pred vznikom šintoizmu sa pravý Boh zjavil jednému semitskému mužovi viery v Mezopotámii. O tejto závažnej udalosti a jej dôsledkoch bude hovoriť naša nasledujúca kapitola.

[Poznámka pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 191]

Bohyňa slnka v šintoistickom mýte

Šintoistický mýtus hovorí, že kedysi dávno si boh Izanagi „umyl ľavé oko, a tak zrodil veľkú bohyňu Amaterasu, bohyňu slnka“. Neskôr boh morských plání Susanoo tak vyľakal Amaterasu, že „sa skryla v nebeskej skalnej jaskyni a vchod zatarasila balvanom. Svet sa pohrúžil do tmy.“ Preto bohovia vymysleli plán, ako dostať Amaterasu z jaskyne. Pozbierali kikiríkajúcich kohútov, ktorí ohlasujú svitanie, a urobili veľké zrkadlo. Na stromy sakaki rozvešali drahokamy a stuhy. Potom bohyňa Ama no Uzume začala tancovať a bubnovať nohami na vedre. Vo svojom šialenom tanci postŕhala zo seba šaty a bohovia sa rozosmiali. To všetko vzbudilo zvedavosť Amaterasu, vyzrela von a uvidela sa v zrkadle. Obraz ju vylákal z jaskyne, boh Sily ju hneď chopil za ruku a vyviedol ju na priestranstvo.“ A svet bol znovu ožiarený lúčmi Slnečnej bohyne.“ — New Larousse Encyclopedia of Mythlogy. — Porovnaj 1. Mojžišovu 1:3–5, 14–19; Žalm 74:16, 17; 104:19–23.

[Rámček na strane 193]

Šintoizmus — náboženstvo sviatkov

Japonský rok je plný náboženských sviatkov čiže macuri. Niektoré z hlavných sviatkov:

▪ Šógacu čiže sviatok Nového roku, 1.–3. januára.

▪ Secubun, hádzanie fazuľami doma i vonku a volanie: ‚Diabli preč, šťastie sem‘, 3. februára.

▪ Hina Macuri čiže sviatok bábik pre dievčatká, koná sa 3. marca. Vystavuje sa pódium s bábikami, ktoré zobrazujú starobylú cisársku rodinu.

▪ Sviatok chlapcov, 5. mája; na tyč sa vešajú koinobori (kapry z papiera symbolizujúce silu).

▪ Cukimi, obdivovanie jesenného splnu, pričom sa obetujú ryžové koláčiky a prvé plody z úrody.

▪ Kanname-sai čiže obetovanie prvej novej ryže prostredníctvom cisára v októbri.

▪ Niiname-sai slávi cisárska rodina v novembri, keď cisár ochutnáva novú ryžu, lebo predsedá ako hlavný kňaz cisárskeho šintoizmu.

▪ Šiči-go-san, čo znamená „sedem–päť–tri“, slávia šintoistické rodiny 15. novembra. Siedmy, piaty a tretí rok sa považujú za dôležité prelomové roky; deti v pestrom kimone navštevujú rodinnú svätyňu.

▪ Slávi sa aj veľa budhistických sviatkov vrátane Budhových narodenín 8. apríla a sviatku Obon 15. júla, ktorý sa končí púšťaním lampiónov na more alebo rieku, „aby zaviedli duchov predkov späť na onen svet“.

[Obrázok na strane 188]

Šintoistka prosí bohov o priazeň

[Obrázok na strane 189]

Šinto, ‚Cesta bohov‘

[Obrázok na strane 190]

Niekedy sa považuje celý vrch, napríklad Fudžisan, za šintai čiže predmet uctievania

[Obrázky na strane 195]

Šintoisti nesúci mikoši čiže prenosnú svätyňu, a hore, s listami slezu (aoi) pri sviatku Aoi v Kjóte

[Obrázok na strane 196]

Mávanie papierovými pásikmi alebo ľanovými vláknami priviazanými k ratolesti vždy zelenej dreviny má očisťovať človeka i predmety a zaručiť im bezpečnosť

[Obrázky na strane 197]

Japonec nepociťuje rozpor, keď sa modlí pred šintoistickým oltárikom (vľavo) aj pred budhistickým oltárom

[Obrázok na strane 198]

Cisár Hirohito (na stupienku) bol uctievaný ako potomok Slnečnej bohyne

[Obrázok na strane 203]

Mladá žena pripevňuje na stenu svätyne ema čiže drevenú modliacu doštičku, ktorú kúpila